Slovensko podľa odborovej analýzy naďalej čelí výrazným rodovým rozdielom na trhu práce. Údaje, ktoré odbory zverejnili pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, ukazujú, že Slovenky zarábajú v priemere približne o 16 percent menej ako muži.
Rozdiely sa zároveň výrazne prehlbujú po narodení detí. Ženy sú navyše menej zastúpené aj vo vrcholovom manažmente. Na Slovensku tvoria približne 23 percent vedúcich pozícií, čo je pod priemerom Európskej únie. „Miesto by mi po celý čas nepodržali,“ hovorí pre Štandard Daniela, ktorá pracuje ako riaditeľka bankovej pobočky, avšak momentálne je na materskej.
Dodáva, že počas celého pôsobenia v danej spoločnosti nezažila, aby sa kolegyne vrátili po troch rokoch. „Samozrejme, o tom sa mlčí, ale ženy, ktoré chcú stráviť s deťmi viac ako 1,5 roka, nielenže nemajú garantovaný návrat na svoju pozíciu, ale v podstate rovno hľadajú nové zamestnanie,“ ozrejmuje.
Aj podľa analytikov centrálnej banky narodenie detí často znamená zlom v kariére žien – s dôsledkami pre ich príjmy, pracovné príležitosti aj zastúpenie vo vedení firiem.
Firmy reagujú flexibilitou
Na tieto zistenia reagujú zamestnávatelia aj ekonomickí analytici. Zhodujú sa, že znevýhodnenie matiek na pracovnom trhu nemožno vysvetliť jediným faktorom. Ide skôr o kombináciu nedostatočnej infraštruktúry starostlivosti o deti, kariérnych prerušení aj pretrvávajúcich spoločenských stereotypov.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení upozorňuje, že podniky sa v posledných rokoch snažia vytvárať podmienky, ktoré umožňujú lepšie zosúladenie práce a rodinného života. Firmy ponúkajú čoraz častejšie flexibilné formy práce, možnosť práce z domu, skrátené úväzky, či dokonca vlastné škôlky alebo jasle.
„Firmy si totiž uvedomujú, že udržanie kvalifikovaných zamestnankýň a zamestnancov je v čase nedostatku pracovnej sily kľúčové,“ vysvetľuje pre Štandard hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Zároveň však upozorňuje, že návrat rodičov na pracovný trh významne ovplyvňuje dostupnosť zariadení starostlivosti o deti. „Bez dostatočnej infraštruktúry starostlivosti o deti je návrat rodičov (najmä matiek) na pracovný trh prirodzene komplikovanejší. Ide preto vo veľkej miere o širší spoločenský a systémový problém,“ dopĺňa.
Rezort práce zdôrazňuje najmä nastavenie rodinnej politiky
Ministerstvo považuje za kľúčové vytvárať podmienky, ktoré rodičom umožnia slobodne sa rozhodovať o kombinovaní práce a starostlivosti o deti. „V systéme rodinnej politiky zohráva významnú úlohu najmä flexibilné nastavenie rodičovského príspevku, ktorý je možné poberať aj popri práci,“ reaguje pre Štandard.
Uvedomuje si aj potrebu rozširovania kapacít jaslí. „S cieľom zvýšiť kapacity zariadení starostlivosti o deti do troch rokov sa pripravuje výzva ‚Výstavba, rekonštrukcia a obnova zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa‘,“ avizuje s tým, že ďalšia výzva má podporiť aj personálne kapacity a znížiť náklady pre rodičov.
Dôležitým krokom však má byť podľa neho legislatíva v oblasti odmeňovania. „Zamestnanci a zamestnankyne získajú nové práva v oblasti transparentnosti odmeňovania. Budú mať právo na informácie o vlastnom odmeňovaní vrátane informácií o priemernej úrovni odmien mužov a žien v ich kategórii,“ dodáva.
Podľa rezortu si však trvalá zmena vyžaduje širší prístup. „Prvým pilierom je podpora flexibilných foriem práce, druhým aktívna podpora otcovskej účasti na starostlivosti o deti a tretím rozširovanie dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti,“ vymenúva s tým, že chce o riešeniach rokovať aj so sociálnymi partnermi.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) pripravuje aj ďalší krok rodinnej politiky. „Plánujeme zavedenie ďalšieho prorodinného opatrenia, v rámci ktorého by sme odpustili dane z príjmu pracujúcim matkám, ktoré majú štyri a viac detí,“ uzatvára inštitúcia.
