Niektoré slovenské knižnice tento rok zvýšili svoje zápisné. „Pri dospelých čitateľoch sme ho zvýšili o dve eurá, teda na osem eur ročne, pri detských o jedno euro na tri eurá ročne,“ vraví pre Štandard riaditeľka Malokarpatskej knižnice v Pezinku Daniela Tóthová.
Ide o verejnú knižnicu s regionálnou pôsobnosťou, ktorá je jedinou knižnicou v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja. Všetky ostatné sú v pôsobnosti jednotlivých mestských častí hlavného mesta alebo miest v kraji.
„Jeden čitateľ našej knižnice si v priemere požičia za rok 40 kníh, čím sa registračný poplatok niekoľkonásobne vráti,“ spresňuje Tóthová s tým, že za sumu ročného zápisného dostávajú čitatelia stále viac. Deti majú prvý zápis na rok zdarma, knižnica poskytuje požičiavanie e-kníh zdarma a takmer všetky podujatia pre členov sú zdarma.
Tóthová tvrdí, že zvýšenie zápisného nijako neovplyvnilo počet ich čitateľov, ktorý medziročne neklesá. Skôr sa mení veková štruktúra, pričom sa prihlasuje viac detských čitateľov.
Evidujú skôr pokles výpožičiek, ktorý je zapríčinený aj čitateľským správaním. „Vyhľadávajú predovšetkým knižné novinky, ktoré však nemôžeme kupovať v mnohých exemplároch, často sa rozhodnú, že na knihu radšej počkajú (rezervujú si ju) alebo si ju požičajú v elektronickej forme, neraz stiahnu niekde z internetu,“ dopĺňa Tóthová z Malokarpatskej knižnice v Pezinku.
„Sme asi jedna z posledných knižníc, ktoré nezvyšovali zápisné, roky ho držíme na asi najnižšej úrovni – štyri eurá na rok, dôchodcovia tri eurá. Zároveň sme asi jedna z posledných knižníc vôbec na Slovensku, ktorá má zápisné pre deti do 15 rokov úplne zdarma,“ konštatuje pre Štandard vedúca Karloveskej knižnice v Bratislave Petra Džerengová.
Ako vraví, dôležité je podchytiť deti a viesť ich k čítaniu. Preto v knižnici robia súťaže o kráľa detských čitateľov či spisovateľský tábor zdarma.
Napriek tomu, že tento rok niektoré knižnice zdvihli svoje zápisné, ceny čitateľov väčšinou neodrádzajú od ich návštev.
„Mierne úpravy výšky zápisného nemali negatívny vplyv na záujem o knižničné služby,“ potvrdila pre Štandard Katarína Strojná, hovorkyňa Košického samosprávneho kraja (KSK), ktorý je zriaďovateľom piatich regionálnych knižníc.
Verejné knižnice majú zväčša ročné zápisné od štyroch do dvanástich eur pre dospelého, čo čitatelia vnímajú skôr ako symbolickú sumu.
„Máme doma tonu kníh, no už nebudem toľko kupovať, lebo sú už naozaj drahé, takže sa chystáme do knižnice,“ opísala pre Štandard mamička dvoch škôlkarov.
Podľa ďalšej oslovenej, ktorá má zase troch školákov, ušetrili stovky eur za pár rokov, čo chodia jej deti do knižnice, za „smiešnu“ sumu zápisného na rok. Navyše ako vraví, knihy doma nie je kde skladovať.
Knižnice si určujú ceny samy
Aj ostatné samosprávne kraje redakcii potvrdili, že verejné (regionálne) knižnice v ich pôsobnosti nemajú cenník členských poplatkov v jednotlivých knižniciach jednotný, keďže každá organizácia si ho na základe vlastných ekonomických, prevádzkových a personálnych podmienok stanovuje samostatne.
„Zvyšovanie prevádzkových nákladov, nárast cien kníh a všetkého spotrebného materiálu, zvýšenie minimálnej mzdy a podobne ich núti cenník služieb v určitých intervaloch upravovať, žiaľ, smerom nahor,“ povedala hovorkyňa Eva Lacová zo Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
Ako však objasňuje, knižnice k zvyšovaniu cien pristupujú veľmi citlivo, keďže využívanie knižnično-informačných služieb musí byť v zmysle knižničného zákona prístupné všetkým vrátane sociálne slabších občanov.
„Napriek inflácii a súvisiacemu nárastu cien energií a komodít vplývajúcich na výrobu a nákup kníh sa registračné poplatky snažia nastavovať v prospech čitateľskej verejnosti,“ potvrdzuje Lenka Kukučková z oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK).
Podotýka, že suma ročnej registrácie vonkoncom nepokrýva prevádzkové a mzdové náklady knižnice a čitateľom prináša viaceré benefity.
Knižníc aj čitateľov ubúda
Slovenská národná knižnica v Martine zhromažďuje štatistiky všetkých knižníc na Slovensku [verejné, vedecké, špeciálne, akademické, školské, pozn. red.], počet výpožičiek, návštevníkov či registrovaných používateľov.
