Slovenský trh práce trestá za materstvo, tvrdia odbory

Kým v Európe si len necelá polovica populácie myslí, že hlavnou úlohou muža je zarábať peniaze, na Slovensku tento názor zdieľa až 78 percent mužov a 72 percent žien. Podobne silný je tlak na ženy v domácnosti – 77 percent slovenských mužov považuje starostlivosť o rodinu za najdôležitejšiu úlohu ženy, čo je takmer dvojnásobok oproti európskemu priemeru.

Tieto postoje priamo ovplyvňujú dianie na pracoviskách. V spoločnosti stále rezonujú mýty, že ženy sa rozhodujú príliš emotívne alebo že vo vedúcich pozíciách nedokážu prejaviť potrebnú autoritu. Mnohí dokonca ospravedlňujú mzdové rozdiely tvrdením, že práca mužov je prirodzene náročnejšia.

Táto mentálna nastavenosť vytvára bariéry, ktoré bránia plnému využitiu talentu a nadania polovice populácie, čo v konečnom dôsledku oslabuje celkovú prosperitu krajiny.

Regionálne rozdiely a vzdelanostná priepasť

Analýza trhu práce z roku 2024 ukazuje, že rozdiel v zamestnanosti (employment gap) klesol na historické minimum osem percentuálnych bodov, no situácia nie je rovnomerná. Kľúčovým faktorom úspechu žien zostáva vzdelanie.

Ukazovateľ	Slovensko	Priemer EÚ / Najlepší v EÚ	Kontext a trend
Mzdová priepasť (Gender Pay Gap)	16 percent	12 percent (priemer EÚ)	Štáty ako Belgicko alebo Rumunsko majú rozdiel pod 5 percent.
Ženy vo vrcholovom manažmente	23 percent	33 percent (priemer EÚ)	Najbližšie k rovnováhe (50 percent) sú Francúzsko, Island a Nórsko.
Rozdiel v zamestnanosti (celkový)	8 percentuálnych bodov	1 p. b. (Fínsko)	Slovensko patrí k štátom s vyšším rozdielom, podobne ako Maďarsko či Írsko.
Rozdiel (VŠ vzdelanie)	3 percentuálne body	3 až 13 percent (rozpätie v EÚ)	V tejto kategórii patrí Slovensko k najlepším v únii.
Rozdiel (základné vzdelanie)	20 percentuálnych bodov	pod 15 percent (vyspelé štáty)	Extrémne hodnoty (35 percent) dosahujú len Grécko, Taliansko a Rumunsko.

Pri ženách s vysokoškolským (terciárnym) vzdelaním sa rozdiel v zamestnanosti oproti mužom znížil na úroveň troch percentuálnych bodov, čo patrí k najlepším výsledkom v Únii. Alarmujúci je však stav u žien s najnižším vzdelaním, kde rozdiel v zamestnanosti dosahuje až 20 percentuálnych bodov a má dokonca rastúcu tendenciu.

Geografický pohľad na Slovensko odhaľuje priepasť medzi rozvinutým západom a zvyškom krajiny. Bratislavský kraj sa vďaka vysokej miere zamestnanosti a dostupnejším službám pohybuje s rozdielom pod hranicou piatich percent.

Naopak, východné Slovensko vykazuje rozdiely v rozmedzí 10 až 15 percent, čo odráža kombináciu nižšej ponuky práce a silnejšieho vplyvu tradičných rodinných modelov.

Tvrdá realita mzdových rozdielov a sklenený strop

Nízke zastúpenie žien v riadiacich funkciách a ich koncentrácia v nižšie platených sektoroch sa priamo premieta do ich peňaženiek. V roku 2023 zarábali Slovenky o 16 percent menej ako muži, pričom priemer EÚ sa pohyboval na úrovni 12 percent.

Vo vrcholovom manažmente firiem pôsobí na Slovensku len 23 percent žien, čo je hlboko pod európskym priemerom (33 percent) aj pod prirodzenou rovnováhou.

Tento fenomén, označovaný ako „trest za materstvo“, je najvypuklejší v regiónoch s vysokými nominálnymi mzdami. V Bratislavskom kraji sú mzdové rozdiely medzi pohlaviami nominálne aj relatívne najvyššie, čo je spôsobené najmä nízkym podielom žien v najlepšie platenom manažmente.

Extrémnym príkladom z roku 2024 je okres Púchov, kde muži zarábali o takmer dve tretiny viac ako ženy, čo môže súvisieť s dominanciou konkrétnych priemyselných odvetví v regióne.

Cesta k zmene: legislatíva a nová rodinná politika

Riešenie tejto nerovnosti si vyžaduje zásadnú zmenu paradigmy rodinnej politiky. Európska únia presadzuje smernicu o transparentnosti odmeňovania, ktorú musí Slovensko transponovať do júna 2026.

Táto legislatíva prinesie zamestnancom právo na informácie o priemerných mzdách na rovnakých pozíciách a firmám povinnosť pravidelne reportovať rodové rozdiely v platoch. Cieľom je identifikovať a napraviť rozdiely, ktoré nie sú odôvodnené objektívnymi a rodovo neutrálnymi kritériami.

Dosiahnutie skutočnej rovnosti však nie je možné len pomocou zákonov. Odborníci zdôrazňujú potrebu investícií do kvalitnej a cenovo dostupnej starostlivosti o deti do troch rokov, podporu čiastočných úväzkov a harmonizáciu pracovného a rodinného života.

Štát by mal prejsť od modelu dočasnej finančnej podpory k modelu, ktorý matkám aktívne umožní budovať kariéru a udržať si stabilný príjem.

Ukazuje sa totiž, že krajiny s lepšie nastavenou podporou pracujúcich matiek a zapojením otcov do výchovy dosahujú nielen vyššiu mieru rovnosti, ale v konečnom dôsledku aj vyššiu pôrodnosť.