K pozoruhodnej neschopnosti prokurátora Žeňucha, ktorý svoje nepríslušné podanie obhajuje ako „právny názor“, už zaujal stanovisko aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten avizoval, že krajský prokurátor v Trnave posúdi konanie prokurátora Žeňucha z hľadiska, či nedošlo zo strany dozorového prokurátora k porušeniu služobných povinností.

Kolúzne dôvody na väzbu sa okrem iného opierali aj o výpoveď známeho kajúcnika Ľudovíta Makóa, ktorý vypovedal proti Jánovi Čurillovi s tým, že ho mal Čurilla ovplyvňovať. Sudca Hajduk však tejto verzii udalostí neuveril s odôvodnením, že ide o „tvrdenie proti tvrdeniu“, ktoré nebolo preukázané ďalšími skutočnosťami.

Makó, ako zrejme najviac angažovaný kajúcnik (doposiaľ beztrestný za svoju rozsiahlu trestnú činnosť) v desiatkach trestných konaní, tak podľa sudcu nebol dostatočne dôveryhodný. Ide o správny postup súdu, pretože výpovede spolupracujúceho obvineného sa musia posudzovať mimoriadne citlivo pre možnú účelovosť výpovede kajúcnika.

Makó ako svedok popisuje rozsiahly nátlak čurillovcov

V tomto smere sa sudca Hajduk nestotožnil s právnym názorom bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica, že kajúcnik nemá dôvod klamať.

Makó pritom vystupuje v akcii „Kajúcnik“ ako jeden z kľúčových svedkov, ktorý opisuje celý systém krivenia spravodlivosti zo strany čurillovcov.

Uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré má denník Štandard k dispozícii, obsahuje výňatok z jeho rozsiahlej výpovede, ktorá bola skrátená na sedem strán. Vo svojej výpovedi svedok Makó tvrdí, že naňho „bolo pripravované trestné stíhanie vo veci prípravy úkladnej vraždy Jána Čurillu (boli naňho nasadené odposluchy)“, čo považuje za scestné, pretože išlo o vymyslené informácie, čo podľa Makóa potvrdil aj svedok Peter Petrov.

Petrov mal ako svedok uviesť, že „všetko toto bolo vymyslené len s cieľom pomôcť pracovníkom NAKA, aby bol Makó zadržaný a trestne stíhaný.“

Kajúcnik Makó pokračuje tým, že táto vec bola obvinenými policajtmi „narušená zo strany sudcu Pulmana, a tak mali prostredníctvom ďalších svedkov vytvoriť príbeh o zločineckej skupine takáčovci, vydieraní a obmedzovaní osobnej slobody spoločnosti Den Braven, čo sa takisto nezakladá na pravde.“

Na základe takto vykonštruovaného trestného stíhania bol Makó podľa vlastných slov „demonštratívne zadržaný“. Následne opisuje „neštandardné správanie zo strany policajtov (Jána) Káľavského, (Branislava) Dunčka a (Róberta) Magulu“ pri domovej prehliadke, ktorí mali u Makóa a jeho partnerky „vyvolávať stavy absolútnej paniky, strachu a psychickej paralýzy“. Makóova partnerka sa z týchto praktík „psychicky zložila“, čo kajúcnik opisuje ako vyvíjanie tlaku na svoju osobu.

Všetko mal riadiť Ján Čurilla

Kajúcnik opisuje, že sa vo veci prípravy vraždy Jána Čurillu na jeho výsluchu striedalo viacero osôb, medzi nimi aj Magula, Dunčko či Roman Staš, no on obvinenia poprel. Na to mal prísť Ján Čurilla (na Makóovo vyžiadanie) a povedať mu, že tu „nemôže všetko popierať a chce DJ-a (označenie pre bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika)“.

Na výsluchu mal byť prítomný aj Pavol Ďurka, no Makó vypovedá, že „bolo vidieť, že všetko riadi Čurilla a ostatní sú len vykonávatelia“.

Makó ďalej opisuje, že čurillovci sa pýtali, „čo vie o konkrétnych osobách, o ktoré mali záujem, a konkrétne mená mali nadhadzovať Dunčko a prokurátori Šúrek a Repa“, pričom bolo vidieť, že tieto osoby boli vopred vybrané.

Keď nespolupracoval dostatočne, tak mal „prokurátor Repa tvrdo reagovať, že za tie skutky, za ktoré som bol vzatý a som vo väzbe, je dohodnutých 12 rokov aj so sudcom, nemusím nič rozprávať a pracujú na ďalších veciach proti mojej osobe“. Pri ďalšom výsluchu Makó uvádza, že čurillovcom oponoval tým, že „sa nemôže priznať ku skutkom, ktoré sa nestali“

Makó ako šéf narkomafie v Seredi a Ekvádore

Iný výsluch, na ktorom mali byť Ďurka, Staš, Dunčko a Čurilla, mal podľa Makóa spočívať v tom, že policajti mu predkladali rôzne zistenia o jeho osobe.

