Denník Štandard informoval verejnosť o praktikách zamestnancov Rady pre mediálne služby v roku 2023, na ktoré ako prvý upozornil americký dokument s názvom „Hrozby cudzej cenzúry (druhá časť): Desaťročná európska kampaň za cenzúru internetu a ako to poškodilo slobodu prejavu v USA.“
Dokument zverejnil Justičný výbor Snemovne reprezentantov USA a mapuje vyšetrovanie výboru týkajúce sa zahraničných snáh cenzurovať prejav v online priestore a ich dosah na americké záležitosti.
V správe sa špecificky uvádzajú prípady cenzúry zo strany EÚ, ktorá mala ovplyvňovať voľby v Európe blokovaním online obsahu, ktorý bol označený za dezinformácie alebo nenávistné prejavy.
Príklon ku konšpiráciám potvrdili prieskumy a preto je v poriadku
V dokumente je pasáž, ktorá opisuje praktiky Rada pre mediálne služby v roku 2023 na pôde Európskej komisie. Správa uvádza, že Rada mala „udávať tón v nadchádzajúcej cenzúrnej kampani tým, že očierňovala vlastných obyvateľov“, a to konkrétne tým, že „dehonestovala vlastných obyvateľov, keď technologickým platformám tvrdila, že slovenská populácia má tendenciu prikláňať sa ku konšpiračným teóriám a falošným naratívom“.
Denník Štandard následne zverejnil odpovede vedúcej komunikačného odboru Lucie Michelčíkovej na otázky k celej udalosti. Vedúca Michelčíková prezentovala názory rady s odkazom na to, že „citovaná veta zo správy Snemovne odkazuje na screenshot z prezentácie Rady pre mediálne služby, ktorý popisoval vtedajší stav vrátane referencie na výsledky v tom čase publikovaných relevantných prieskumov“.
Lucia Michelčíková tak priamo potvrdila, že „dehonestovanie“ Slovákov (pretože sa prikláňajú ku konšpiračným teóriám a falošným naratívom), zo strany rady uvádzané v dokumente USA síce bolo prítomné, no bolo „ospravedlnené“ tým, že to tak prezentovali prieskumy verejnej mienky. Tie boli pre radu natoľko smerodajné, že tieto názory následne prezentovala na pôde Európskej komisie.
V nadväznosti na článok zaslal denníku Štandard svoje nesúhlasné stanovisko predseda Rady pre mediálne služby Michal Dzurjanin, ktoré je uverejnené v plnom znení v závere textu.
Očierňovanie nebolo, iba popis reálneho stavu
Hneď v úvode stanoviska predseda Dzurjanin uvádza, že „autor by mal vážiť formulácie s jasnou tendenciou generalizovania a rada v žiadnom prípade nepotvrdila zistenia, že jej zamestnanci označovali Slovákov za konšpirátorov“.
Ide o mimoriadne rozporuplné tvrdenie, nakoľko hneď v druhej vete dodáva, že „výňatok z prezentácie Rady pre mediálne služby popisoval vtedajší stav vrátane referencie na výsledky v tom čase publikovaných relevantných prieskumov“.
V ďalšom odseku predseda rady v kontexte príklonu Slovákov ku konšpiráciám hovorí, že „zároveň je však potrebné uznať, že správne pomenúva vtedajší reálny stav. Na tom nie je nič hanlivé. Toto nie je chyba Rady pre mediálne služby, ale niekoho iného, kto ten stav nedôvery spôsobil“.
Nie je zrejmé, ako môže na jednej strane rada „nepotvrdiť“ tvrdenia v dokumente Snemovne reprezentantov, keď na druhej strane tak vedúca komunikačného odboru, ako aj samotný predseda rady potvrdili, že konkrétny výňatok z prezentácie o „tendencii slovenskej populácie prikláňať sa ku konšpiračným teóriám a falošným naratívom“ má popisovať „vtedajší stav“.
Ide o faktické potvrdenie záveru, ktorý prezentovali zamestnanci rady, že Slováci v danom čase masívne verili konšpiráciám, a odkaz na nejaké prieskumy na tom nič nemení.
Prieskumy o konšpiráciách ako fakty
Predseda rady následne zaslal denníku Štandard tri prieskumy verejnej mienky, ktoré opisujú, ako Slováci veria konšpiráciám a prokremeľskej propagande, a na základe ktorých v roku 2023 zamestnanci rady dehonestovali Slovákov.
