Európa má pri energetickom šoku menej peňazí na pomoc domácnostiam

Európske vlády čelia novému rastu cien energií, no na rozdiel od krízy v roku 2022 majú na reakciu výrazne menší finančný priestor.

Eskalácia konfliktu USA a Izraela s Iránom vytlačila ceny ropy prudko nahor a zvyšuje tlak na politikov, aby pomohli domácnostiam aj firmám. Situácia je však komplikovanejšia ako pred niekoľkými rokmi.

Pandémia COVID-19 a následná energetická kríza výrazne zvýšili rozpočtové deficity, ekonomický rast v Európe je slabší a vlády zároveň čelia vyšším nákladom na obsluhu dlhu. Viaceré krajiny preto zatiaľ volia skôr lacnejšie opatrenia.

Francúzsko, Grécko alebo Poľsko zaviedli cenové stropy, zľavy alebo obmedzenia marží, Nemecko uvažuje o regulácii cien pohonných hmôt.

Analytici však upozorňujú, že ak by došlo k prerušeniu dodávok plynu, napríklad z Kataru, alebo by vysoké ceny pretrvali dlhšie, vlády by sa mohli k dotáciám aspoň čiastočne vrátiť.

Ekonómovia očakávajú, že prípadná pomoc bude tentoraz oveľa presnejšie cielená než počas predchádzajúcej krízy. Podľa odhadov Morgan Stanley by krajiny eurozóny pri dodržaní fiškálnych pravidiel EÚ dokázali poskytovať podporu len približne na úrovni zlomku výdavkov z rokov 2022 až 2023.

(reuters, pir)