Ak niekto donedávna nevedel o dôležitosti Hormuzského prielivu pre stabilitu trhu s ropou a plynom, po útoku na Irán mu to už musí byť známe.
Blokovanie námornej trasy z Perzského zálivu do Indického oceána, ktorá má v najužšom mieste len okolo 34 kilometrov, je však kritické pre globálnu ekonomiku aj z iných dôvodov. Takmer hermetické uzavretie úžiny totiž zastavilo vývoz širokého spektra ďalších kľúčových surovín.
Hnojív je nedostatok. Zažívajú cenový boom
Jedným z najviac zasiahnutých odvetví bude agrosektor. A to najmä v dôsledku zdražovania hnojív.
Krajiny Perzského zálivu dodávajú na trh zhruba pätinu celosvetového objemu komodít, ako sú amoniak, fosfáty alebo síra.
V prípade močoviny sa toto číslo dokonca blíži k hranici 50 percent. Od začiatku vojny v Iráne jej cena stúpla približne o tretinu.
Analytici Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier takisto vyčísľujú, že konflikt naruší asi pätinu globálneho obchodu s fosfátovými hnojivami. Na ich výrobu je navyše kľúčová síra, vedľajší produkt pri spracovaní ropy a zemného plynu.
Keďže vojna ovplyvňuje okolo 45 percent trhu so sírou, ak sa situácia nezmení, mnohé krajiny budú mať problémy s výrobou fosfátových hnojív.
Podobná premisa platí aj v prípade tých dusíkatých. Tie sú navyše oveľa dôležitejšie. Plodiny potrebujú dusík pri syntéze bielkovín alebo fotosyntéze. Tieto hnojivá sú tak vo svete najpoužívanejšie – tvoria takmer 60 percent trhu. Bez nich by bola úrodnosť zeme omnoho nižšia, podľa odhadov aj o 40 až 50 percent.
Z Blízkeho východu pochádza okolo desať percent svetových dodávok plynu, ktorý je hlavnou surovinou pri výrobe syntetických dusíkatých hnojív. Výrobcom vzniká problém preto, že na trhu je zrazu menej hlavnej suroviny, ktorú potrebujú, pričom sa k tomu pridružuje aj rast ich nákladov. V Európe plyn zdražel od začiatku vojny v Iráne približne o 60 percent. A v istých momentoch bola cena takmer dvojnásobná.
Ukážkovým príkladom vplyvu je Duslo Šaľa, slovenský výrobca hnojív, ktorý už pre vysoké ceny zemného plynu obmedzil časť výroby čpavku.
V najhoršom možnom čase
Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie podotýka, že takmer polovica celosvetovej spotreby dusíkatých hnojív sa využíva pri pestovaní základných plodín, ako sú pšenica, ryža alebo kukurica.
„Vyššie ceny (hnojív) ovplyvnia výber plodín,“ hovorí pre web Deutsche Welle Joseph Glauber z Medzinárodného inštitútu pre výskum potravinovej politiky (IFPRI) s tým, že poľnohospodári zrejme uprednostnia tie druhy, ktoré si vyžadujú menej hnojív.
Najmä v chudobnejších krajinách môžu podľa neho poľnohospodári jednoducho obmedziť používanie hnojív, čo negatívne ovplyvní celkovú úrodu.
Obmedzenú ponuku hnojív a ich vyššie ceny pocíti agrosektor o to viac, že sa postupne začína jarná výsadba a dopyt po zime prirodzene rastie.
Sprostredkovane sa to následne dotkne aj peňaženiek spotrebiteľov vo väčšine kútov sveta, ktorí si budú musieť priplatiť za potraviny. Do ich cien sa s určitosťou pretavia aj vyššie náklady poľnohospodárov na čoraz drahšie pohonné hmoty.
„Najskôr to budú vyššie ceny energií a hnojív, čo bude mať následný vplyv na ceny dopravy a potravín, až sa to napokon prejaví aj v supermarketoch,“ konštatuje pre Politico Carsten Brzeski, hlavný ekonóm spoločnosti ING Germany.
„Ak sa Hormuzský prieliv do konca marca opäť otvorí“, spotrebitelia a poľnohospodári podľa neho krízovú situáciu „pocítia“, ale bude to „krátkodobé a zvládnuteľné“.
O koľko zdražejú potraviny
Konkrétne odhady toho, aký vplyv bude mať blokáda Hormuzu na spotrebiteľské ceny potravín, sa zatiaľ málokto odváži vysloviť.
O niečom však vypovedá číslo, ktoré spomenul Joseph Glauber: „Energia nepriamo tvorí približne 50 percent nákladov na potraviny.“
Spoločnosť Oxford Economics takisto zvýšila svoj odhad globálneho rastu cien potravín z menej ako jedného percenta na približne dve percentá. Analytik Slovenskej akadémie vied Martin Hudcovský spomenul v relácii Na telo podobné číslo – dlhodobý nárast cien energií približne o 10 percent sa môže postupne preniesť do zdraženia potravín o 2,5 percenta.
Celkový rast cenovej hladiny sa pre blokádu Hormuzu podľa odhadov ekonómov spoločnosti zrýchli v USA v poslednom kvartáli približne o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. V rámci eurozóny to môže byť aj o pol percentuálneho bodu, pričom v Taliansku dokonca o viac ako jeden bod.
Ekonómovia organizácie Consensus Economics zase zdvihli predpoveď inflácie v eurozóne v roku 2026 z približne 1,8 na 2,1 percenta. A to zatiaľ horúci konflikt na Blízkom východe netrvá ani tri týždne.
Rastúce inflačné prognózy pritom nastoľujú ďalšiu kľúčovú otázku – či centrálne banky naprieč svetom nezačnú opäť dvíhať sadzby a priškrcovať ekonomický rast. Keďže každý ďalší deň vojny a blokády kľúčovej úžiny prispieva k rastu cenovej hladiny, pravdepodobnosť, že k tomu dôjde, stále rastie.