Sloboda novinára pri informovaní verejnosti je mimoriadne dôležitý prvok v demokratickej spoločnosti. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že slobodu prejavu (ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky) je potrebné považovať za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti.
Sú to práve médiá, ktoré vo väčšine prípadov pokrývajú najdôležitejšie udalosti v spoločnosti, pričom verejnosť, naopak, očakáva objektívne a nestranné prezentovanie faktov. Istou výnimkou sú v tomto smere komentáre novinárov, v ktorých môžu byť použité aj hodnotiace úsudky.
Hodnotiaci úsudok musí mať faktický základ
Hodnotiaci úsudok môže prekračovať istú mieru objektivity a pracovať aj so zveličením, satirou či s hyperbolou, no musí sa zakladať na pravdivých skutočnostiach. Hodnotiaci úsudok v zmysle judikatúry ESĽP nepožíva ochranu, ak nemá žiadny faktický základ, ide o urážlivý útok alebo je produkovaný v zlej viere (bad faith).
Ústavný súd SR vyslovil záver, že hodnotiaci úsudok nemožno dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či jeho základnou, primárnou motiváciou nie sú zneváženie či škandalizácia dotknutej osoby (III. ÚS 385/2012).
V prípade novinára sa hodnotiaci úsudok posudzuje oveľa citlivejšie, s ohľadom na otázku cieľa, motivácie, precíznosti práce a dobrej viery novinára, respektíve autora prejavu pri zverejnení difamačných výrokov či iných zásahov.
Čím viac sú na strane autora difamačného prejavu zreteľné snaha dopátrať sa pravdy, verifikovať údaje, respektíve snaha vynaložiť potrebnú profesijnú precíznosť, tým viac bude potrebné zohľadniť váhu slobody prejavu, pretože na rozdiel od úmyselných difamácií je takéto konanie pre rozvoj demokracie prospešné aj za cenu zverejnenia určitých nepresností v niektorých prípadoch.
Zároveň však platí aj v prípade novinára, že žiadne základné právo nemá absolútnu prednosť pred inými a ktorékoľvek z nich môže v určitej situácii prevážiť nad iným. Sloboda prejavu má prednosť iba za predpokladu, že je vyslovená v dobrej viere bez snahy poškodiť osobu, na ktorú sa tento prejav vzťahuje (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 238/08).
Žaloba sa týka Kočnera a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ
Ani novinár tak nemôže zverejňovať nepravdivé a poškodzujúce údaje o určitej osobe, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jej pôsobenie vo verejnom, v súkromnom alebo profesionálnom živote. Uvedené platí o to viac, ak má médium značný dosah či vplyv v spoločnosti. V takom prípade sa môže poškodená osoba domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou.
Práve komentár novinárky Moniky Tódovej v Denníku N sa stal terčom žaloby na ochranu osobnosti, ktorú podal na Mestský súd Bratislava IV advokát Marek Para. Žalovanými sú v tomto prípade nielen novinárka, ale aj spoločnosť N Press, s. r. o., ktorá vydáva Denník N.
Žaloba sa týka komentára novinárky Tódovej s názvom „Newsfilter: Fico pohrozil Šaškovi pre tender na záchranky. Pre opozíciu je to víťazstvo“. V tomto texte okrem iného novinárka komentovala súdne konanie Mariana Kočnera, ktorého zastupuje advokát Para, v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Baji Trans.
Podstata daného článku v Denníku N týkajúceho sa žaloby spočívala v komentovaní iniciovaného konania pred Súdnym dvorom EÚ o prejudiciálnej otázke veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR týkajúcej sa výkladu rozsahu a aplikácie zásady lex mitior, ktorý novinárka mylne označovala za iniciatívu advokátov Kočnera.
V kontexte daného rozhodnutia sa v spoločnosti začala rozvíjať diskusia, či tento rozsudok môže pomôcť Kočnerovi v trestnom konaní vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka pri posudzovaní obsahu Threemy (Kočner bol podľa prokuratúry objednávateľom vraždy) alebo pri zmiernení trestu vo veci odsúdenia za falšovanie zmeniek televízie Markíza (zásada lex mitior).
Novinárka Tódová v komentári uviedla, že „každý rozumný advokát v takejto chvíli poradí svojmu klientovi, aby sa priznal a vypovedal o všetkom, o čom vie. Takýto prístup súdy oceňujú a pre obžalovaného to spravidla znamená miernejší trest. Kočnerovi to však akoby v base nedochádzalo a verí v zázraky, ktoré mu sľubujú Marek Para a spol.“
Advokát Para vidí poškodzovanie svojej cti a dobrého mena
Denník Štandard požiadal o vyjadrenie advokáta Paru.
