Ministerstvo školstva plánuje v hlavnom meste vybudovať anglicko-ukrajinské bilingválne gymnázium. Na Ukrajine by zase malo vzniknúť anglicko-slovenské gymnázium. Časť verejnosti má však voči tomu výhrady, keďže sa podľa názvu školy domnieva, že sa v nej žiaci na Slovensku nebudú učiť po slovensky.
Z dôvodu neznalosti nášho jazyka sa podľa nich ukrajinskí žiaci nebudú vedieť zapojiť do bežného či pracovného života na Slovensku, keďže sa bude prikladať dôraz na jazyk anglický.
Ľuboš Kvašňák, predseda Rady Združenia stredného školstva vo východoslovenskom regióne z Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku (OZ PŠaV), pre Štandard povedal, že v Užhorode je slovensko-ukrajinská škola, ktorej súčasťou je aj gymnázium. Predpokladá, že práve tam by mohla vzniknúť aj anglicko-slovenská vetva.
„Osobne nevidím význam pre Slovensko, aby takýto projekt podporovalo. Chceme predsa, aby Ukrajinci ostávali na Slovensku, a na to nepotrebujú angličtinu,“ konštatuje Kvašňák na margo anglicko-ukrajinského gymnázia.
Ak to navyše bude financovaného zo štátnej kasy, a nie eurofondmi, peniaze budú podľa neho chýbať inde v školstve.
Vznik týchto gymnázií, naopak, podporuje Ivan Šóš, predseda Rady Združenia stredného školstva pre oblasť západné Slovensko z OZ PŠaV. „Osobne si myslím, že podpora národnostných menšín na Slovensku a slovenskej menšiny v zahraničí je absolútne v súlade s efektívne vynaloženými zdrojmi,“ povedal redakcii s tým, že nevidí dôvod na porovnávanie s postavením iných škôl, ak sa tie budú zriaďovať v únosnej miere.
Projekt vychádza z dohody vlád
Ministerstvo školstva nám objasnilo, z čoho budú gymnáziá financované a či sa v nich bude vôbec učiť slovenčina, keďže medzi verejnosťou zaznieva otázka, či vzniknú tieto „ukrajinské školy za naše peniaze“.
Na vybudovaní dvoch spomínaných gymnázií sa dohodli ešte koncom roka 2025 v rámci spoločného rokovania premiéri oboch krajín, pričom premiérka Julija Svyrydenková diskusiu o možnosti otvorenia ukrajinskej školy navrhla Robertovi Ficovi.
„Ide o recipročnú spoluprácu. Zámer vychádza z dohody, ktorá bola potvrdená počas spoločného rokovania v Košiciach,“ potvrdili z rezortného odboru komunikácie a marketingu. Obe strany pritom deklarovali záujem podporiť jazykové vzdelávanie a vzájomné porozumenie medzi mladými ľuďmi. Cieľom je, aby spolupráca bola vyvážená a prínosná pre obe krajiny.
Ako prízvukoval aj minister školstva Tomáš Drucker, je to spolupráca dvoch suverénnych štátov. „Recipročná a férová, žiadne darovania. Rovnako u nás, rovnako na Ukrajine,“ vyjadril sa minister k tejto téme.
Keďže teda ide o obojstrannú, vzájomnú dohodu, záväzok by mal platiť obojstranne. Každý štát by mal teda financovať školu na svojom území. Presné finančné nastavenie bude podľa rezortu školstva známe až po dokončení technických a organizačných parametrov.
„Platí však, že školy zaradené do siete škôl v Slovenskej republike majú nárok na financovanie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR,“ dodali z rezortu.
Bilingválne gymnázium s tromi jazykmi
Nejasne sa javí výučba slovenského jazyka, keďže gymnázium v Bratislave sa plánuje ako anglicko-ukrajinské. „Slovenský jazyk a literatúra sa budú vyučovať v plnom rozsahu podľa platného štátneho vzdelávacieho programu pre gymnáziá, respektíve pre bilingválne gymnáziá v zmysle medzinárodnej zmluvy,“ spresňuje ministerstvo školstva.
Tvrdí, že pôjde o štandardné bilingválne gymnázium. Znamená to teda, že časť predmetov bude vyučovaná v cudzom jazyku, no slovenský jazyk zostane povinným a riadne vyučovaným predmetom. Na rozdiel od klasických bilingválnych gymnázií, ktoré fungujú na princípe slovenčina plus jeden cudzí jazyk, by však plánované anglicko-ukrajinské gymnázium mohlo podľa vyjadrení rezortu fungovať na trojjazyčnom modeli.
Z dostupných informácií zatiaľ nevyplýva, že by malo ísť o školu národnostnej menšiny. Všetko je však ešte v štádiu začiatku, takže rezort záväzné fungovanie nešpecifikoval.
