Rozsudok, ktorý môže Kočnera zbaviť viny

V prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej obžaloba pripisuje Mariánovi Kočnerovi, že si smrť novinára objednal prostredníctvom Aleny Zsuzsovej. Tá údajne objednávku posunula Zoltánovi Andruskóovi, ktorý na vraždu najal dvojicu páchateľov Miroslava Marčeka a Tomáša Szabóa.

Obaja vrahovia boli súdom uznaní za vinných, spolu so Zoltánom Andruskóom, ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ medzi vrahmi a Zsuzsovou. Andruskó v trestnom konaní usvedčil Zsuzsovú zo zadania objednávky vraždy, a aj na základe jeho svedectva bola Zsuzsová vo veci vraždy novinára neprávoplatne odsúdená na 25 rokov odňatia slobody.

Na snímke obžalovaná Alena Zsuzsová. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Marián Kočner, ktorý si podľa prokuratúry vraždu objednal, bol však už po druhý raz oslobodený spod obžaloby. Súd nevidel dostatočné dôkazy na to, aby bolo preukázané, že skutok spáchal práve Kočner. Jeho zapojenie do vraždy a komunikáciu so Zsuzsovou totiž dokazovali najmä prepisy z Threemy, pričom pre súd boli problematické rôzne inotaje a narážky týkajúce sa Kuciaka medzi Kočnerom a Zsuzsovou.

Obsah telefónu ako hlavný dôkaz

Hlavné dôkazy o vine Kočnera tak stáli na jeho mobilnej komunikácii, kde prokuratúra ponúkala vlastný výklad toho, čo Kočner zamýšľal, keď si vymieňal správy so Zsuzsovou. Vďaka rozsudku Súdneho dvora Európskej únie však prokuratúra pravdepodobne príde o svoj kľúčový dôkaz, teda o obsah mobilného telefónu.

Kočnerov mobilný telefón totiž nebol zaistený v rámci domovej prehliadky alebo zadržania Kočnera, ale bol polícii odovzdaný jeho niekdajším spolupracovníkom Petrom Tóthom. Ten tak urobil neskôr, pričom k prístupu k telefónu Kočnera sa dostal oklamaním obvineného aj jeho dcéry.

Peter Tóth. Foto: Michal Svítok/TASR

Kočner poskytol prístup k telefónu priamo z väzby, keď vraj Tóth spravoval jeho bankové záležitosti, pretože ho Kočner pokladal za svojho priateľa. Namiesto toho Tóth odovzdal telefón spolu s prístupom k šifrovanej aplikácii Threema polícii a následne začal v celej trestnej veci vystupovať ako utajený svedok.

Polícia sa tak dostala k telefónu Kočnera a jeho kľúčovému obsahu prostredníctvom tretej osoby, bez súhlasu majiteľa a obvineného, a bez súhlasu súdu na získanie dát z mobilu. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora je však súhlas súdu nevyhnutný na to, aby orgány činné v trestnom konaní mohli vstúpiť do údajov obsiahnutých v mobilnom telefóne.

Súdny dvor vyžaduje kontrolu podobných zásahov

Súhlas sa nevyžaduje len v prípadoch, kde vec neznesie odklad a hrozilo by okamžité stratenie dát v mobile, čo musí byť riadne zdôvodnené. Vo všetkých ostatných prípadoch je možné získať prístup k obsahu mobilného telefónu len po predchádzajúcej kontrole, či už súdom, alebo nezávislým správnym orgánom.

Tento záver prijal Súdny dvor Európskej únie vo veci C-548/21 dňa 4. októbra 2024 pri posudzovaní prejudiciálnej otázky týkajúcej sa spracovania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

Posudzovaný prípad sa obdobne týkal zaistenia a prieniku do mobilného telefónu, keď sa rakúske policajné orgány počas vyšetrovania drogovej trestnej činnosti pokúšali odomknúť telefón podozrivej osoby a získať údaje potrebné pre vyšetrovanie bez súhlasu súdu či prokurátora.

Podozrivý nebol informovaný o pokusoch polície preniknúť do jeho telefónu a tieto pokusy neboli ani zaznamenané v trestnom spise. Podozrivý sa na tento postup polície sťažoval pred vnútroštátnym súdom, keďže ho považoval za nezákonný a namietal proti držaniu svojho telefónu zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

Vnútroštátny súd sa v danej veci obrátil na Súdny dvor s otázkou, či smernica o ochrane osobných údajov a ochrana vyplývajúca z Charty základných práv Európskej únie bránia úplnému a nekontrolovateľnému prístupu ku všetkým údajom v mobilnom telefóne.

