Napätie medzi koaličnými partnermi je zreteľné už mesiace. Predseda SNS Andrej Danko po nedávnom sneme svojej strany znovu otvorene kritizoval predsedu vlády Roberta Fica a naznačil ambíciu osloviť sklamaných voličov Smeru aj Hlasu. Jeho výhrady smerovali nielen k spôsobu vládnutia, ale aj k výberu tém, ktorým sa Fico venuje.
„Nechápem pána premiéra, že mu neprekáža, že Matovič rastie v percentách, a nechápem, či má byť večným problémom len Šimečkova mama alebo kajúcnici,“ vyhlásil Danko.
Líder národniarov zároveň pripustil viacero scenárov predvolebnej spolupráce. Od dvojkoalície Smeru so SNS alebo Smeru s Hlasom až po spoločný blok všetkých troch strán. Hoci tieto úvahy prezentoval ako možnosti, ich realizácia naráža na rozdiely medzi partnermi.
Verí, že SNS bude mať viac ako 5,6 percenta v ďalších voľbách. Takéto číslo dosiahla SNS v roku 2023. Teraz sa pohybuje pod hranicou piatich percent. Pravdou je, že keby sa aj národniari dostali zopár desatín nad päť percent, ich opätovný vstup do parlamentu by bol veľmi neistý vzhľadom na štatistickú chybu v prieskumoch.
Konkurenčný vzťah medzi Smerom a SNS je pritom zrejmý. Svedčí o tom aj ponuka Fica pre ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, aby kandidovali za Smer, o ktorej hovoril Danko.
Prípadný prepad hlasov SNS údajne Fico nenechá len tak
Šéf klubu SNS Roman Michelko povedal, že ak ministerka chce, môže poslať prihlášku, predsedníctvo strany ju prerokuje a „s veľkou mierou pravdepodobnosti bude prijatá“. „V prípade Tarabu sa musia dohodnúť na vzájomných očakávaniach s Dankom – teda čo Taraba očakáva od vstupu do SNS a naopak. Skrátka, nemalo by sa to robiť partizánsky. Verím, že sa dohodnú,“ zhodnotil pre Štandard Michelko.
Vzťahy medzi Tarabom a Dankom pritom nevyzerajú najlepšie. Taraba nedostal na snem SNS pozvánku ani len ako hosť. „Neboli tam žiadni hostia, ani z iných strán. Bol to čisto stranícky snem,“ argumentoval Michelko.
O prípadnom bloku Smeru, SNS a Hlasu pred voľbami poslanec povedal, že záleží na tom, ako budú rozdané karty pol roka pred voľbami, kto bude mať aké preferencie a aký prepad voličských hlasov by hrozil. Zdôraznil, že SNS nemôže nechať prepadnúť 4,5 percenta hlasov.
„Keby sme mali dve percentá, tak ani pes by po nás neštekol. Ak to bude nad štyri percentá, je to sedem mandátov, možno osem, čo Fico nemôže nechať len tak. Politologicky je viac možností. Sociálno-demokratický blok či vlastenecký blok alebo iné verzie,“ zhodnotil Michelko.
Poslanec Smeru Richard Glück označil myšlienku volebnej koalície Smeru, SNS a Hlasu za zaujímavú. Nevie však, ako by to vyzeralo v praxi. Podľa poslanca sa Danko totiž posledné mesiace venuje najmä útokom na predsedu vlády.
„V tejto chvíli si neviem predstaviť, ako si predstavuje tú blízku spoluprácu a na druhej strane nadáva na toho, s kým by chcel vytvoriť takýto veľký projekt,“ povedal pre Štandard Glück.
Šéf KDH neverí
Tlak na vytváranie volebných blokov by posilnilo zvýšenie kvóra pre vstup do parlamentu. KDH tvrdí, že Fico ho chce zvýšiť z piatich na sedem percent, prípadne na dvojciferné číslo. Odvolávalo sa pritom na informácie od vládnych poslancov. Predseda Smeru to však označil za klamstvo a opozičný výmysel.
Šéf KDH Milan Majerský reagoval, že Ficovi verí asi tak, ako keď tvrdil, že ľuďom nezvýši dane a nebude im ťahať peniaze z peňaženiek.
„Už dnes sa totiž otvorene hovorí o tom, že Smer plánuje pohltiť Hlas a SNS do volebnej koalície, aby mali šancu dostať sa do parlamentu. Fico si jednoducho pripravuje pôdu na to, aby zlikvidoval konkurenciu a upravil si ihrisko len pre seba,“ vyhlásil Majerský.
Ako sú hodnoty Hlasu kompatibilné so SNS? pýta sa Kaliňák
Člen predsedníctva Hlasu a štátny tajomník rezortu vnútra Michal Kaliňák je však k volebnému bloku strán súčasnej koalície skeptický.
„Vôbec si neviem predstaviť akýkoľvek spoločný blok pre parlamentné voľby. Beriem na vedomie informáciu pána Andreja Danka, lenže voľby sú predsa o hodnotovej identite strán a skutočne neviem, nakoľko sú sociálnodemokratické hodnoty vo volebnom súboji kompatibilné s hodnotovo-politickou orientáciou SNS,“ vyjadril sa pre Štandard Kaliňák.
