Republikánska senátorka štátu Tennessee Marsha Blackburnová v polovici marca predstavila návrh zákona o kontrole umelej inteligencie. Procesy vývoja, aplikácie a kontroly AI modelov majú byť zjednotené na federálnej úrovni, aby sa zamedzilo uplatňovaniu vzájomne konfliktných zákonov na úrovni jednotlivých štátov.
„Namiesto presadzovania amnestie pre AI prezident (Donald) Trump oprávnene vyzval Kongres, aby prijal federálne normy a ochranné opatrenia s cieľom vyriešiť skrumáž štátnych zákonov, ktoré brzdia inovácie v oblasti AI,“ poznamenala senátorka vo vyhlásení k návrhu.
Politička, ktorej hviezda začala stúpať v dôsledku popularity dokumentárneho filmu Čo je to žena?, je tvrdou zástankyňou práv detí a ich rodičov. Okrem podpory zákonov na obmedzenie takzvaných „tranzícií“ však zákonom Trump America AI Act hodlá zasahovať aj do slobody internetu.
Jedným z predpokladaných krokov je zrušenie článku 230 Zákona o slušnosti v komunikácii (1996), ktorý zakazuje žaloby voči médiám za zverejnené informácie tretích strán. V súčasnosti to znamená, že ak používateľ siete X zverejní trestný obsah, dotknutá osoba nemôže žalovať firmu xAI – keďže tá ho len sprostredkúva.
Pôvodne išlo o zaručenie toho, aby sa informácie na internete (ktorý bol vtedy novou technológiou) šírili s najmenšími možnými obmedzeniami. Po novom by však médiá a sociálne siete preberali zodpovednosť za zverejnený obsah.
S týmto problémom sa potýkala vláda exprezidenta Joea Bidena, ktorá podľa záverov vyšetrovania kontrolného výboru Snemovne reprezentantov vyvíjala nátlak na sociálne platformy ako Facebook či Twitter, aby namiesto nej cenzurovali údajne „nevhodný“ obsah.
Podobnú metódu využívali aj v Globálnej aliancii pre zodpovedné médiá (GARM), ktorá pod hlavičkou Svetového ekonomického fóra cenzurovala konzervatívny obsah pred americkými voľbami v roku 2024.
Aj preto, aby súčasná administratíva zabránila podobným snahám pred „polčasovými“ voľbami v novembri tohto roka, sa senátorka snaží o čo najskoršie možné presadenie zákona. Horná komora Kongresu však po niekoľkých mesiacoch odložila aj ďalšie trumpovské zákony, najmä ten o povinných dokladoch o občianstve (SAVE Act), a nezdá sa, že by sa do letnej prestávky pohli.
Zrýchlenie zrýchlenia
Blackburnovej dokument je zatiaľ v štádiu návrhu, líder väčšiny v Senáte John Thune (Južná Dakota) ho ešte nezaradil do hlasovania. Vývoj umelej inteligencie a ďalších virtuálnych technologických nástrojov však napreduje nezastaviteľným tempom a aj toto tempo sa zrýchľuje. To vyvoláva pochybnosti, či Kongres stihne zákon presadiť skôr, ako AI zaznamená ďalší prielom.
Ako koncom februára upozornilo 38 expertov v oblasti AI, všeobecne používané jazykové modely, ako sú ChatGPT alebo Claude, v nepriaznivých podmienkach prejavujú „strategické“ myslenie. Umelá inteligencia v 11 prípadových štúdiách vykazovala správanie namierené proti záujmom človeka.
Týmto agentom vytvorili vlastné e-mailové účty, vlastný profil na platforme Discord a prístup k súborovým systémom „firiem“ v laboratórnom prostredí. Metodológia štúdií sa nazýva „red-teaming“ – ide o nepriateľské bezpečnostné testovanie virtuálnych systémov.
„Medzi pozorované správania patrí neoprávnené plnenie pokynov od osôb, ktoré nie sú vlastníkmi, zverejňovanie citlivých informácií, vykonávanie deštruktívnych akcií na úrovni systému, odmietnutie služby, nekontrolovaná spotreba zdrojov, zraniteľnosti spojené s falšovaním identity, šírenie nebezpečných postupov medzi agentmi a čiastočné prevzatie kontroly nad systémom,“ vymenovali vedci.
