Spor o národné parky vrcholí. Ochrana prírody alebo politická hystéria?

Debata o zonáciách slovenských národných parkov sa na prvý pohľad javí ako technická diskusia o mapách a stupňoch ochrany. V skutočnosti ide o spor o základnú filozofiu fungovania národných parkov a o to, či majú byť predovšetkým územím prísnej ochrany prírody alebo priestorom, kde sa ochrana, regionálny rozvoj a vlastnícke práva budú vyvažovať kompromisom.

Práve preto návrhy zonácií pre TANAP, NAPANT, Malú Fatru a Poloniny vyvolali takú ostrú politickú aj odbornú polemiku. Zonácie pritom nie sú novinkou. Ide o štandardný nástroj používaný v národných parkoch po celej Európe.

Rozdeľujú územie parku na zóny s rôznym stupňom ochrany. Od najprísnejšej zóny A až po zónu D, kde je ochrana miernejšia a umožňuje aj intenzívnejšie využívanie územia. Na Slovensku však tento proces meškal roky a väčšina parkov fungovala bez jasných pravidiel.

Aj preto štát argumentuje, že zonácie sú potrebné. Slovensko sa navyše zaviazalo dokončiť ich v rámci míľnikov plánu obnovy do prvého štvrťroka 2026. Podľa vlády je cieľom nastaviť stabilné pravidlá, ktoré umožnia ochranu najcennejších území a zároveň odstránia dlhoročnú právnu neistotu.