Po roku sa situácia v základných školách na východe Slovenska, ktoré navštevujú deti z marginalizovaných rómskych komunít, zhoršila. Miroslav Zelina, riaditeľ Základnej školy s materskou školou Lomnička a predseda občianskeho združenia Prorómska školská iniciatíva – PRŠI, pre Štandard spresnil, že za zhoršenou dochádzkou či agresívnym správaním detí stoja rodičia, ktorí školu a vzdelanie svojich potomkov nepovažujú za prioritu.
Ako príklad napätia medzi školou a rodičmi opísal prípad dieťaťa v prvom ročníku, ktorého matka oznámila riaditeľovi podozrenie zo šikanovania zo strany učiteľky.
„Ako dôvod šikanovania matka uviedla, že učiteľka núti jej dcéru čítať a písať, keď ona dieťaťu výslovne zakázala v škole čítať a písať,“ poukazuje riaditeľ na problémy s rodičmi, ktoré musí vedenie školy riešiť a ktoré považuje za „absurdné“.
Ďalším negatívnymi javmi sú podľa Zelinu nedostatočná dochádza – a to napriek posledným legislatívnym zmenám – a arogantné, neraz vulgárne až agresívne správanie žiakov.
„Väčšina žiakov nie je namotivovaná prísť do školy a niečo sa naučiť,“ podotkol s tým, že žiaci berú školu skôr ako nevyhnutné zlo, kde musia často proti svojej vôli tráviť stanovený čas. Ak aj prídu, predovšetkým školáci na druhom stupni ZŠ o vyučovanie nemajú záujem. Na hodinách sú apatickí, bez záujmu o to, čo sa na vyučovaní deje, mnohokrát aj spia.
Predseda PRŠI spresnil, že takmer v každej triede sa nájdu jednotlivci, ktorí znemožňujú učiteľom realizovať výchovno-vzdelávací proces. „Nenosia si pomôcky do školy, odmietajú pracovať, robiť si poznámky, písať, čítať a na vyzvanie učiteľa na odpoveď ani nereagujú,“ opisuje riaditeľ školy v Lomničke, ktorú navštevujú výlučne deti z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) a ktorá funguje v dvojzmennej prevádzke.
Vyrušovanie na hodinách podľa neho spôsobuje, že učitelia viac ako polovicu času vyučovacej hodiny riešia výchovné aspekty a na samotný vzdelávací proces nemajú dostatočný priestor.
Správanie žiakov podľa Zelinu vedie až k tomu, že riaditelia na viacerých školách chodia do problémových tried na celé vyučovacie hodiny, aby vyučujúci mohli odučiť svoju hodinu. Takéto prípady sa dejú podľa neho už na prvom stupni vo štvrtom ročníku. Vo vyšších ročníkoch je to samozrejmosť.
„U starších žiakov sa stretávame pri vystupovaní voči vyučujúcim s vulgarizmami, nadávkami, vyhrážaním sa a k učiteľkám si dovoľujú rôzne sexistické narážky či dokonca návrhy,“ upozornil riaditeľ školy na situáciu, ktorá sa nezlepšuje.
Monitoring potvrdil zhoršenie
Komisár pre deti Jozef Mikloško osobne navštívil školy na východe Slovenska a pre Štandard opísal výsledky. Jeho úrad monitoroval osem škôl v Prešovskom a Košickom kraji a zistil, že v porovnaní s predchádzajúcim školským rokom sa v priemere zvýšil počet vymeškaných hodín zo 196,39 na 199,74 hodín na jedného žiaka.
Počet neospravedlnených hodín sa po spriemerovaní tiež zvýšil. „Čím je škola ďalej od vylúčených komunít, tým menej detí tam chodí a je väčší problém s dochádzkou,“ konštatuje komisár pre deti.
Riaditeľ školy v Lomničke spresnil, že záškoláctvo na prvom stupni je najmä problémom rodičov, ktorí deti nepripravia a nepošlú do školy. Na druhom stupni už ide prevažne o záškoláctvo zo strany samotných žiakov, ktorí síce odídu z domu do školy, no na vyučovanie neprídu.
Aj napriek tomu, že boli prijaté opatrenia v oblasti dochádzky a ospravedlnenia rodičov a od školského roka 2025/2026 začal platiť dvojstupňový systém ospravedlňovania absencií, odborníci volajú po tvrdších opatreniach.
Z dôvodu veľkého počtu vymeškaných hodín môže Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) siahnuť rodičom na prídavok na dieťa, ktorý bude následne dočasne vyplácaný vo forme osobitného príjemcu obci. Tá ho dieťaťu sprostredkuje prostredníctvom peňažnej alebo vecnej formy, napríklad nákupom školských potrieb, potravín či zaplatením krúžkov.