K podobným záverom dospeli respondenti kontroverzného portálu Epoch Times. Denník naviazaný na čínske náboženské a protivládne hnutie Falun Gong poznamenal, že kritici „red-teamingových“ testov nerozlišujú medzi klamaním človeka a „klamaním“ AI modelu – ktoré vyplýva z čerstvo objaveného pudu sebazáchovy.
„Samotný AI systém je stále hlúpy – geniálny, ale hlúpy. Alebo neľudský – nemá žiadne túžby ani zámery,“ pripomenul bývalý predseda globálnej Rady pre technologickú politiku Asociácie pre výpočtovú techniku James Hendler, ktorý dodal, že jediný spôsob, ako dosiahnuť, aby AI model prejavoval „zámer“, je „dať mu ho“.
Spoločnosť Anthropic, ktorá vyvíja spomínaný Claude, v decembri 2024 upozornila na nárast prejavov nesúladu konania (agentic misalignment), v rámci ktorého modely dokonca „vedeli“, kedy sú testované a kedy nie. Podľa svetoznámeho futurológa Yuvala Harariho je však práve „klamanie“ nevyhnutným krokom vo vývoji umelej inteligencie ako takej.
Anthropic sa však napriek vlastným obavám – ktoré posilnili zistenia, že jeho vlastný model Mythos predstavuje „bezprecedentné kybernetické riziko“ – zapojil do programu amerického ministra zdravotníctva Roberta F. Kennedyho, ktorého cieľom je vytvorenie AI systému na zdieľanie zdravotníckych informácií.
Medzi ďalšími prominentnými názvami figurovali Amazon, Google, OpenAI (vývojár ChatGPT) alebo Microsoft. S poslednou menovanou spoločnosťou uzavrela 12. marca spoluprácu firma Healthex, ktorej cieľom je zjednodušiť prístup k vlastným zdravotným údajom prostredníctvom akéhosi digitálneho avatara.
Prenikanie digitálnych technológií do zdravotníctva tak ďalej pokračuje napriek obavám z oboch odvetví. Koncom januára pritom divízia Googlu DeepMind predstavila model, ktorý používateľovi navrhuje genetické úpravy s cieľom liečby degeneratívnych ochorení, postup v tomto zbližovaní sa tak zdá byť nezastaviteľný.
AI však postupuje nielen v zdravotníctve. Okrem zlepšujúceho sa rozpoznávania tvárí alebo dekódovania zvukových záznamov – ktoré sa prejavili napríklad pri izraelskom špehovaní palestínskych militantov – sa niektoré modely snažia prekonať aj bariéru čuchu.
„AI už dokáže vidieť, počuť, čítať a písať. Teraz ju výskumníci učia čuchať,“ uviedol do problematiky výskumu denník Wall Street Journal. Technologický redaktor Brett Berk podotkol, že tento proces už je známy, keďže má vlastný názov: e-nose.
„Tieto systémy detekujú a rozlišujú vône, niekedy s približne tisícnásobnou presnosťou v porovnaní s ľuďmi a bez straty citlivosti, ku ktorej dochádza, keď si náš nos zvykne na určitú vôňu,“ vysvetlil Journal s tým, že systém následne tieto vnemy analyzuje a „dokáže zistiť napríklad presne to, z akých prchavých plynov sa vôňa skladá“.
E-nosy sa preto majú používať pri skúmaní dychu človeka s cieľom odhaliť smrtiace infekcie, vo ventilácii budov na odhalenie potenciálne nebezpečných látok, či dokonca pri vývoji parfumov.
Bude zaujímavé pozorovať, kam sa tento čuchový AI model bude ďalej uberať, keďže sľubuje možnosti totožné s ľudským nosom. Zatiaľ bez nosa plánuje vlastného digitálneho avatara aj zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg.
Šéf technologického gigantu Meta – ktorý v predchádzajúcich mesiacoch rozširoval genetickú databázu pre svoju zdravotnícku spoločnosť a prorokoval „záblesky superinteligencie“ pre všetkých – podľa Journalu vyvíja AI model, ktorý bude mať maximum jeho vlastných duševných čŕt, aby mu pomohol vykonávať funkcie generálneho riaditeľa.
Federálna vláda ho zrejme nebude považovať za samostatnú osobu, čo by inak mohol byť problém, keďže Zuckerberga menovali do technologického poradného panelu Bieleho domu. Ďalšími prominentmi na zozname sú riaditeľ čipového impéria Nvidia Jensen Huang a šéf firmy Oracle Larry Ellison.