Vládne opatrenia pritom pôsobia v tejto oblasti nejednotne. Na jednej strane rezort práce hovorí o podpore rodín, rozširovaní kapacít jaslí a väčšej flexibilite rodičovského príspevku, no na druhej strane však vláda v posledných rokoch výrazne obmedzila daňový bonus na deti, ktorý bol jedným z najvýraznejších nástrojov priamej finančnej podpory pracujúcich rodičov.
Aktuálne nastala situácia, že mnohí pracujúci rodičia pre krátenie bonusu dostávajú nedoplatky na daniach šplhajúce sa aj na niekoľko tisíc eur. Upozornil na to aj exminister práce a daňový expert Jozef Mihál. Pritom daňový bonus donedávna pomáhal práve mnohodetným rodinám.
Najnovší návrh na odpustenie dane z príjmu pre matky so štyrmi a viac deťmi vyvoláva otázky, či nejde skôr o selektívne opatrenie s úzkym dosahom než o systémové riešenie. Odborníci upozorňujú, že podpora rodín by mala byť stabilná, predvídateľná a plošnejšia, nie založená na čiastkových zásahoch, ktoré sa navzájom oslabujú.
V konečnom dôsledku tak vláda vysiela rozporuplný signál – deklaruje snahu pomáhať rodinám, no zároveň obmedzuje nástroje, ktoré mali širší dosah na ich ekonomickú situáciu.
Nielen diskriminácia, ale aj kariérne prerušenia
Zamestnávatelia zároveň upozorňujú, že na výšku platov vplýva viacero veličín. „Pokiaľ ide o otázku rovnakého odmeňovania, je dôležité zohľadniť aj objektívne faktory, ktoré výšku mzdy ovplyvňujú. Medzi ne patria napríklad pracovné skúsenosti, zručnosti či iné individuálne faktory,“ dodáva Filová.
Podľa ekonomických analýz sa totiž rodové rozdiely nevysvetľujú len priamym porovnaním platov na rovnakých pozíciách. Významnú úlohu zohrávajú aj rozdielne kariérne dráhy žien a mužov.
Na širšie súvislosti upozorňujú aj analýzy Národnej banky Slovenska. V pravidelnej publikácii Štrukturálne výzvy, ktorá sa venuje dlhodobým problémom slovenskej ekonomiky, ekonómovia poukazujú na to, že rodová mzdová medzera sa najvýraznejšie prehlbuje práve v období, keď si ženy najčastejšie zakladajú rodiny.
„Analýzy Národnej banky Slovenska ukazujú, že najväčšie rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi vznikajú vo veku približne 30 až 49 rokov, teda v období, ktoré je typicky spojené s materstvom a starostlivosťou o malé deti,“ hovorí pre Štandard hovorca centrálnej banky Peter Majer.
V tomto období môže podľa analytikov rozdiel v príjmoch presiahnuť 20 percent.
Dôležitá je infraštruktúra aj spoločenské normy
Jedným z hlavných vysvetlení sú podľa regulátora dlhé prerušenie kariéry a obmedzené možnosti kombinovať rodičovstvo s prácou. Skúsenosti z európskych krajín zároveň ukazujú, že štáty s lepšou dostupnosťou služieb starostlivosti o deti – najmä jaslí pre deti do troch rokov – majú spravidla aj menšie rozdiely v odmeňovaní.
Ekonomické analýzy zároveň upozorňujú aj na úlohu spoločenských noriem. Na Slovensku stále pretrváva predstava, že hlavná zodpovednosť za starostlivosť o rodinu prislúcha ženám, čo sa následne premieta do ich kariérnych rozhodnutí, pracovných úväzkov aj zastúpenia na vyšších pozíciách.
„Inštitucionálne podmienky a sociálne normy idú ruka v ruke,“ konštatujú analytici NBS. Podľa nich preto rodovú mzdovú medzeru nemožno vysvetliť len rozdielnym odmeňovaním na rovnakých pozíciách, ale aj rozdielnymi kariérnymi trajektóriami a profesijnou štruktúrou trhu práce.
Transparentnosť môže pomôcť, sama osebe však nestačí
Odborníci zároveň upozorňujú, že pripravovaná európska smernica o transparentnosti odmeňovania môže pomôcť odhaliť prípady neodôvodnených rozdielov v platoch. Sama osebe však pravdepodobne nebude stačiť.
„Transparentnosť odmeňovania môže pomôcť riešiť časť problému, najmä pokiaľ ide o rovnaké odmeňovanie na porovnateľných pozíciách. Na výraznejšie zníženie rozdielov sú však dôležité aj širšie systémové opatrenia,“ konštatuje regulátor.
Medzi ne patria najmä dostupnejšia starostlivosť o deti, flexibilné formy práce alebo väčšia diverzita v jednotlivých profesiách.