Februárové údaje Eurostatu naznačujú postupnú stabilizáciu inflačného prostredia v eurozóne. Medziročná inflácia dosiahla 1,9 percenta, teda len mierne pod cieľom Európskej centrálnej banky. V porovnaní s januárom síce nepatrne stúpla, celková úroveň cenového rastu však zostáva relatívne nízka.
Najvýraznejší tlak na rast cien aj naďalej prichádza zo sektora služieb. Na druhej strane, dôležitým tlmiacim prvkom sú energie – ich ceny totiž v medziročnom porovnaní klesli.
Viaceré veľké ekonomiky, ako Francúzsko či Taliansko, zaznamenali ešte miernejšie tempo zdražovania. Na opačnom konci spektra sa nachádzajú napríklad Rakúsko či Chorvátsko. Ceny tam rastú rýchlejšie, opäť najmä v sektore služieb a bývania.
Slovensko sa radí práve k tejto skupine. Tempo rastu cien je totiž viac než dvojnásobné oproti priemeru eurozóny.
Slovensko s dvojnásobnou infláciou
Vývoj na Slovensku sa od priemeru eurozóny viditeľne líši. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla harmonizovaná inflácia vo februári štyri percentá medziročne, teda viac než dvojnásobok úrovne eurozóny. V medzimesačnom porovnaní vzrástli ceny len mierne.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák upozorňuje, že hoci inflácia postupne spomaľuje, stále sa drží pomerne vysoko. „Inflácia vo februári mierne spomalila na 3,7 percenta, čo je najnižšia hodnota za posledný rok. Spotrebiteľské ceny medzimesačne vzrástli len nepatrne o 0,1 percenta, teda omnoho pomalšie ako v januári,“ vyčísľuje.
Dôležitú úlohu podľa neho zohrali najmä potraviny. „Februárový výsledok výrazne ovplyvnil pokles cien potravín a nealkoholických nápojov, ktorý udržal celkovú infláciu na minimálnom raste. Naopak, rast cien dopravy a rekreácie brzdil väčšie spomalenie,“ dopĺňa.
Energie ako hlavný rozdiel
Rozdiel medzi Slovenskom a eurozónou sa ukazuje najmä v štruktúre inflácie. Kým v eurozóne pôsobia energie skôr proti rastu cien, na Slovensku sú jedným z jeho hlavných zdrojov. Náklady na bývanie a energie medziročne vzrástli až o 9,2 percenta.
„V medziročnom porovnaní ťahali infláciu nahor najmä ceny bývania s energiami, potraviny s nealko nápojmi aj reštauračné a ubytovacie služby,“ vymenúva Horňák. Zároveň dodáva, že jediným odborom, ktorý zaznamenal medziročný pokles cien, bola doprava, a to najmä vplyvom lacnejších pohonných látok a nižších cien dopravných služieb.
Súčasné inflačné tlaky majú podľa analytika vo veľkej miere domáci pôvod. „Infláciu v tomto roku tlačia nahor najmä vyššie ceny energií a nové zaťaženie firiem,“ myslí si.
Výrazne sa na raste cien podieľajú aj služby spojené s cestovným ruchom. „Tieto položky sa podieľali na viac ako polovici celkového medziročného rastu. Ďalších približne 0,6 percentuálneho bodu pridali služby spojené s cestovným ruchom – rekreácia, stravovanie a ubytovanie,“ spresňuje.
Za ich zdražovaním stoja podľa neho najmä vyššie mzdové náklady v sektore či dodatočné daňové a odvodové povinnosti firiem. „V cenovej hladine sa stále odrážajú aj účinky minuloročných konsolidačných opatrení,“ konštatuje.
Riziká: konflikt môže infláciu opäť zvýšiť
Analytici zároveň upozorňujú, že súčasné spomaľovanie inflácie nemusí byť trvalé. „Aktuálny trend spomalenia tempa rastu inflácie na februárových 3,7 percenta z januárových štyroch sa v ďalších mesiacoch nemusí potvrdiť,“ predikujú s dôvetkom, že pokiaľ bude konflikt na Blízkom východe trvať dlhší čas, prejaví sa to na raste cien pohonných látok a následne aj v cenách ostatných tovarov a služieb.
Analytička WOOD & Company Eva Sadovská upozorňuje na širšie dôsledky cien energií: „Z dôvodu prudkého zvýšenia cien ropy môže prísť k nárastu inflácie aj na Slovensku, a to najmä vtedy, ak by táto situácia trvala dlhšie obdobie. Nejde iba o pohonné látky.“
Budúci vývoj tak bude závisieť najmä od toho, ako dlho a intenzívne bude konflikt pokračovať. „V závislosti od vývoja a dĺžky trvania konfliktu sa bude odhad tohtoročnej inflácie prehodnocovať, a to zatiaľ s väčšou pravdepodobnosťou smerom nahor nad úroveň štyroch percent,“ dodáva Sadovská.
Podobne to vidí aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „V prípade krátko trvajúceho konfliktu sa inflácia tento rok síce zdvihne, avšak len v desatinách. Namiesto očakávaní mierne nad 3,5 percenta by tak mala smerovať skôr k úrovni štyroch percent,“ vyčísľuje.
Zároveň pripomína menej priaznivý scenár, že narušením prepravy cez Hormuzský prieliv by inflácia na Slovensku v tomto roku výraznejšie prekročila štvorpercentnú úroveň a zvýšená by ostala aj počas väčšiny budúceho roka. „Rast cien v tomto roku nateraz očakávame na identickej úrovni ako v roku 2024,“ uzatvára Horňák.
Aj keď sa tempo rastu cien postupne zmierňuje, Slovensko pravdepodobne zostane medzi krajinami s vyššou infláciou v eurozóne. Kľúčové pritom budú najmä ceny energií a geopolitické riziká, ktoré môžu cenový vývoj opäť vychýliť.