Marek Para v tejto veci uviedol, že „žalobou napadnutý článok Denníka N od autorky Moniky Tódovej je založený výlučne na domnienkach a špekuláciách, ktoré zasahujú do mojich osobnostných práv. Hodnotiace úsudky vyslovené v tomto článku zasahujú do mojej cti a dobrého mena ako advokáta, pretože autorka článku vedome a vôľovo vyslovuje, že ako advokát konám proti záujmom môjho mandanta Mariana Kočnera a pri výkone jeho obhajoby plním pokyny tretích osôb, dokonca odplatne, tak aby som klienta Mariana Kočnera umlčiaval a on nevypovedal na vysokopostavené osoby“.
Advokát dodáva, že „akýkoľvek hodnotiaci úsudok musí mať reálny skutkový základ, teda musí vychádzať z pravdivých skutočností, nie zo špekulácií, z domnienok a nepravdivých skutočností. V opačnom prípade sú napadnuté výroky nedovolenou a neoprávnenou kritikou. V rámci súdneho konania bude povinnosťou žalovaných preukázať, na akých konkrétnych pravdivých skutočnostiach sú založené ich výroky o umlčiavaní klienta Mariana Kočnera mnou ako jeho obhajcom v prospech iných osôb“.
Pri otázke, prečo v danej veci nestačilo požiadať Denník N o opravu v texte, advokát vysvetlil, že mu v tom bráni samotná zákonná úprava (právo na opravu sa vzťahuje na skutkové tvrdenia, a nie hodnotiace úsudky).
Z toho dôvodu vníma žalobu na ochranu osobnosti ako jediný efektívny prostriedok nápravy. Advokát ešte dodal, že pri žiadosti o opravu z jeho „dostupných poznatkov argument o skutkových tvrdeniach N Press, s. r. o., využíva účelovo aj pri skutkových tvrdeniach a odmieta uverejniť opravu“.
Advokát Para hovorí, že „skutočnosť, že som verejne známa a činná osoba, neznamená, že som povinný zniesť na svoju osobu osočujúce, nepravdivé výroky založené na špekuláciách, domnienkach a až konšpiráciách, ktoré majú vplyv na výkon mojej advokátskej činnosti“.
Komentár Moniky Tódovej označil nielen za zasahujúci do výkonu jeho advokátskej činnosti, ale aj za narúšajúci dôveru medzi ním ako advokátom a klientmi.
Denník N vníma žalobu ako neopodstatnenú
Denník Štandard požiadal o vyjadrenie k žalobe aj Denník N.
Riaditeľ vydavateľstva Lukáš Fila poskytol stanovisko, v ktorom vníma žalobu ako „legitímny, hoci v tomto prípade neopodstatnený nástroj právnej ochrany, ktorý však nesmie slúžiť na potláčanie kritickej žurnalistiky. Žalobca je verejne známym advokátom, ktorý zastupuje klientov v mediálne sledovaných kauzách a pôsobí aj ako poradca predsedu vlády, a teda musí zniesť vyššiu mieru verejnej kritiky a záujmu médií o jeho činnosť“.
Stanovisko ďalej uvádza, že „zverejnené hodnotenia majú reálny skutkový základ a logickú súvislosť s verejne dostupnými informáciami. Právo na kritický hodnotiaci úsudok je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, najmä ak ide o témy verejného záujmu, akými sú trestné konania Mariana Kočnera“.
Riaditeľ Fila dodal, že žaloba „v žiadnom prípade neovplyvní našu činnosť. Denník N bude aj naďalej dôsledne informovať o činnosti verejne činných osôb a advokátov v kľúčových kauzách, pričom budeme naďalej využívať právo na kritický komentár a analýzu ich postupov“.
V súdnom spore sa teda budú preukazovať skutočnosti, či novinárka Tódová naozaj vychádzala z pravdivých skutočností vo svojom komentári, či jej hodnotiaci úsudok prekročil únosnú mieru kritiky a či jej vyjadrenia skutočne zasiahli do práv advokáta, tak ako ich prezentuje Marek Para.
Novinárka Tódová vychádzala z mylnej informácie
Hneď prvé tvrdenie novinárky Tódovej, že konanie pred Súdnym dvorom EÚ iniciovali advokáti Kočnera, sa nezakladá na pravde. V skutočnosti to bol Najvyšší správny súd SR.