Konkrétne, že je „narkobarónon panamsko-ekvádorskej narkomafie v Európskej únii, že to majú z viacerých zdrojov bezpečnostných zložiek a že ma majú odpočutého v Dubaji. Druhá vec, že som šéfom narkomafie v Seredi. Tretia vec, že som Norovi Bödörovi v pontónoch doviezol drogy z Mexika cez rieku s preclením v Nitre. Štvrtá vec bola, že som remorkérmi a na paletách lietadiel prevážal hotovostné peniaze do Dubaja, kde som ich pral a prostredníctvom účtov ich posielal späť Norbertovi Bödörovi a spol. Piata vec bola, že som, počnúc Bočkajom, vydieral ostatných podnikateľov v SR z pozície mojej predchádzajúcej funkcie riaditeľa KUFS.“

Tieto tvrdenia čurillovcov mali byť sprevádzané krikom, kopaním do plechových skríň, vybiehaním z kancelárie, neustálym chodením dookola a búchaním dverami, čo Makó opisuje ako nátlak na svoju osobu.

Nezákonné prispôsobovanie si výsluchov

V inom prípade Makó opisuje, ako mal Čurilla upravovať jeho výsluch vo veci Dušana Kováčika, pri ktorom boli rozpory s výsluchom Mateja Zemana a Františka Böhma (bývalý príslušník SIS usvedčoval ako svedok Kováčika, neskôr sa zastrelil). Čurilla mal následne upraviť výpoveď Makóa tak, aby sedela s inými svedkami (čo je zjavne nezákonný postup). Pri tomto výsluchu mal byť aj prokurátor Šúrek.

Rovnakým spôsobom mali byť upravované aj výpovede v kauze Judáš, kde mal Ďurka podľa výpovede Ľudovíta Makóa upravovať výšky úplatkov tak, aby boli zhodné vo všetkých výpovediach svedkov.

Pri otázke prokurátora, ktorý pri akcii Kajúcnik vypočúval Makóa, prečo s takým konaním súhlasil, svedok Makó odpovedal, že tak konal po „celodenných vyhrážkach, že nebudú platiť žiadne dohody a z väzby sa nedostane“.

Preparácie svedkov v kauzách Mýtnik, Očistec a Gorila

Makó v uznesení opisuje výsluchy v dome v Lamači, pri ktorých „pointou bolo zistenie jednotlivých skutkových okolností rôznych svedkov a spolupracujúcich obvinených, ich príprava na procesné úkony, reparácia jednotlivých informácií vo vzťahu k jednotlivým konaniam a zabezpečenie toho, aby sa niektoré skutkové okolnosti do procesu vôbec nedostali, respektíve sa dostali tam, kde si ich OČTK želali mať“.

Takto mali prebiehať výpovede v kauzách „Mýtnik, Očistec, Gorila, Daniari, bola tam aj reč o (Marekovi) Parovi a veciach súvisiacich s konaniami na inšpekcii, ako Braňo Zurian“. Okrem toho v pozícii svedka vypovedá Makó o tom, ako od neho prokurátor Ondrej Repa požadoval potvrdenie inej výpovede, že „(Jaroslav) Haščák zaplatil za zničenie Gorily okrem iných aj Milanovi Lučanskému“. Aj pri tomto Makó uvádza „permanentný tlak, ktorý bol na neho vyvíjaný“ zo strany polície.

Pri opise skutku ohľadom údajného falšovania zápisnice prokurátorom Vasiľom Špirkom Makó uvádza, že vyšetrovateľ Ďurka neuviedol jeho podstatné skutočnosti k celému skutku do zápisnice, pretože to „nepovažoval za dôležité“.

Prepustenie z väzby mal následne Makó dosiahnuť po takejto spolupráci a dohode s prokurátormi Repom a Šúrekom, keď vypovedal podľa predstáv orgánov činných v trestnom konaní.

Pri vydieraní Kučerku Makó v minulosti klamal

Vo výpovedi kajúcnik spomína aj vec vydierania policajta Mariána Kučerku. Išlo o známu medializovanú nahrávku medzi Repom, Šúrekom a Kučerkom, na ktorej mali prokurátori vydierať vyšetrovateľa NAKA. Po prevalení tejto kauzy na verejnosť zorganizovala strana Smer známu tlačovú konferenciu, na ktorú priniesla gestapácke kabáty.