Rodičia však podľa Zelinu vymeškané hodiny veľmi neriešia až do momentu, keď im ÚPSVaR zašle oznam o neospravedlnených hodinách, na základe ktorého dostanú na dieťa prídavky vo forme osobitného príjemcu, ak sú poberatelia dávky v hmotnej núdzi.
„Ak im peniaze vyplácajú cez osobitného príjemcu, napríklad rodinné prídavky, v našich podmienkach je to obecný úrad, spravidla po troch mesiacoch pri plnení povinnej školskej dochádzky detí im ÚPSVaR opäť vypláca všetky dávky vrátane rodinných príspevkov obvyklým spôsobom,“ tvrdí Zelina s tým, že tak ako pre žiakov znížená známka zo správania nemá žiadnu váhu, ani popísaný finančný postih problém dochádzky nerieši.
Podľa informácií z ÚPSVaR bolo do konca roka 2025 pridelených 8 733 osobitných príjemcov, čo je o takmer 900 detí viac ako za minulý rok.
Tlačové a komunikačné oddelenie úradu pre Štandard spresnilo, že od januára sú v platnosti nový zákon o školskej správe a novela školského zákona, ktoré menia zákon o prídavku na dieťa.
„Neplnenie povinného predprimárneho vzdelávania bude úradu oznamovať obec a informácie vo veci neplnenia povinnej školskej dochádzky budú úradom práce, sociálnych vecí a rodiny cez informačný systém doručované zo strany Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky,“ spresňuje ÚPSVaR.
Zhoršené známky zo správania evidujú odborníci, ktorí vykonávali terénny monitoring, v každej z ôsmich škôl. V jednej sa dokonca zhoršili o 30,7 percenta. V jednej zo škôl s počtom žiakov 750 má až 138 z nich zníženú známku zo správania na stupeň štyri.
Jediné zlepšenie zaznamenáva Úrad komisára pre deti pri počte gravidít maloletých dievčat. V tejto oblasti však upozorňuje, že výsledky môžu byť skreslené. Vzhľadom na dĺžku tehotenstva a relatívne krátke sledované obdobie môže ísť skôr o dočasnú odchýlku než o potvrdenie dlhodobého trendu.
Zlyhávanie rodiny aj štátu
Mikloško špecifikuje, že k problémom detí z MRK, u ktorých evidujú vysoký počet vymeškaných hodín, verbálnu a fyzickú agresivitu, zhoršený prospech či hygienu a zanedbávanie základných potrieb, patrí užívanie návykových látok, ako sú alkohol a drogy.
Komisár pre deti poukazuje aj na nefunkčnú spoluprácu s rodičmi pri riešení záškoláctva a ich absentujúcu zodpovednosť za deti. „Rodičia odmietajú uznať potrebu vzdelania,“ konštatuje Mikloško a dodáva, že rodičia nevidia dôvod, prečo by mali ich deti chodiť do školy a dodržiavať nejaké zákony.
„To sú vaše zákony. My máme iné zákony,“ citoval pre Štandard úrad detského ombudsmana reakciu jedného z rómskych rodičov, ktorá bola adresovaná monitorovaciemu tímu.
Na problém s rodičmi upozorňuje na základe skúseností a názorov viacerých kolegov, riaditeľov a zástupcov škôl z občianskeho združenia PRŠI aj Zelina. „Zásadný problém je v rodine, ktorá zlyháva ako dominantný socializačný činiteľ v jej primárne fáze,“ tvrdí. Spomína pritom nerealizovanú výchovnú a vzdelávaciu funkciu v rodinách.
Zo strany štátu a jeho inštitúcií zase spomína zlyhávanie kontrolnej funkcie, napríklad pri dodržiavaní Dohovoru o právach dieťaťa či zákona o rodine.
„Kým rodičia pri zanedbávaní rodičovských povinností nebudú braní na osobnú zodpovednosť, nikdy sa nevyriešia otázky absentujúcej školskej dochádzky a zlepšenia výchovno-vzdelávacích výsledkov,“ mieni Zelina.
Represia namiesto osvety
Riaditeľ tvrdí, že osveta zlyháva, a preto je nutné prejsť k nepopulárnym represívnym opatreniam. „Nemusíme zákonných zástupcov hneď trestať odňatím slobody,“ spresňuje Zelina pri otázke dvojročného trestu pre rodiča, ak bráni dieťaťu v povinnej školskej dochádzke.
Zastáva názor, aby sa hľadali alternatívne tresty, napríklad v podobe odpracovania hodín v rámci verejnoprospešných prác pre potreby obce alebo školy.
Ak sa chceme podľa Zelinu v problematike vzdelávania Rómov posunúť ďalej, je nevyhnutné zo strany štátu prijať účinné opatrenia, ktoré budú vychádzať z každodennej praxe. Spomína, že by určite pomohli aj väčšie kompetencie pre štatutárov škôl.
