Ich výsledky sa však Izraelu ani Spojeným štátom nezdali uspokojivé, a tak navzdory medzinárodnému právu podnikli „preventívny“ úder, pri ktorom zabili iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího, jeho rodinu, ako aj širší okruh najbližších poradcov a podľa tvrdení moslimskej obdoby Červeného kríža aj stovky civilistov.
Vojna na Blízkom východe nie je v európskom záujme
Židovský štát tak s pomocou svetovej veľmoci na Blízkom východe opätovne rozdúchal veľkú regionálnu vojnu. Irán už podnikol odvetné útoky na Izrael, ako aj americké základne v Katare, Bahrajne, Saudskej Arábii či Spojených arabských emirátoch.
Už teraz je vidieť niekoľko priamych dôsledkov, ktoré budú mimoriadne negatívne vplývať na život v Európe, ak sa konflikt natiahne.
Po americko-izraelskej ofenzíve môžu nasledovať približne tri až štyri scenáre – pomerne rýchle a úspešné zvrhnutie režimu iránskym ľudom a následný mocenský chaos, dlhá občianska vojna, alebo konsolidácia moci v rukách režimu a ešte väčšie zomknutie pred nepriateľom zvonku, pričom to môže skončiť ústupom USA a Izraela alebo dlhotrvajúcou regionálnou vojnou s nejasným výsledkom.
Ani jeden scenár nie je pre Európu vyslovene dobrý, pričom dva sú jasne negatívne. USA a Izrael napadli krajinu s takmer 100 miliónmi obyvateľov a územím o rozlohe takmer troch Ukrajín. Ak sa konflikt predĺži, je vysoko pravdepodobné, že z regiónu budú utekať státisíce ľudí. Starý kontinent sa tak môže už teraz pripravovať na novú migračnú vlnu, ktorá má slušný potenciál byť najväčšou zo všetkých.
Dlhodobé boje negatívne ovplyvnia aj bojaschopnosť Ukrajiny. Rôzne think tanky už po útoku Hamasu na Izrael rozoberali scenáre, nakoľko dokáže Amerika presadzovať svoje záujmy na viacerých frontoch naraz. Nedostatkovým tovarom môžu byť napríklad projektily pre systémy protivzdušnej obrany.
Volodymyr Zelenskyj sa vyjadril, že je nateraz „priskoro“ hodnotiť, či vojna s Iránom ovplyvní dodávky zbraní na Ukrajinu, no bývalá námestníčka ministra obrany Kateryna Černohorenková už na sociálnej sieti konštatovala, že konflikt sa môže „veľmi rýchlo vyvinúť do krízy komponentov pre obranný priemysel na Ukrajine“.
Zrejme najtvrdšie a najciteľnejšie však dopadne na Európanov návrat energetickej krízy, ktorý je už po štyroch dňoch vojny viac ako reálny. A to na oboch frontoch – v prípade ropy, ako aj plynu.
V utorok na obed boli ceny plynu v Európe o 100 percent vyššie ako pred víkendovým spustením americko-izraelskej ofenzívy.
Vojna navyše prichádza v čase, keď starý kontinent rozhodol o odstrihnutí sa od veľkého a flexibilného dodávateľa a prešiel od diverzifikácie závislosti od ruského plynu k jeho kompletnému zákazu. Situácii na trhu neprispieva ani fakt, že európske zásobníky sú po relatívne tuhej zime takmer prázdne (momentálne 30 percent kapacity a ešte nie je koniec vykurovacieho obdobia) a čoskoro ich treba napĺňať pred ďalšou sezónou.
To všetko znásobuje vplyv každej udalosti, ktorá sa na Blízkom východe odohrá. Hlavné dôvody vystrelenia cien sú momentálne dva.
Teherán upozornil, že námorná cesta cez Hormuzský prieliv, kadiaľ prechádza na svetový trh z Perzského zálivu približne 20 percent skvapalneného plynu a rovnaký podiel ropy, je momentálne nebezpečná. Hoci k faktickej blokáde (napríklad zamínovaniu) trasy doposiaľ nedošlo, doprava je úplne pozastavená a poisťovne odmietajú tankery poistiť.