„Rokovania s ukrajinskou stranou aktuálne ešte prebiehajú, preto konkrétne kroky a detaily nie sú ešte finálne dohodnuté,“ odvetil rezort. Cieľom však podľa neho nie je oslabovať postavenie slovenčiny, ale rozšíriť jazykové a medzinárodné kompetencie žiakov.
Rezort školstva počíta so vznikom školy v školskom roku 2026/2027. V úvodnej fáze sa uvažuje o otvorení dvoch tried, aby bolo možné projekt spustiť postupne a vyhodnotiť jeho fungovanie v praxi.
Ministerstvo však aktuálne neráta s výstavbou novej budovy, ale s využitím existujúcich priestorov. V tejto súvislosti prebiehajú rokovania s mestskou časťou Bratislava-Nové Mesto, ktorá podľa rezortu „projekt víta a je pripravená poskytnúť súčinnosť“.
Učitelia upozorňujú na problémy integrácie
Kritika na rezort školstva však padá zo strany Slovenskej komory učiteľov (SKU) a Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ).
„Ministerstvo školstva namiesto riešenia skutočne veľkých a vážnych problémov vytvára PR o malicherných nevýznamných aktivitách, a tým chce zakryť závažné medzinárodné zlyhania v integrácii ukrajinských detí,“ povedal pre Štandard Viktor Križo zo sekcie demokratizácie a participácie v školách SKU.
Ak deti z Ukrajiny u nás nedostanú podporu v ich traume a jazykovú pomoc, ministerstvo školstva si podľa neho koleduje o závažný problém radikalizácie a zhoršenia duševného zdravia týchto mladých ľudí, čo nakoniec pocíti ako problém celá krajina.
Ako Križo prízvukuje, komora učiteľov už v minulom roku upozornila na závažné porušovanie práv ukrajinských detí na Slovensku najmä v súvislosti s vážnym rozhadzovaním financií z Európskej únie, ktoré boli určené na integráciu týchto detí. Namiesto toho ich školy a riaditelia použili na prevádzku škôl.
SKU uvádza, že z fondov EÚ prišlo do školstva takmer 100 miliónov eur. Učiteľská komora urobila vlastný prieskum, aby zistila, ako školy skutočne využívajú finančné prostriedky určené na podporu ukrajinských detí a ich slabej znalosti slovenčiny.
„Prieskum ukázal, že ministerstvo školstva v podstate podporu ukrajinských detí vôbec neusmerňovalo, školy čerpali a používali peniaze úplne voľne a necítili žiaden záväzok voči týmto deťom pri ich začleňovaní,“ opísal Križo zistenia komory. Školy síce dostali peniaze, no pre nedostatok financií na základné fungovanie časť zdrojov použili na zaplatenie väčších opráv svojich budov, údržbu, maľovanie či nákup interiéru.
„Druhá veľká časť výdavkov slúžila na mzdy a odmeny, pričom bližším skúmaním išlo o štandardné odmeňovanie zamestnancov, a to prevažne v predvianočnom období,“ špecifikoval vo svojej správe Križo.
Iba dve stredné školy z počtu 22 skúmaných škôl (ZŠ aj SŠ) s vysokým podielom ukrajinských detí prijali na pomoc žiakom ukrajinsky hovoriaceho pracovníka (asistenta, vychovávateľa) – aj to iba na čiastočný úväzok. Tieto deti tak nedostali takmer žiadnu jazykovú či psychosociálnu podporu.
Podľa SKU by teda ministerstvo malo riešiť základné problémy detí – aby účinne prekonali jazykovú bariéru a neprichádzalo tak z dôvodu neporozumenia našej reči k ich izolovaniu od slovenských detí. Otázne je, či sa problém vyrieši angličtinou.
NKÚ: Najväčšou prekážkou je jazyk
Na sociálne vylúčenie upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Postupne sa podľa neho z dôvodu slabej jazykovej podpory ukazuje, že niektoré deti sú z nášho školského prostredia vylučované.
Najväčšou prekážkou integrácie je podľa národných kontrolórov nedostatočná znalosť slovenčiny. To potom súvisí aj s problémami pri výučbe predmetov, s nižšími šancami dostať sa na stredné školy či horšími možnosťami na našom trhu práce, čo môže viesť až k chudobe.
Úrad uviedol, že v porovnaní s rokom 2022, keď jazykové kurzy pre deti z Ukrajiny organizovalo 56 percent základných škôl, v roku 2024 tieto kurzy ponúkalo už len 22 percent, čo je markantný pokles. Ako však NKÚ spresnil, pokles bol spôsobený najmä nezáujmom detí o jazykové kurzy.