Ako pre Štandard spresňuje Zuzana Prachárová, riaditeľka odboru k-Služby Slovenskej národnej knižnice (SNK), počas desiatich rokov nastal pokles nielen knižníc, ale aj čitateľov.
Keďže za rok 2025 ešte aktuálne údaje nie sú spracované, riaditeľka zasiela údaje po rok 2024, keď bolo na Slovensku evidovaných 3 045 knižníc, z toho 1 233 verejných. Počet verejných knižníc v priebehu desiatich rokov klesol o takmer 500 a celkový počet všetkých knižníc o 670.
„Ide o celoslovenský trend, pričom najväčší pokles zaznamenali malé obecné knižnice,“ konštatuje Prachárová.
Ako podotýka, Slovensko spolu s Českou republikou patrilo ku krajinám s najhustejšou sieťou knižníc. Bolo to aj vďaka prijatiu prvého knižničného zákona v roku 1919. Podľa neho musela byť v každej obci zriadená knižnica, dokonca stanovil, aké podmienky musia spĺňať jej zamestnanci a čo má fond obsahovať.
„Dnes sa to, žiaľ, nedá udržať, skôr sa pristupuje k mobilným knižniciam, napríklad bibliobusom, pomocou ktorých väčšie knižnice zabezpečujú knižnično-informačné služby v menších obciach,“ podotkla.
Čo sa týka samotných aktívnych (registrovaných) používateľov, kým v roku 2014 ich v rámci všetkých knižníc bolo 1 029 842, rok 2024 ukazuje počet 808 577. Aj tu teda badať pokles o viac než 220-tisíc čitateľov.
Prachárová spresnila, že pokles čitateľov súvisí najmä so zmenou životného štýlu a všade dostupného internetu, okolo ktorého sa sústredilo aj trávenie voľného času.
„Prakticky za pár sekúnd tam nájdeme odpovede na všetky otázky, ktoré hľadáme. K tomu je tu umelá inteligencia, ktorá ‚má odpoveď a riešenie na všetko‘ – ako si mnohí nesprávne myslia,“ konštatuje. Podľa nej je tento spôsob pre mnohých jednoduchší než fyzická návšteva knižnice.
Ako Prachárová konštatuje, klesol aj počet registrovaných čitateľov v samotnej SNK, ktorú zväčša navštevujú skôr študenti a odborníci ako bežná verejnosť.
Kým v rokoch 2012 až 2015 mali počet aktívnych používateľov (výpožička aspoň raz za rok) zhruba 9 500, v roku 2025 ich majú už len mierne nad 3 200. Podľa Prachárovej to však môžeš súvisieť aj s postupným sprístupňovaním dokumentov v ich digitálnej knižnici.
Záujem sa presúva do regiónov
Zatiaľ čo celoslovenské štatistiky hovoria o poklese knižníc aj čitateľov, regionálne knižnice v pôsobnosti samosprávnych krajov hlásia skôr stabilizáciu alebo mierny rast. Jedným z dôvodov je aj to, že čitatelia zrušených obecných knižníc sa postupne presúvajú do väčších regionálnych knižníc.
„Po období covidu, ktoré negatívne poznačilo celú kultúru, sa počet čitateľov regionálnych knižníc stabilizoval,“ spresňuje Eva Lacová, hovorkyňa ŽSK.
Ako uvádza, v žilinskej župe je päť regionálnych knižníc a v roku 2025 sa v nich zaregistrovalo 27 740 čitateľov. Na porovnanie, v pocovidovom roku 2022 to bolo 25 659 čitateľov.
V piatich regionálnych knižniciach košickej župy podľa hovorkyne Kataríny Strojnej počet registrovaných čitateľov tiež vzrástol. Od roku 2023 do 2025 evidujú knižnice takmer 1 500 nových čitateľov.
„V štyroch župných knižniciach evidujeme stabilizovaný vývoj počtu registrovaných čitateľov, pričom celková návštevnosť knižníc vykazuje rastúci trend,“ spresnil pre Štandard Peter Kováčik z odboru komunikácie Trnavského samosprávneho kraja (TTSK).
Aj v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK), kde je šesť verejných knižníc, celkovo evidujú medziročný nárast čitateľov – s výnimkou Novohradskej knižnice v Lučenci, kde nastal v roku 2025 pokles ovplyvnený klesajúcim počtom obyvateľov.
V Trenčianskom kraji knižnice nehlásia pokles čitateľov. Naopak, viaceré evidujú medziročný nárast, pričom v ostatných prípadoch ostáva ich počet stabilný.
„Napriek pertraktovanej téme poklesu čitateľov, respektíve krízy čítania, sa v TSK usilujeme, aby pomyselná krivka nemala klesajúcu tendenciu,“ špecifikuje Kukučková z oddelenia komunikácie a medzinárodných vzťahov.