Tým druhým dôvodom sú obavy z toho, kam je Irán ochotný zájsť vo svojej odvete. V pondelok totiž dron zasiahol jedno zo zariadení spoločnosti QatarEnergy, čo spôsobilo, že Katar zastavil výrobu skvapalneného zemného plynu. Šlo o náznak toho, že iránsky režim sa môže po zabití Chameneího uchýliť k radikálnym krokom, ktoré by inak nevolil.
Aj preto stúpa pravdepodobnosť tvrdej blokády Hormuzu, hoci by pre ňu finančne krvácal, keďže odtiaľ vyváža do Číny aj vlastnú ropu.
Pri čiernom zlate je napriek týmto obavám zatiaľ nárast cien miernejší ako pri plyne – približne o 15 percent. Analytici v súvislosti s narušením vývozu z Perzského zálivu hovoria najmä o prekonaní méty sto dolárov za barel, no pri dlhšom konflikte a faktickej viactýždennej blokáde Hormuzského prielivu sa ceny môžu z predvojnových 70 dolárov pokojne aj zdvojnásobiť.
Profitovať bude Rusko
Zatiaľ čo Európa bude niesť náklady ďalšej vojny, Rusko z nej bude profitovať. Situácia v tamojšej ekonomike momentálne nie je jednoduchá. Západné sankcie a embargá nespôsobili kolaps, ale z dlhodobého hľadiska hospodárstvo krváca.
V rokoch 2023 a 2024 tieto problémy zatienil efekt masívneho zvýšenia vojenských výdavkov, ktoré sa preliali do veľkej časti ekonomiky. Tá preto rýchlo rástla, hoci odvetviam sa darilo rôzne.
Ďalšie pumpovanie peňazí do zbrojenia je však vylúčené, keďže zdroje sa pre nízke ceny ropy stenčili a rozpočet bolo treba sanovať z rezerv Fondu národného bohatstva. Absencia ďalšieho fiškálneho stimulu v kombinácii s drasticky vysokými úrokovými sadzbami, ktorými centrálna banka bojuje so zotrvačnou infláciou, priniesla ekonomiku na hranu stagnácie.
Analytici v posledných mesiacoch zvykli odhadovať, že Kremeľ si (pri súčasnom daňovom nastavení a cenách ropy na úrovni roku 2025) so svojimi rezervami vystačí na ďalší rok až dva vedenia vojny. Deficit rozpočtu sa vlani odhadoval na približne pol percenta HDP, no nakoniec bol päťnásobne vyšší. Pre tento rok je schodok oficiálne projektovaný na 1,6 percenta HDP. Vo Fonde národného bohatstva však ostávajú likvidné rezervy len vo výške dvoch percent HDP, pričom ťažko očakávať, že sa bude financovať z iných zdrojov. Hlavnou alternatívou je len zvýšenie daní.
To všetko sa však útokom na Irán mení. Tamojšej pokladnici svitá na lepšie časy.
Ruské čierne zlato, ktorého export prináša Moskve cez dane najviac peňazí, si za niekoľko dní pripísalo približne 10 percent. Hoci to stav celého hospodárstva drasticky nezmení, Kremľu to zvyšuje pri vedení vojny manévrovací priestor.
Navyše, nejde len o cenové vplyvy. Ak ostane Hormuz fakticky zablokovaný, ázijské krajiny, a špeciálne Čína, budú mať obrovský problém s dodávkami energonosičov. Približne polovica dovozu ropy a tretina dovozu plynu prichádza do krajiny z Perzského zálivu.
Rusko tak dostane príležitosť čiastočne suplovať dodávky z Blízkeho východu, pričom svoju ropu bude schopné predávať Číne s oveľa menšími zľavami ako doteraz. Kupec bude jednoducho zahnaný do kúta.
Pri plyne bude o niečo zložitejšia logistika, no aj tam môže teoreticky dôjsť k väčšiemu obchodu s LNG. Navyše by sa mohli dať do pohybu veci okolo stagnujúceho projektu plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by obe veľmoci ešte viac zblížil. Paradoxom je, že ide o jeden z procesov, ktorým chcel Trump ešte donedávna zabrániť.