Podľa neho koalície vznikajú po voľbách, keď sa musí do programového vyhlásenia preklápať volebný program, tam sa hľadajú prieniky, „ale tvoriť ich pred samotnými voľbami mi nepríde správne“.
Vrcholový politik Hlasu nie je ani za zvýšenie kvóra pre vstup strán do parlamentu. Päťpercentnú hranicu má totiž podľa jeho slov väčšina krajín EÚ, a tak by to malo zostať aj na Slovensku. Prihovoril sa však za zrušenie Slovenska ako jedného volebného obvodu. Nahradiť by ho mali viaceré obvody na úrovni regiónov.
Chmelár: Premiér nehovorí celú pravdu
Politický analytik Eduard Chmelár sa vyjadril, že donedávna možnosť vytvorenia volebnej koalície Smeru, Hlasu a SNS vyhodnocoval ako bezpredmetnú. „Hlavne po tom, čo vyšiel prieskum verejnej mienky, ktorý ukázal, že táto koalícia by mala menej hlasov, ako keby strany kandidovali samostatne,“ ozrejmil analytik pre Štandard. Zrejme mal na mysli prieskum agentúry Focus pre portál 360-tka.
Premiér Fico navyše podľa Chmelára nehovorí celú pravdu, keď tvrdí, že v koalícii sa o tom vôbec nebavili. „On sám tú myšlienku rozvíja minimálne od novembra 2024. Opakuje to, je tomu naklonený. Rozmýšľa aj o sedempercentnom kvóre, aj o polmiliónovej kaucii pre strany. To, že nedokáže presvedčiť Hlas, je logické, pretože pre Hlas aj SNS by to bolo likvidačné,“ zhodnotil analytik.
Jednou z možností podľa Chmelára je, že premiér nezavrhol myšlienku národnej koalície, no môže to byť len dymová clona na odpútavanie pozornosti od dôležitých tém – napríklad od dosahov konsolidácie na obyvateľstvo.
Téma zvyšovania kvóra pre vstup do parlamentu sa analytikovi zdá „hlúpa a zlá“. Upozornil, že v EÚ takéto kvórum nemá žiadna krajina, má ho len Turecko, ktoré nie je práve vzorom demokracie. Je presvedčený, že ak by Fico pristúpil k zvýšeniu kvóra, bude to mobilizovať opozíciu a v konečnom dôsledku jej to skôr pomôže.
V prípade, že by Hlas aj SNS mali preferencie potrebné na vstup do parlamentu, pravdepodobne by sa neusilovali vytvárať spoločný volebný blok so Smerom.
Odborník priblížil, že pre SNS by to malo zmysel ako forma záchrany, ale nie pre Smer a ani pre Hlas. „Možno by sa v Hlase našiel niekto, kto by na to skočil, ale som presvedčený, že aj Hlas bude v konečnom dôsledku proti,“ usúdil.
Ako by mal rozmýšľať šéf SNS
Faktom však je, že Danko dlhodobo kritizuje premiéra. Otázka je, či ho tým neodrádza od možnosti pomôcť SNS, ak to bude strana potrebovať.
„Danko už koaličným partnerom lezie na nervy a je tam len trpený. Spôsob jeho kritiky je deštruktívny. V jadre je síce jeho kritika pravdivá, ale jeho problémom je štýl. Nehovorí o tom s partnermi, ale na verejnosti. Porozpráva všetko bez zjavnej spojitosti, a aj to, čo tam nepatrí, a vyzerá to skôr ako nejaká deštruktívna opozičná politika, než snaha koalíciu niekam posunúť,“ zhodnotil Chmelár. Doplnil, že Danko si uvedomuje, že mu „tečie do topánok“, nie je však schopný konštruktívnej debaty.
Líder národniarov podľa publicistu nedokáže komunikovať ani s ministrom Tarabom a stavia osobné záujmy nad záujmy strany, čo preňho nemôže dopadnúť dobre.
„Hrozí, že vypadnú z parlamentu a bude to poriadna hanba, keď SNS so svojou históriou podľahne strane s minimálne neonacistickými prvkami,“ povedal Chmelár s odkazom na Republiku. Myslí si, že šéf SNS by mal rozmýšľať strategickejšie a s chladnou hlavou.
„On veľa možností nemá a s blížiacimi sa voľbami sa mu budú zužovať. Potrebuje ľudí, ktorí mu zabezpečia výtlak, a to je príklad Tarabu, len sa ho boja, že si dovlečie ľudí, ktorí sú skôr z prostredia krajnej pravice než pôvodnej rázusovskej SNS. Druhou možnosťou je spojenie s Ficom. Mám pocit, že to nepreferuje ani Smer, to je trochu odlišná strana. Niečo iné je Hlas, tam by aj Smer chcel, ale nechce Hlas. Do volieb sa ešte budú zvažovať rôzne kombinácie,“ uzavrel Chmelár.