Danko chce popri Ficovi prežiť. Pôjde po voličoch Smeru

Odvtedy bol k premiérovi viackrát osobný. Naznačoval, že by mal byť v inej ústavnej pozícii a najradšej by ho videl ako prezidenta. Naposledy vravel, že Fico je „utrápený“.

Góly z vlastnej brány vytlačíme, odkazuje Michelko

Koaličná SNS sa už dlhšie snaží získavať politické body vlastnými návrhmi. Faktom je, že sa jej nie vždy darí presadiť zákony, ktoré predkladala. Po dlhšej snahe však líder národniarov dokázal presvedčiť Smer, že transakčnú daň už živnostníci platiť nebudú.

Šéf klubu SNS Roman Michelko povedal, že chcú vniesť racionalitu do konsolidačných opatrení. „Dáme základný naratív – sme zdravý rozum koalície. Góly do vlastnej brány vytlačíme z bránkovej čiary. Budeme proti nedomysleným návrhom koalície,“ povedal pre Štandard Michelko v súvislosti so zámerom strany predložiť do parlamentu sériu zákonov.

Michelko si myslí, že ak je spor vecný, tak je to v poriadku. „V sporoch sa hľadajú najlepšie riešenia. Ľudí veľmi hnevá konsolidácia, musí byť prijateľná. Budeme hľadať prorastové nástroje pre ekonomiku,“ zhodnotil a dodal, že snahou je napraviť to, čo sa nepodarilo.

Keď dostanú od profesijných zväzov stanovisko, aby konkrétny zákon nepodporili, SNS povie svoje výhrady. „Ak sa už niečo prijalo, prídu novely zákonov,“ priblížil šéf klubu SNS ďalšie fungovanie strany vo vládnej koalícii.

SNS je pod čiarou, klesla menej ako Smer alebo Hlas

Národniari si pamätajú, že prežiť vedľa Smeru je náročné. Napríklad v roku 2020 sa po štyroch rokoch vlády s ním nedokázali dostať do parlamentu. V posledných voľbách SNS prekročila prah len veľmi tesne. Získala 5,62 percenta hlasov. Na rozdiel od Hlasu a Smeru však jej pokles nie je dramatický.

V poslednom prieskume agentúry Ako pre televíziu JOJ24 dosiahla Dankova strana 4,8 percenta. V januári ich preferencie boli o desatinu nižšie. V zisťovaní agentúry Focus pre portál 360-tka mali vo februári o niečo nižšiu podporu 4,1 percenta, vlani v decembri 4,3 percenta.

SNS sa snaží pritiahnuť do strany aj nové tváre. Danko avizoval, že ich posilní dlhoročná členka Smeru, bývalá poslankyňa a štátna tajomníčka rezortu školstva Oľga Nachtmannová. Podľa jeho slov sa „nevie realizovať v Smere, lebo vidí niektoré veci inak“. Povedal tiež, že sa do strany hlásia aj ľudia z iných strán, podľa neho je nádej, že „sa môžeme cez päť percent prešmyknúť“.

Záujem kandidovať za SNS prezentoval aj minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý je nominantom národniarov vo vláde, do strany však zatiaľ nevstúpil.

Kaliňák: Nestarám sa do SNS

Andrej Danko vidí priestor na posilnenie strany vďaka voličom konkurenčného Smeru. On sám nechce ísť do politického dôchodku. Práve naopak, plánuje žiadať mandát v strane, aby sa vrátila k sile, akú mala v rokoch 2017 až 2018.

Konkrétne v júni 2017 mala SNS v prieskume Focusu preferencie tesne nad desať percent. „Verte tomu, že sa chystám zabojovať o tie hlasy voličov, ktorých sklame Robert Fico,“ vyhlásil Danko.

Šéf poradného zboru premiéra Erik Kaliňák (Smer) pre Štandard povedal, že nemá potrebu akokoľvek komentovať politické pôsobenie Danka. 