Mediálne impérium Larryho Ellisona
Panelu má predsedať „cár“ pre AI a kryptomeny David Sacks, najrýchlejšie stúpajúcou hviezdou je však tá Ellisonova. Newyorčan s odhadovaným majetkom takmer 345 miliárd dolárov stál pri zrode Trumpovho projektu Stargate, do ktorého prezident deň po inaugurácii investoval 500 miliárd dolárov.
Jeho rodina, najmä syn David, prostredníctvom spoločnosti Paramount kúpila konkurenčné štúdio Warner Brothers, divízia Paramount Skydance vlastní televíziu CBS News, kúpou Warnera získa aj stanicu CNN.
Ellisonov Oracle je tiež väčšinovým vlastníkom aplikácie TikTok, čo pôvodne čínsku platformu zachránilo pred Trumpovým zákazom. Napriek tejto „záchrane“ je stále zakázané inštalovať ju na zariadenia, ktoré patria federálnej vláde.
Miliardár, ktorý vlani nakrátko predbehol Elona Muska v rebríčku najbohatších ľudí sveta, je podľa vlastných slov presvedčeným sionistom. Napriek zdieľanej identite však neargumentoval svojím pôvodom, ale faktom, že Izrael je premiantom v oblasti technologického vývoja.
Chladenie ako problém
Židovský štát sa síce z veľkej časti rozprestiera na púšti, jeho agenda v oblasti správy vodných zdrojov je najvyspelejšia z celého regiónu Blízkeho východu. To sa však nedá povedať o Spojených štátoch, ktorých vodná infraštruktúra je dlhodobo zanedbávaná.
To je zároveň jedným z najvážnejších problémov, s ktorými sa Spojené štáty v tomto storočí potýkajú. Pokračujúce suchá – ktoré sa javia byť cyklické – by mohli radikálne spomaliť rozširovanie kapacity dátových centier, ktoré sú najmä v púštnych a polopúštnych podmienkach juhu USA chladené pitnou vodou.
Pozoruhodným spôsobom sa s problémom chladenia vyrovnáva Čína. Ako hlavný vyzývateľ USA v technologických pretekoch už 20. januára 2025 predstavila vlastný jazykový model DeepSeek. Išlo o premyslený propagandistický krok, keďže existenciu modelu za šesť miliónov dolárov Peking oznámil práve v deň Trumpovej inaugurácie.
Čínske dátové centrá sa prozaicky spoliehajú na najväčší prístupný rezervoár vody – na oceán. Už v júni 2025 spustili výstavbu objektu približne 10 kilometrov od pobrežia mesta Šanghaj. Napriek masívnemu využívaniu uhlia na výrobu elektriny bude toto centrum napájané aj veternými turbínami.
Investigatívna reportáž denníka Guardian pritom ešte vlani v apríli upozornila na opačný problém, s ktorým sa takéto podmorské dátové centrá môžu potýkať.
Technologickí giganti Amazon, Google a Microsoft majú najväčšie výpočtové strediská umiestnené paradoxne v najsuchších oblastiach ako juh USA, Blízky východ alebo Južná Afrika. Dôvodom pre výber suchých miest je tiež vlhkosť – firmy sa snažia zabrániť poškodeniu serverov vplyvom vlhkosti.
Tieto nie práve ideálne podmienky tak mohli byť jedným z dôvodov, prečo sa Musk rozhodol posunúť dátové centrá doslova na novú úroveň. Dátové centrá divízie xAI, ktorá je súčasťou firmy SpaceX, majú byť vo vesmíre. Z tohto dôvodu tiež oznámil stavbu vlastnej továrne na čipy Terafab, z ktorej má až 80 percent výrobkov putovať do satelitov.
Čipy sú rozdelené do troch kategórií. Typ AI5 má byť súčasťou vozidiel značky Tesla, AI6 má fungovať ako základ pre humanoidné roboty Optimus. Najväčší podiel však majú tvoriť čipy D3, ktorých termodynamické vlastnosti ich predurčujú na nasadenie v satelitoch Starlink a v plánovanom vesmírnom cloude.
Posledné kroky miliardára juhoafrického pôvodu preto pôsobia, akoby boli súčasťou jedného megalomanského plánu na expanziu do vesmíru – čím sa Musk ani v najmenšom netají. Jeho kolegovia a vyzývatelia sa zatiaľ potýkajú s pozemskými obmedzeniami, hoci aj im sa darí posúvať hranice predstaviteľného.