Informácie v telefóne poskytujú komplexný obraz o osobe

Podľa súdu totiž tieto informácie môžu poskytnúť veľmi podrobný a hlboký obraz o takmer každej oblasti súkromného života dotknutej osoby a môžu predstavovať taký závažný zásah do základných práv zakotvených v Charte, že jeho obídenie bez súhlasu dotknutej osoby alebo súdu nie je možné ani v prípade vyšetrovania určitých typov trestnej činnosti.

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov fyzických osôb. Zásah štátnych orgánov do týchto základných práv občanov je možný len v zmysle zásady proporcionality, teda je potrebné posudzovať mieru odôvodnenosti daného zásahu v kontexte želaného výsledku.

Do základných práv by sa podľa judikatúry európskeho súdu malo zasahovať až potom, ak sú vyčerpané všetky ostatné možnosti. Základné práva síce možno obmedziť, ale iba ak to je nevyhnutné a účinne sa tým spĺňajú ciele všeobecného záujmu uznané Úniou alebo potreba chrániť práva a slobody iných.

V posudzovanom prípade Súdny dvor porovnával závažnosť obmedzenia výkonu základných práv, ktorá závisí od povahy a citlivosti údajov, ku ktorým môžu mať policajné orgány prístup, s dôležitosťou cieľa všeobecného záujmu sledovaného týmto obmedzením, existujúcim prepojením medzi majiteľom mobilného telefónu a predmetným trestným činom, ako aj relevantnosťou týchto údajov pre zistenie skutkového stavu.

Prístup k takémuto súboru údajov z telefónu pravdepodobne umožní vyvodiť veľmi presné závery týkajúce sa súkromného života dotknutej osoby, ako sú jej každodenné návyky, miesta trvalého alebo dočasného pobytu, pohyb počas dňa či iné vykonávané činnosti, sociálne vzťahy tejto osoby a sociálne prostredie, ktoré navštevuje.

Nemožno ani vylúčiť, že údaje obsiahnuté v mobilnom telefóne by mohli zahŕňať obzvlášť citlivé informácie, ako sú osobné údaje odhaľujúce rasový alebo etnický pôvod, politické názory a náboženské alebo filozofické presvedčenie, čo odôvodňuje osobitnú ochranu podľa smernice a Charty.

Okrem súhlasu súdov je potrebné definovať aj podozrenie

Vzhľadom na možné zásahy do základných práv je potrebné tieto zásahy posudzovať nielen v rámci zásady proporcionality. Musí byť zrejmá aj existencia dôvodného podozrenia, že dotknutá osoba spáchala, pácha alebo plánuje spáchať trestný čin, alebo že je nejakým spôsobom zapojená do takého trestného činu, a to na základe objektívnych a dostatočných dôkazov.

Aby sa predišlo závažným alebo dokonca obzvlášť závažným zásahom do základných práv dotknutej osoby, podľa Súdneho dvora musí prístup k údajom podliehať predchádzajúcej kontrole vykonanej buď súdom, alebo nezávislým správnym orgánom.

Táto predchádzajúca kontrola si vyžaduje, aby súd alebo nezávislý správny orgán zodpovedný za jej vykonanie disponoval všetkými právomocami a poskytoval všetky potrebné záruky na zabezpečenie spravodlivej rovnováhy medzi zásahom do základných práv a oprávnenými záujmami spoločnosti, ako je napríklad odhaľovanie trestnej činnosti.

Inými slovami, Súdny dvor dospel k záveru, že obsah mobilného telefónu poskytuje tretím osobám také množstvo citlivých a osobných údajov o jeho majiteľovi, že tento obsah podlieha vysokej úrovni ochrany na úrovni základných práv.

Táto ochrana môže byť obmedzená alebo narušená len po dôslednej kontrole súdov, ktoré vedia posúdiť oprávnenosť zásahu štátnych orgánov a predísť tak krokom, ktoré neboli nevyhnutné alebo odôvodnené. Rozhodnutie Súdneho dvora je pre členské štáty záväzné a súdy ho nemôžu ignorovať.

Rozsudok môže spochybniť doterajšie dôkazy

Práve stanovenie požiadavky predchádzajúcej súdnej kontroly pri získavaní obsahu mobilného telefónu bude kľúčové pri posudzovaní legality dôkazov vyplývajúcich z obsahu Kočnerovho telefónu v jeho trestnom konaní.

