Z chyby sa stal „zámer“
Daňový expert upozorňuje na paradox celej situácie. „Zamestnanci pracujú, ale zároveň majú nárok na plný sviatočný príplatok – výsledkom je vyšší príjem pre ľudí a vyššie dane pre štát,“ konštatuje Mihál s tým, že podľa jeho prepočtov by len na tomto jednom dni mohol štát získať desiatky miliónov eur navyše na daniach a odvodoch.
Pôvodne sa pritom hovorilo o legislatívnej chybe. Minister práce Erik Tomáš totiž naznačoval, že je potrebné ju opraviť. Situácia sa však zmenila po vyjadreniach premiéra Roberta Fica. „To, čo bolo označené za chybu, vláda dnes prezentuje ako zámer,“ dodáva Mihál.
Podľa neho si vláda uvedomila fiškálny efekt opatrenia. „Takéto chyby sú z pohľadu štátu vítané,“ naznačuje s iróniou. Minister financií Ladislav Kamenický následne potvrdil, že zákon sa meniť nebude a príplatky majú zostať.
Problém, ktorý si vláda nevšimla
Celý konštrukt má však zásadnú trhlinu. Aj keď je 8. máj pracovným dňom, stále ide o sviatok podľa Zákonníka práce. A ten presne určuje, aké práce možno vo sviatok vykonávať. Ide len o obmedzený okruh činností – napríklad nepretržitú prevádzku, havarijné práce alebo služby pre obyvateľstvo.
Bežná práca v kanceláriách alebo vo výrobe tak môže byť problematická. „Vo sviatok možno nariadiť len vybrané práce – a bežná agenda sa do toho často jednoducho nezmestí,“ vysvetľuje Mihál.
A tu sa začína problém. Zákon akoby hovoril dve veci naraz: zamestnanci majú pracovať, ale zároveň nemusia mať jasný právny rámec na to, aby vykonávali svoju štandardnú prácu.
Firmy chcú ušetriť
Nejasná legislatíva sa rýchlo premieta do praxe. Zamestnávatelia prirodzene hľadajú spôsoby, ako znížiť náklady, najmä tie spojené s príplatkami. Jednou z ciest je nariadiť čerpanie dovolenky. Ani to však nie je bez háčikov. „Ak zamestnávateľ nariadi dovolenku na sviatok, tento deň sa do dovolenky nezapočítava,“ vysvetľuje exminister.
V praxi to teda znamená, že očakávaná úspora sa nemusí dostaviť – skôr naopak. Firmy tak často siahajú po ďalších riešeniach: presúvajú zmeny, obmedzujú prevádzku alebo využívajú flexibilnejšie formy práce.
Z toho vyplýva, že prax bude veľmi nejednotná. „Niektorí zamestnávatelia príplatok vyplatia, iní nájdu legálne cesty, ako sa mu vyhnúť, a niektorí ho nevyplatia vôbec,“ tvrdí a pridáva aj tabuľku dní pracovného pokoja a sviatkov, ktorú so súhlasom autora Štandard zverejňuje.
Kritika z oboch strán
Zamestnávatelia otvorene hovoria o tom, že systém považujú za nelogický a finančne náročný. Podľa nich nedáva zmysel, aby sa ten istý deň považoval za bežný pracovný a zároveň bol odmeňovaný ako sviatok. Na opačnej strane stoja odbory, ktoré varujú, že zrušenie príplatkov by znamenalo citeľný pokles reálnych príjmov zamestnancov.
Do toho štát vysiela nejednoznačné signály. Najprv sa hovorilo o úprave legislatívy, dnes skôr zaznieva, že vláda je pripravená ponechať veci tak, ako sú. Odborníci upozorňujú aj na širší problém: systém sviatkov ako taký nepôsobí konzistentne.
Niektoré sviatky sú pracovné bez príplatkov, pri iných sa príplatky zachovávajú. „V rovnakých situáciách platia rôzne pravidlá. V systéme sviatkov vzniká chaos,“ hovorí Mihál s dôvetkom, že by bolo rozumné urobiť v tom poriadok – buď príplatky priznať plošne, alebo ich systémovo prehodnotiť.
Čo prinesie rok 2026
Najbližšie obdobie pravdepodobne neprinesie jednotný prístup. Časť zamestnancov príplatky dostane, časť nie. Dá sa očakávať aj viac sporov a vyššia aktivita inšpekcie práce.
Pre zamestnávateľov to bude najmä o hľadaní rovnováhy – ako optimalizovať náklady, ideálne v medziach zákona, no niekedy aj na jeho hrane. „Vzniká veľký rébus, v ktorom si každý nájde vlastný výklad,“ uzatvára exminister.
Bez jasného legislatívneho zásahu tak môže byť 8. máj 2026 symbolický nielen historicky, ale aj ako ukážka toho, aké neprehľadné dokáže byť pracovné právo v praxi. A to isté sa týka aj tohtoročného 15. septembra.
