Už v starovekom Epose o Gilgamešovi je túžba po nesmrteľnosti tou najzákladnejšou. Osobnú nesmrteľnosť však nemožno dosiahnuť. Ľuďom tak nezostáva nič iné, ako túto túžbu a potrebu naplniť tým, že po sebe zanechajú potomstvo.
Túžby a potreby sú odjakživa princípom trhov. Vďaka moderným technológiám si dnes môže túžbu po dieťati naplniť neplodný aj homosexuálny pár. Stačí mať len peniaze.
Demografia ako hnací motor trhu
Nejde iba o homosexuálne páry, ktoré sú dávané do popredia, pretože sa okolo nich vedie najviditeľnejší kultúrny a politický spor. Ide o oveľa širšiu a komerčne zaujímavejšiu masu ľudí: neplodné heterosexuálne páry, ženy odkladajúce materstvo do neskoršieho veku, singles s dostatkom prostriedkov, ako aj všetkých, ktorí začali chápať reprodukciu nie ako dar, ale ako službu, ktorú je možné si kúpiť, outsourcovať a technologicky optimalizovať.
Organizácia WHO v roku 2023 uviedla, že neplodnosťou je zasiahnutých zhruba 17,5 percenta dospelej populácie, teda asi jeden človek zo šiestich. Súhrnná plodnosť má vo svete všeobecne klesajúci trend. Zároveň rastie priemerný vek matky, ktorý sa teraz pohybuje okolo 30,9 roka.
Z tohto jednoduchého súbehu čísel jasne vyplýva, že asistovaná reprodukcia nie je marginálnou požiadavkou niekoľkých hlasných menšín, ale rastúcim trhom opretým o masový demografický trend: viac neplodnosti, neskoršie rodičovstvo a väčšia ochota premeniť túžbu po dieťati na službu, za ktorú sa platí.
Práve surogátne materstvo je z celej tejto oblasti najproblematickejšie. Zároveň je spravidla finančne najnáročnejšie spomedzi všetkých metód asistovanej reprodukcie. Už tým najviac otvára priestor tvrdej trhovej logike.
Nikoho teda neprekvapí, že klienti tejto služby pochádzajú z vyšších spoločenských vrstiev a, naopak, najviac žien ochotných pre niekoho vynosiť cudzie dieťa sa zhodou okolností nachádza v chudobných krajinách, ako sú Ukrajina, Kambodža, Mexiko alebo India.
Materská láska sa nekupuje. V prípade surogácie sa však kupuje celý proces, z ktorého môže vyrásť. Nekupuje sa iba lekársky výkon. Kupujú sa čas, telo, riziko, bolesť aj citové bremeno inej ženy. A spolu s tým aj predpoklad, že puto vzniknuté v tehotenstve možno právne aj finančne previesť na niekoho ďalšieho. Trh tak nevstupuje iba do reprodukcie. Vstupuje do samého začiatku materstva. A preto je to veľmi tvrdý a drahý biznis.
Tenká hranica medzi etikou a biznisom
Francúzsky denník Le Figaro nedávno priniesol veľmi obsiahly článok s názvom „Môj život vo vašich rukách“, ktorý zoznamoval čitateľov ako s príbehmi žien, ktoré sa rozhodli vynosiť dieťa pre niekoho iného, tak aj s podrobnou analýzou zmlúv k týmto službám naprieč svetom. Len čo sa človek pozrie na surogátne materstvo ako na službu, hneď mu napadne, koľko asi stojí to, že sa matka zriekne dieťaťa, ktoré síce geneticky nie je úplne jej, ale aj tak zostáva bytosťou, ktorú vo svojom tele nosila a vnútorne živila.
Odpoveď na otázku peňazí súvisí s tým, v akej krajine sa celý proces odohráva. Vo svete totiž existujú dva základné modely: etické a komerčné náhradné materstvo.
Ako sám názov komerčného náhradného materstva napovedá, v tomto type kontraktu je žena priamo finančne odmenená. Tento prístup je povolený napríklad v Rusku, Indii, na Ukrajine, v Kambodži, Mexiku alebo v určitých štátoch USA.