Nitriansky samosprávny kraj (NSK) má vo svojej správe päť knižníc. Ako jediná župa uviedla vo svojich súhrnných údajoch vo všeobecnosti mierny pokles čitateľov.
„Na druhej strane, počet detských používateľov mierne narástol – z 9 501 v roku 2024 na 10 907 v roku 2025, čo je nárast o 1 406 detských čitateľov,“ približuje Zuzana Vilčeková, hovorkyňa NSK.
Čo stojí za nárastom alebo poklesom čitateľov
Ako konkretizuje Petra Džerengová, vedúca Karloveskej knižnice v Bratislave, knihy oproti minulosti pomerne zdraželi, čo môže byť prvý faktor nárastu čitateľov knižníc. Druhý je ten, že väčšina čitateľov, ktorí radi čítajú, má už domácu knižnicu plnú a nemá knihy kde uskladňovať.
„Zapisujeme si tipy od čitateľov, čo chcú dokúpiť, a sledujeme všetky knižné novinky na trhu, snažíme sa vyhnúť distribútorom a kupujeme priamo od vydavateľstiev, ktoré dávajú knižniciam oveľa väčšiu zľavu,“ opísala Džerengová.
Podľa hovorcov samosprávnych krajov sa za rastúcim trendom skrývajú modernizácia knižníc, rekonštrukcia oddelení, zlepšovanie priestorov, rozširovanie služieb pre verejnosť či intenzívna práca knihovníkov s čitateľmi.
Ako špecifikuje Vanesa Čierna, odborná referentka pre komunikáciu BBSK, k nárastu čitateľov prispieva kvalitný knižničný fond so žánrovo pestrou literatúrou, ale aj široká ponuka výchovno-vzdelávacích či kultúrno-spoločenských podujatí, na ktorých sa čitatelia opakovane zúčastňujú.
„Našou snahou je predovšetkým dokazovať, že knižnica nie je len miestom na požičiavanie kníh,“ konštatuje Kukučková z trenčianskej župy s tým, že verejnosti ponúkajú knižnice ako miesta, kde sa dá efektívne tráviť voľný čas štúdiom, vzdelávaním, rozvíjaním rôznych zručností, besedami, kultúrnymi akciami či hravými aktivitami. Popritom si dospelí aj deti požičiavajú knihy.
Za pokles čitateľov podľa hovorcov môžu najmä sociálno-demografické pomery, odchod študentov do iných miest na stredné a vysoké školy, vznik školských knižníc, prirodzená obmena čitateľských skupín či prípadná čiastočná rekonštrukcia objektu.
„Ďalším činiteľom je rapídny nárast digitálnych platforiem a AI nástrojov,“ konštatuje Vilčeková z NSK s tým, že značná časť mladšej a strednej generácie získava potrebné informácie práve z týchto digitálnych zdrojov.
Knižnice preto robia množstvo aktivít, ktorými sa chcú priblížiť čitateľom. „V Krajskej knižnici Karola Kmeťka sme dokonca začali s novinkou Knihy až do domu,“ vraví Vilčeková. Ide o špeciálnu formu distribúcie kníh pre seniorov, ŤZP, imobilných a iných osôb so zníženou pohyblivosťou.
„Hoci je klesajúci záujem o čítanie kníh celospoločenský fenomén, ktorý sa prejavuje aj v počte výpožičiek knižníc, význam knižníc rastie,“ spresnila Lacová zo ŽSK.
Počet návštevníkov regionálnych knižníc v žilinskej župe dosiahol v roku 2025 takmer 445-tisíc. Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave zase zaznamenala výrazný nárast návštevnosti z 297-tisíc v roku 2023 na 590-tisíc v roku 2025.
Digitálny potenciál rastie, papier ostáva
Digitálna doba podľa samosprávnych krajov výrazne ovplyvňuje spôsob využívania knižníc. Knižnice preto na tento trend reagujú rozširovaním digitálnych služieb. Viaceré samosprávne kraje hovoria o inovatívnych aktivitách knižníc, ku ktorým patria napríklad smart laby a technologické dielne, robotika, digitálne vzdelávanie či podcasty.
Verejné knižnice naprieč Slovenskom evidujú nárast výpožičiek e-kníh alebo audiokníh. Stúpajúci počet týchto výpožičiek evidujú v banskobystrickej aj v trenčianskej župe.
Napriek tomu, že knižnice v trnavskej župe tiež rozšírili ponuku o e-knihy, čitatelia stále preferujú klasickú knihu a osobný kontakt s knižnicou. „V súčasnosti predstavujú výpožičky e-kníh približne dve percentá z celkového počtu výpožičiek,“ spresnil Peter Kováčik z odboru komunikácie TTSK.
„Prevažujú čitatelia, ktorí chcú knihu držať v ruke,“ potvrdila záujem o reálnu knihu vedúca Karloveskej knižnice v Bratislave.