Denník Štandard v pôvodnom texte upozornil, že prieskumy verejnej mienky neodrážajú objektívny stav, ale iba momentálne pocity spoločnosti, či skôr vypovedajú o čiastkových a premenlivých náladách a očakávaniach verejnosti.
Nejde teda o žiadne fakty (ako to uvádzala vedúca komunikačného odboru) na úrovni overiteľných dôkazov použiteľných v akomkoľvek relevantnom konaní, ktoré by zakladali potrebu takto prezentovať slovenských občanov na európskej úrovni.
Ide iba o zozbieranie „aktuálnych pocitov“ vybranej malej časti občanov na určitú tému. Podobne ako index vnímania korupcie neodráža skutočný stav korupcie na Slovensku, keďže ide iba o vyjadrenie názoru občanov na korupciu bez relevantných dát a poznatkov o tejto problematike, rovnako prieskumy prezentované radou nijako neodrážajú skutočnosť, do akej miery Slováci „podliehajú konšpiráciám“.
Napriek tomu dané prieskumy stačili zamestnancom rady na to, aby neváhali očierňovať svojich spoluobčanov, a to na mimoriadne dôležitej platforme.
Mimovládky Globsec a Eu DisinfoLab o konšpiráciách Slovákov
V tomto smere je potrebné upozorniť, že dva z prieskumov pochádzajú od mimovládnych organizácií Globsec a EU DisinfoLab a posledný prieskum vyhotovila Slovenská akadémia vied.
Prieskum organizácie Globsec hneď v úvode prieskumu cituje vtedajšieho ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, dnes člena opozičnej strany Progresívne Slovensko, ktorý uviedol, že organizácia „prináša kontext vývoja dát počas určitého obdobia“.
V prípade Slovenskej republiky prieskum uvádza, že „Slovensko ostáva medzi najzraniteľnejšími krajinami, čo sa týka konšpirácií, pričom 54 percent opýtaných (na vzorke 1 000 respondentov prostredníctvom telefonických rozhovorov v spolupráci s agentúrou Focus) sa prikláňa k rôznym konšpiráciám“.
Znamená to skutočne, že viac ako polovica Slovákov verí konšpiráciám? Absolútne nie. Prieskum odhalil, že v danom čase sa v telefonickom rozhovore 540 Slovákov podľa názoru mimovládky priklonilo ku konšpiráciám.
Prieskum mimovládnej organizácie EU DisinfoLab pri Slovákoch konštatuje, že „nízka úroveň kritického myslenia a mediálnej gramotnosti má za následok, že Slováci sú najviac náchylní veriť konšpiráciám spomedzi skúmaných krajín“.
Aký má na to mimovládna organizácia dôkaz? Prieskum organizácie Globsec z roku 2022.
SAV skúmala vplyv prokremeľskej propagandy
Prieskum Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV na vzorke 900 respondentov zistil, že „prokremeľskej propagande dôveruje viac ako pätina Slovákov a Sloveniek“. Hoci SAV je vedecká inštitúcia, ani v tomto prípade prieskum nepredstavuje žiadny relevantný dôkaz, že pätina Slovákov skutočne verí nedefinovanému pojmu „prokremeľská propaganda“.
Čo sa pod týmto výrazom ukrýva, prieskum nedefinuje. SAV však zistila, že okolo 180 oslovených ľudí sa prikláňa k tomuto pojmu.
Bližšie to nevysvetlili ani autori prieskumu Vladimíra Čavojová a Jakub Šrol z ÚEP CSPV SAV, ktorí boli ako finalisti ESET Science Award nominovaní v kategórii Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku. Obaja autori prednášajú na tému hoaxov o pandémii, klimatickej zmene alebo vysvetľujú svoje postoje v blogoch na Denníku N.
Ani jeden z týchto troch prieskumov neposkytuje natoľko relevantné a objektívne zhodnotenie spoločnosti na Slovensku, aby si štátni zamestnanci mohli dovoliť očierňovať svojich spoluobčanov na európskej úrovni.
Prieskumy verejnej mienky neboli a nikdy nebudú ukazovateľom objektívnych a dokázateľných skutočností. A už vôbec nemožno vyvodzovať takéto závery na telefonických odpovediach niekoľkých stoviek občanov.
Podobné prieskumy by neboli použiteľné v žiadnom súdnom ani správnom konaní, ktorého predmetom je objektívne zistenie skutkového stavu, a to práve z dôvodu, že neodrážajú objektívnu realitu.