Doteraz všeobecné súdy v Kočnerovom prípade považovali získanie obsahu jeho telefónu za legálne. Súhlasili s tým, že ak tretia osoba odovzdá citlivé údaje, ku ktorým nemala mať prístup, aj na základe podvodu a proti vôli obvineného, je to v poriadku.

Súdny dvor však tvrdí, že daný postup bez predchádzajúceho súhlasu súdu legálny nie je. Tento záver nevyhnutne spochybní použiteľnosť obsahu Kočnerovho telefónu v celom súdnom konaní. Ak súdy nebudú mať legálny dôkaz z hľadiska európskeho práva, nemôžu na ňom postaviť vinu obžalovaného.

Už v minulosti bola vina Kočnera postavená v kľúčových bodoch práve na jeho mobilnej komunikácii, keď prokuratúra tvrdila, že správy o lebke, zuboch či počasí majú v skutočnosti predstavovať šifry o Kuciakovej vražde. Súdy sa však s týmto výkladom nestotožnili, pretože podľa ich záverov nemožno vykladať emotikony či metafory tak, ako by sa to hodilo prokuratúre do obvinenia, bez ďalších dôkazov.

Rozhodnutie Súdneho dvora podľa všetkého postaví získanie Kočnerovho mobilu do nezákonnej roviny, a teda aj nepoužiteľnosti celého jeho obsahu v trestnom konaní. Obžaloba tak príde aj o to málo, s čím v trestnom konaní pracovala, a prakticky nebude mať žiadne dôkazy spájajúce Kočnera s vraždou novinára.

Záver Súdneho dvora bude mať vplyv aj na iné kauzy

Tento zlomový rozsudok a spôsob, akým bol Kočnerov mobil dodaný polícii, nebude mať vplyv iba na proces vraždy novinára. Od Threemy a jej prepisov sa odvíjalo množstvo iných trestných stíhaní a všetky tieto procesy budú priamo ovplyvnené legalitou získania telefónu.

S novou skutočnosťou, ktorou je rozsudok Súdneho dvora, sa budú musieť všetky vnútroštátne súdy vysporiadať tým spôsobom, že budú znovu posudzovať legalitu získania Threemy. Len ťažko si možno predstaviť iný záver ako ten, že pôjde o procesne nepoužiteľný dôkaz, keďže polícia sa dostala k telefónu bez súhlasu súdu.

Marián Kočner pritom nedávno vyhral jeden spor vedeným na Súdnom dvore EÚ týkajúci sa práve zverejňovania jeho dát z telefónov. Súd konštatoval nezákonnosť spracovanie mobilných údajov Kočnera, a tým aj porušenie jeho práva na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, za čo mu priznal náhradu škody vo výške 2-tisíc eur.

Samozrejme, nie je vylúčené, že súdy dospejú k inému záveru, ale následné sťažnosti na úrovni európskych súdov už zrejme dajú za pravdu obhajcom Kočnera alebo iných osôb, ktoré sú stíhané na základe správ z Threemy.

Verejnosť môže byť pobúrená tým, že akási technikália pomáha zločincom vyhnúť sa spravodlivosti. Je však potrebné mať na pamäti, že reštriktívne obmedzenia štátnej moci voči zásahom do práv jednotlivca slúžia práve na to, aby štát nezneužíval svoju moc.

Zásahy musia spĺňať kritériá právnej čistoty, aby boli uznania viny nespochybniteľné. Len tak možno skutočne docieliť potrestanie páchateľa bez obáv z budúceho spochybnenia záverov súdov a jeho následného prepustenia z výkonu trestu či oslobodenia spod obžaloby.

Štát nemôže hľadať skratky ani v prípadoch, keď chce uspokojiť verejnosť alebo si uľahčiť svoju prácu pri dokazovaní v trestnom konaní. Učebnicovým príkladom zrejme navždy ostane kauza Gorila a jej procesne nezvládnutý začiatok, ktorý až neskôr po rozhodnutiach súdov vyústil do nemožnosti stíhať závažné podozrenia.

Charta a smernica platili aj v čase, keď bol Kočner obvinený. Spoločenská objednávka na rýchle odsúdenie však bola zrejme silnejšia ako správne právne postupy, čo sa môže neskôr vypomstiť všetkým osobám žiadajúcim spravodlivosť.