Od tejto skutočnosti sa ďalej odvíja jej hodnotiaci úsudok, že práve takáto obhajobná taktika je „nesprávna“ a „rozumný advokát by poradil klientovi, aby sa priznal“. Je teda zrejmé, že takýto komentár sa v žiadnom prípade nebude zakladať na pravdivých skutočnostiach, a preto výroky o „zázrakoch sľubovaných zo strany Paru a spol.“ budú rozhodne naviazané na už od počiatku nepravdivé tvrdenie.
V tomto smere je rozhodne za hranicou objektivity skutočnosť, že Tódová predpokladá Kočnerovu vinu, a teda už treba „iba jeho priznanie a usvedčovanie iných“. Nevedno, ako bude novinárka preukazovať opodstatnenosť daného tvrdenia.
V prípade vraždy novinára Kuciaka bol totiž Kočner opakovane spod obžaloby neprávoplatne oslobodzovaný, a preto ani nie je jasné, od čoho odvodzuje potrebu dosiahnutia „miernejšieho trestu“.
Novinárka mala od počiatku nesprávnu informáciu, na ktorej vystavala celý komentár o akejsi pochybnej obhajobe Kočnera a jeho zjavnej vine, kde je súdne konanie iba formalitou a jeho obhajoba by ho mala presvedčiť na „výpoveď o všetkom, čo vie“.
Práve počiatočne chybná informácia môže byť mimoriadne silným dôvodom, pre ktorý by súdy mohli usúdiť, že takýto komentár obsahoval nepravdivé a poškodzujúce údaje o dotknutých osobách. Je veľmi ťažké usudzovať, že zjavne nepravdivé informácie bude súd vnímať ako kritiku, ktorú musí advokát zniesť vo vyššej miere.
Problém bude aj v tvrdení, že „rozumný advokát v takejto chvíli poradí svojmu klientovi, aby sa priznal a vypovedal o všetkom“, čo sa môže v kontexte nesprávnych informácií javiť ako difamačné hodnotenie advokáta a jeho schopností, ktoré boli široko prezentované verejnosti.
Dokazovať neúmerný zásah do práv pred súdmi je náročné
Riaditeľ vydavateľstva N Press síce hovorí o tom, že „zverejnené hodnotenia majú reálny skutkový základ a logickú súvislosť s verejne dostupnými informáciami“, no vydavateľstvo bude musieť pred súdom preukázať, aký reálny základ vlastne novinárka Tódová v tomto prípade použila a prečo takto formulovaný text nie je znevážením či škandalizáciou advokáta.
Aby však bola žaloba na ochranu osobnosti úspešná, žalobca bude musieť preukázať pred súdom, že bolo do jeho práv zasiahnuté v zákonom neprípustnej miere.
V kontexte vyjadrení advokáta Paru to znamená, že bude musieť vierohodne dokázať negatívny vplyv článku na výkon jeho advokátskej činnosti prostredníctvom konkrétnych skutočností (zníženie príjmov, odchod či nezáujem klientov a podobne), ako aj narušenie dôvery medzi ním a Kočnerom.
V praxi to znamená buď zverejnenie citlivých informácií, ktoré nie sú určené pre verejnosť pri verejne činných osobách, alebo mimoriadne ťažké unesenie dôkazného bremena pred súdom. Žalobca totiž musí preukázať, že to bol práve konkrétny článok a jeho dosah, ktoré mu spôsobili nejakú ujmu, a tá sa neodvíjala od iných okolností.
Súdy budú v neposlednom rade riešiť aj zaujímavú otázku, do akej miery môže zájsť sloboda vyjadrovania sa novinára pri okolnostiach verejného záujmu. Kľúčovým prvkom na posúdenie budú nepravdivé informácie, z ktorých vychádzal komentár novinárky.
Ak súdy rozhodnú, že komentár bol v rámci slobody prejavu novinára s ohľadom na okolnosti prípadu, stanovia tak precedens, že informácie prezentované v médiách nemusia mať základ v objektívnych skutočnostiach ani pri hodnotiacich úsudkoch. V zásade bude jedno, kto napíše aké informácie o komkoľvek.
Na druhej strane, ak súd uzná neoprávnený zásah do práv advokáta, bude musieť mimoriadne precízne odôvodniť, prečo už komentár Denníka N nespĺňa zákonné limity slobody prejavu pri informovaní o spoločensky závažných témach zo strany novinára, ktorý musí byť pri svojej objektívnej žurnalistike chránený.