Makó v tomto prípade uvádza, že v danom čase vypovedal v celej veci „nepravdu“. Ako svedok v tomto smere dodáva: „Viem, že ak by som povedal pravdu, tak ako koncom roka 2024, o tom, čo mi hovorili Repa so Šúrekom o stretnutí s Kučerkom, čakali by ma konzekvencie.“

Kajúcnik Makó totiž pôvodne zbavoval prokurátorov obvinení, že mali policajta Kučerku vydierať, no teraz otočil a vydieranie potvrdzuje. Pri prokurátoroch Šúrekovi a Repovi ďalej uvádza, že mali „extrémne spadnuté na Jozefa Kanderu (prvý námestník GP), a čo sa týka Maroša Žilinku, vyjadrili sa tak, že ho považovali za svojho a to, čo teraz robí a čomu sa zapredal, že ho stihne adekvátny trest, že ešte sa uvidí, to sa bude riešiť“.

Čurillovci nadávali aj na Daniela Lipšica

V prípade kauzy Očistec Makó vypovedá, že pod tlakom „vydieračského spôsobu“ mal túto vec prepojiť s kauzou Súmrak a vypovedať proti iným osobám tak, aby polícia mohla rozšíriť obvinenia viacerým osobám. V danej kauze špecificky hovorí o vyšetrovateľovi Ďurkovi, ktorý sa rozčúlil, keď mu Makó povedal, že vo veci nemá čo uviesť. Na to mu mal Ďurka povedať, že „čo si myslí, čo sa tu stane v tejto republike, treba ich všetkých doraziť, aby sa už nemohli vrátiť a nemohlo sa to opakovať“.

Pod hrozbou vznesenia ďalších obvinení mali čurillovci tlačiť na Makóa, aby vypovedal aj vo veci obvinenia bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, a prokurátor Repa mal žiadať aj výpoveď proti Robertovi Kaliňákovi v súvislosti s „paušálom vo výške 200-tisíc eur pre Františka Imreczeho od Jozefa Brhela“.

V súvislosti s praktikami čurillovcov Makó tvrdí, že „ktokoľvek poukázal na ich nezákonnosti, toho chceli hneď zavrieť, obviniť, zničiť, zarezať“. Paradoxom pritom je, že opisuje aj vyjadrenia čurillovcov na adresu Daniela Lipšica pred voľbou špeciálneho prokurátora s tým, že by sa ním nemal stať, pretože „je to špinavec, hajzeľ, k.kot a podobne“. Nominantom čurillovcov mal byť Peter Kysel.

Keď sa stal Lipšic špeciálnym prokurátorom, podľa slov Makóa sa čurillovci stali jeho „najlepšími kamarátmi“.

Spochybnený Očistec a dôveryhodnosť kajúcnika

Ľudovít Makó ako svedok ďalej vypovedá, že bez hrozby nového alebo ďalšieho uznesenia o vznesení obvinenia by nevypovedal, a „určite nie v určitých častiach Očistca“. Špecificky hovorí o nátlaku zo strany vyšetrovateľa Ďurku.

V pozícii, v ktorej musí pod hrozbou trestného postihu vypovedať pravdu, tak známy kajúcnik priznáva krivé svedectvá z minulosti, a to v mnohých známych prípadoch, kde usvedčuje iných. Nesmieme zabúdať, že Ľudovít Makó napriek rozsiahlej trestnej činnosti, ktorá mu je pripisovaná zo strany orgánov činných v trestnom konaní, dodnes nebol nijako potrestaný.

Dnes však Makó otočil a tvrdí, že konal pod nátlakom obvinených policajtov, a to vrátane kauzy Očistec, v ktorej čoskoro prebehne hlavné pojednávanie. Všetok tlak naňho mali vyvíjať čurillovci a prokurátori Šúrek a Repa.

Orgány činné v trestnom konaní a súdy tak stoja pred veľkým problémom. Makó ako univerzálny kajúcnik buď klamal v minulosti vo svojich výpovediach, alebo klame v súčasnosti v rámci akcie „Kajúcnik“.

Ako bude vôbec možné rozmotať zložité klbko všetkých „priznaní“ takéhoto človeka, nevedno. Súdy a orgány činné v trestnom konaní by však mali mimoriadne obozretne našľapovať okolo toho, čo tvrdí takýto svedok.

Ak Makó dnes vypovedá pravdu, čurillovci ako organizovaná skupina masívne krivili systém spravodlivosti a prispôsobovali si ho podľa vlastných potrieb. Spochybnené budú všetky kauzy, v ktorých vystupovali ako policajti.

Ak Makó klame dnes, je na stole otázka, ako môže takýto človek svedčiť v desiatkach prípadov, ktoré často stoja v rozhodujúcich skutočnostiach práve na jeho výpovedi.

Tento svedok bude určite symbolom éry zneužívania kajúcnikov – či už ako osoba, ktorá bola k priznaniam donútená, alebo ako osoba, ktorá si dokázala zabezpečiť beztrestnosť pochybnými dohodami so strážcami spravodlivosti.