„Je jeho slobodným rozhodnutím, ako to robí. Uvidíme po voľbách, či mu to prinesie úspech alebo nie. Nie je mojou úlohou starať sa do koaličného partnera,“ priblížil Kaliňák. Považuje za prirodzené, že Danko nebojuje o hlasy opozičného PS, ale o ľudí, ktorí sú na opačnej strane politického spektra. „Je to prirodzený súboj v demokracii,“ dodal premiérov poradca.

Čakáreň nespokojných

Sociológ Václav Hřích pripomenul, že SNS vstúpila do tohto volebného obdobia s relatívne nízkym ziskom tesne nad piatimi percentami. „Strana klesla o málo percent, keď to porovnám s Hlasom alebo so Smerom,“ vyjadril sa pre náš denník Hřích s tým, že Dankovi sa podarilo stabilizovať preferencie a neklesnúť nižšie.

Otázkou zostáva, či SNS naozaj osloví sklamaných voličov Smeru. „Teoreticky áno. Uvidíme, ako sa jej podarí byť v tom autentická. Vieme, že sklamaní voliči Smeru alebo Hlasu pribúdajú, keďže konsolidácia spôsobuje pokles príjmov. Je tam teda potenciál ich oslovovať. Samozrejme, o to sa budú snažiť všetci, nielen SNS. Šanca tam teda je,“ zhodnotil sociológ.

SNS by mohla čerpať podporu aj medzi nevoličmi alebo nerozhodnutými. „Veľká časť voličov Smeru a Hlasu momentálne hovorí, že by nevolili ani jednu z týchto strán. Neodišli však do druhého tábora, napríklad do PS či SaS, lebo populácia je logicky polarizovaná. Oni išli skôr do čakárne. Hovoria, ‚neviem, koho by som volil, alebo nechcem odpovedať‘. Takže sú v tomto priestore a konkurenčné politické strany po nich siahajú,“ vysvetlil Hřích.

Danko možno robí chybu v tom, že je osobnejší pri hodnotení koaličného partnera Fica. Odborník na verejnú mienku pripustil, že istá spätná väzba môže v tomto prípade pôsobiť. „Minimálne sa mu však darí získavať pozornosť, čo je v tomto čase oveľa dôležitejšie,“ usúdil.

Autentická SNS

Pre národniarov bude dôležité, či dokážu politicky bodovať vďaka zámeru predložiť viaceré zákony a korigovať tak kroky koalície. Sociológ poznamenal, že ľudia volili koalíciu preto, lebo očakávali, že im bude pomáhať. „Dopyt po štátnej pomoci je väčší ako v cieľovej skupine opozície. Dôležité je, aby v tom bola SNS autentická a voliči uverili, že im to pomôže a zákony boli aj schválené,“ zhodnotil Hřích.

Danko má približne rok na to, aby sa SNS dostala do takej kondície, ktorá jej umožní ísť do volieb samostatne. V opačnom prípade bude musieť zvažovať spoluprácu s inou stranou, ktorou by mohla byť Republika.

Podľa sociológa to však bude zrejmé možno dni či týždne pred voľbami, pretože dynamika rozhodovania ľudí je veľmi silná. „Oni nejdú z nuly na sto, teda nemajú názor, že nevedia, koho budú voliť, a potom si náhodne vyberú. Skôr je správanie ľudí také, že majú dve až tri strany, medzi ktorými sa rozhodujú. Názor môžu zmeniť niekoľko dní pred voľbami. Z tohto pohľadu sa to teda bude vedieť na poslednú chvíľu,“ objasnil sociológ.

V skutočnosti bude podľa neho oveľa menej času na rozhodnutie, ako postupovať. Musí to byť jasné dovtedy, kým sa začnú zostavovať kandidátne listiny.

„Je to teda taká Sofiina voľba, či to risknúť do poslednej chvíle alebo uvažovať o nejakej istote skôr pred začiatkom volebnej kampane. Zrejme to bude téma pol roka pred voľbami,“ uzavrel odborník.