Nezrovnalosti zo stanoviska predsedu rady
Predseda Rady pre mediálne služby vo svojom stanovisku uvádza, že „tendencie inklinovať ku konšpiračným teóriám sa generálne nevzťahujú na všetkých Slovákov“. To je absolútne správne tvrdenie. Denník Štandard však ani v jednej vete pôvodného textu netvrdí opak, ani nikde nehovorí o „generálnom vzťahovaní sa na všetkých Slovákov“.
Michal Dzurjanin ďalej článku vyčíta, že „rozhodne nie je správne napísať, že rada na čele s vtedajšou predsedníčkou mala ‚udávať tón v nadchádzajúcej cenzúrnej kampani tým, že očierňovala vlastných obyvateľov‘“. Zabudol však dodať podstatnú skutočnosť z pôvodného textu.
Kritizovaná veta špecificky v pôvodnom článku obsahuje dodatok, že formuláciu „udávania tónu“ konštatuje americký dokument, a nie denník Štandard.
Túto podstatnú skutočnosť predseda Dzurjanin zo svojho stanoviska vypustil.
Rada nevedela, čo robia jej zamestnanci
Napriek tvrdeniu predsedu Rady pre mediálne služby, že nedošlo k potvrdeniu očierňovania Slovákov z ich strany, vo svojom stanovisku priznáva, že „iná stránka veci je zodpovednosť vtedy zvolených členov rady za použitú prezentáciu“.
Pri „nesprávnej prezentácii“ hovorí predseda Dzurjanin o agende, ktorá v plnom rozsahu patrila do pôsobnosti riaditeľa kancelárie Martina Dorociaka, ktorého rada z tejto funkcie odvolala v januári 2026.
Navyše podľa predsedu rady danú agendu zabezpečovali zamestnanci Kancelárie rady, volení členovia rady boli o ich činnosti informovaní iba rámcovo a jednotlivé výstupy a prezentácie však neschvaľovali, neoboznamovali sa s nimi ani ich neiniciovali.
Z uvedeného možno konštatovať, že vtedajšia rada vlastne o ničom nevedela a všetky „problematické prezentácie“ vykonávali zamestnanci bez vedomia zodpovedných osôb.
Predseda Dzurjanin ďalej pripomína, že „hovoriť však na základe jedného výňatku prezentácie o očierňovaní obyvateľov bez ďalšieho kontextu je veľmi nešťastné“.
Tento záver však formuloval americký dokument a rada vo svojich odpovediach to nevníma ako „očierňovanie“, ale ako „pomenovanie vtedajšieho stavu“.
Štátny orgán má reprezentovať krajinu
Prezentovanie Slovákov ako konšpirátorov, a je jedno či na základe prieskumov alebo bez nich, na európskej úrovni je očierňovaním. Vystupovanie štátneho orgánu na medzinárodnom fóre má v prvom rade predstavovať čo možno najlepšiu reprezentáciu krajiny, a nie nejaké pochybne podložené domnienky mimovládnych organizácií a aktivistov.
Tvrdenia niekoľkých stoviek opýtaných v prieskumoch nie sú žiadnym dôkazom toho, že Slováci sa prikláňajú ku konšpiráciám a prokremeľskej propagande tak, ako to tvrdia prieskumy. Mnohé prieskumy odhaľujú nedôveru v štátne inštitúcie alebo médiá.
Znamená to azda, že sú tieto subjekty nedôveryhodné, a ako také by nemali vyvíjať žiadnu činnosť iba preto, že to hovoria prieskumy verejnej mienky?
Rada podľa vyjadrení vedúcej komunikačného odboru Michelčíkovej „považuje za vhodné, aby na pracovných stretnutiach Stálej pracovnej skupiny Kódexu postupov/správania proti šíreniu dezinformácií prezentovala faktické informácie vychádzajúce z relevantných prieskumov“.
Naproti tomu predseda rady konštatoval, že „súčasné zloženie rady sa od daného obdobia výrazne zmenilo a robí všetko pre to, aby sa podobná situácia nezopakovala“.
Ostáva veriť, že sa Rada pre mediálne služby prikloní k záveru svojho predsedu (ktorý na jednej strane tvrdí, že nič zlé sa nestalo) a zároveň bude robiť „všetko pre to, aby sa podobná situácia nezopakovala“.
Snáď aj jej zamestnanci, tentoraz už pod dozorom kompetentných osôb, nebudú prezentovať fiktívne fakty na miestach, ktoré slúžia výlučne na reprezentovanie krajiny v čo najlepšom svetle.