„Je predsa nelogické, ak riaditeľ školy čelí možnej pokute zo strany Štátnej školskej inšpekcie, regionálneho úradu verejného zdravotníctva a iných inštitúcií za nenaplnenie litery zákona z kapacitných dôvodov,“ konštatuje Zelina s odôvodnením, že za tvorbu kapacity školy je zodpovedný zriaďovateľ školy.
Myslí si, že riaditelia škôl majú priveľa zodpovednosti, ale v zásadných otázkach málo kompetencií.
Komisár pre deti zase odporúča pomenovávať veci pravými menami. Problém vidí hlavne v definícii slova „segregácia“ a v demotivovaných učiteľoch pôsobiacich v týchto školách.
Zelina považuje aj napriek vysokej kvalifikovanosti pedagógov na škole za najväčší nedostatok absentujúcich odborných zamestnancov a špecialistov, ako sú logopédi a psychológovia. „Myslím si, že škola, kde je s materskou školou 1 050 detí a žiakov, pri absencii týchto odborníkov nemôže v žiadnom prípade napredovať,“ hovorí o ZŠ s MŠ v Lomničke.
Mikloško považuje za dôležité zaviesť flexibilné vzdelávacie modely pre školy, kde je viac ako 80 percent detí z MRK. Patria sem prispôsobené učebné plány, ktoré reflektujú jazykové, sociálne a kultúrne špecifiká detí a zohľadňujú ich reálne potreby a tempo učenia.
Inklúzia či národnostné školstvo?
Štandard oslovil Alexandra Daška, splnomocnenca vlády pre rómske komunity (ÚSVRK), s otázkou, čo by deťom z MRK a rodičom mohlo pomôcť.
„Samozrejme, situácia nás neteší a v obciach, kde pôsobia rozvojové tímy financované z európskych zdrojov, prostredníctvom ÚSVRK vyvíjajú aj aktivity zamerané na prácu s rodinami, mládežou aj deťmi s vplyvom a zameraním na zlepšenie školskej dochádzky,“ uviedol Daško.
Ako však podotýka, jeho úrad nemá žiadne kompetencie ani nástroje na riešenie školskej dochádzky ani záškoláctva, keďže nie je zriaďovateľom škôl ani prevádzkovateľom, nevypláca sociálne dávky, nezastrešuje kuratelu ani nemá možnosť určovať osobitného príjemcu.
Splnomocnenec sa však v nedávnom rozhovore pre Štandard vyjadril aj k vzdelávaniu detí z MRK. „Otázkou je, či by nemali vzniknúť národnostné školy. Je to segregácia alebo nie?“ spomenul v súvislosti s nastavením inklúzie a so začlenením rómskych detí medzi nerómske.
Pripomenul, že máme lokality, kde je v obciach 80 až 100 percent Rómov: „Ako tam chceme nastavovať inklúziu? Budeme napríklad do obcí Rakúsy alebo Lomnička, kde máme 100 percent Rómov, voziť nerómske deti? No nedá sa to.“
Preto je zástancom formy národnostného školstva s kvalitnými pedagógmi, dobrými metodikami, učebnými osnovami a kvalitným vyučovacím procesom. Pri otázke inklúzie by podľa neho pomohlo aj vybudovanie infraštruktúry. „Na to však nie je dostatok finančných prostriedkov,“ dodal Daško.
Ministerstvo represiu nechystá
Štandard sa so žiadosťou o reakciu k téme obrátil aj na ministerstvo školstva. Represívne zmeny alebo nové opatrenia na zvýšenie školskej dochádzky rezort neplánuje. „Represívne mechanizmy rezort vníma ako krajnú možnosť, využívanú predovšetkým v prípadoch dlhodobého a vedomého zanedbávania povinností,“ ozrejmili z odboru komunikácie a marketingu.
Ministerstvo považuje za prioritu predchádzať záškoláctvu prostredníctvom včasnej intervencie, systematickej prevencie a podpory rodín. V oblasti zlepšovania školskej dochádzky preto uprednostňuje preventívne a podporné nástroje, najmä posilňovanie spolupráce medzi školami, zriaďovateľmi, obcami a sociálnymi službami a prostredníctvom systému podporných opatrení.
Zaujímalo nás aj to, ako rezort vníma návrh, že by rodič odpracoval formou verejnoprospešných prác počet hodín, ktoré má dieťa zameškané, respektíve nemá ospravedlnené: „Takýto návrh by si vyžadoval zásadnú zmenu trestnoprávnej úpravy, čo nepatrí do kompetencie ministerstva školstva“.
Z odboru komunikácie dodali, že v zákone o školskej správe sú už účinné ustanovenia o priestupkoch zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka, ktoré sa týkajú porušovania povinností súvisiacich s plnením povinnej školskej dochádzky.