V závislosti od ekonomickej vyspelosti daných štátov sa pohybuje aj výška odmeny. V chudobných krajinách sa pohybuje v rozmedzí tisíc až šesťtisíc dolárov. V USA si náhradná matka môže zarobiť 30- až 40-tisíc dolárov. Budúci rodičia však musia počítať s tým, že k tejto odmene pre matku sa pripočítajú aj ďalšie náklady: od zabezpečenia lekárskej starostlivosti až po právnikov. Výsledná suma tak môže dosiahnuť 80- až 200-tisíc eur.
Čo sa týka takzvaného „etického“ surogátneho materstva, to by malo úplne vylúčiť motív zisku. Žena, ktorá sa k tomuto kroku rozhodne, ho má robiť z čisto nezištných dôvodov. Tým by mala odpadnúť hlavná námietka poukazujúca na komercializáciu a z celého procesu by sa mal stať skôr humanistický skutok, v rámci ktorého chce žena pomôcť bezdetnému páru.
Tento spôsob je povolený napríklad vo Veľkej Británii, v Kanade alebo v Grécku. I keď sa to na prvý pohľad javí ako veľmi etický prístup, v praxi má matka nárok na kompenzáciu výdavkov a ušlé mzdy počas tehotenstva a po pôrode. Ako upozorňujú odborníci, v podstate aj tak ide o istú formu platu za privedenie dieťa na svet. Navyše sa tento zákaz obohatenia dá ľahko obísť, pretože napríklad v Kanade sa často využívajú skryté účty vedené v USA. I v tomto prípade teda platí, že hranica medzi nezištným darom a tvrdým biznisom je veľmi tenká.
Telo viazané kontraktom
Čo však zo správy denníka Le Figaro vyplýva ďalej, nie je len otázka peňazí, ale predovšetkým extrémna tvrdosť nastavených kontraktov, ktoré dočasne obmedzujú základné ľudské slobody. Žena stráca právo rozhodovať o vlastnom tele. Nesmie sa sama rozhodnúť pre potrat, ale naopak, môže byť k nemu zmluvne donútená, ak si to budúci rodičia želajú (napríklad pre zistenú vývojovú chybu plodu).
Zmluvy nariaďujú prísnu sexuálnu abstinenciu, pričom styk s vlastným partnerom je povolený až po výslovnom súhlase lekára vo chvíli, keď je isté, že neohrozí plod. Obmedzenia sa takisto týkajú stravy a životného štýlu. Zakázané sú nielen alkohol a kofeín, ale aj energetické nápoje, surové mäso alebo napríklad farbenie vlasov. Diktovaný je aj samotný pohyb: matky často nesmú opustiť mesto, lietať lietadlom a v posledných mesiacoch tehotenstva sa niekedy musia povinne presťahovať do bydliska určeného agentúrou.
Žena navyše prichádza o lekárske tajomstvo a intimitu. Budúci rodičia majú právo nazerať do jej zdravotných záznamov (čo pre ňu smerom k nim neplatí) a môžu byť prítomní pri všetkých intímnych vyšetreniach aj pri samotnom pôrode. Samozrejmosťou bývajú náhodné testy na drogy a alkohol. Pokiaľ by žena zmluvu porušila – či už by napríklad potratila z vlastného pričinenia alebo nedbanlivosti, odmietla ísť na vynútený potrat alebo si chcela dieťa nechať –, vystavuje sa drakonickým finančným postihom, v rámci ktorých musí klientom uhradiť všetky náklady a zaplatiť obrovské odškodné.
Surogátne materstvo je tak vo svojom predmete tvrdý biznis, ale poskytovaná služba ide ďaleko za hranice toho, ako chápeme bežný vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Stáva sa skôr úplným odovzdaním kontroly nad vlastným telom i životom do cudzích rúk.
Z túžby po nesmrteľnosti sa tak v modernom svete stal obchodný model. A práve na surogátnom materstve je najlepšie vidieť, čo sa stane, keď trh nevstúpi len do oblasti služieb, ale až do samotného počiatku ľudského života: dieťa prestáva byť darom a materstvo sa mení na kontrakt.
Tam, kde sa kupujú telo, čas, bolesť aj odovzdanie dieťaťa, už nie sme na poli pokroku, ale na poli veľmi chladného a tvrdého biznisu.