Vedúci oblasti genomiky v DeepMind Žiga Avsec vysvetlil, že tento nástroj „by sa dal použiť na generovanie krátkych úsekov nekódujucej DNA“, ktoré by sa dali použiť ako „spínač“ spúšťajúci liečbu v konkrétnom tkanive. Oznámil tiež, že okrem kódujúcej a nekódujúcej DNA bol AlphaGenome schopný interpretovať veľké úseky takzvanej „odpadovej“ DNA, ktorej účinky genetici doteraz len odhadovali.
Kódujúca DNA predstavuje iba dve percentá informačného obsahu genómu, pričom tá „odpadová“ sa považovala za akýsi dodatok. „Teraz sa uznáva, že väčšina kritických zmien sa odohráva práve v tejto oblasti ‚odpadovej DNA‘, ktorá reguluje gény, posilňuje alebo potláča ich aktivitu a zohráva dôležitú úlohu v zdraví a chorobe buniek,“ vysvetlil Telegraph.
Googlu sa tak podarilo to, čo Zuckerberg s manželkou avizovali začiatkom novembra, keď v rámci iniciatívy Biohub pri Chen Zuckerberg Initiative oznámili rozšírenie génovej databázy o „virtualizované“ ľudské bunky. Cieľom tohto rozšírenia mali byť testy génových terapií, ktoré by nemali invazívny efekt na živého človeka.
Google a jej materská spoločnosť Alphabet sú partnermi amerického ministerstva zdravotníctva v pláne ministra Roberta F. Kennedyho na zdieľaný systém zdravotníckych údajov. A zatiaľ čo bežní Američania od Googlu, OpenAI alebo Anthropicu očakávali databázu riadenú umelou inteligenciou, odvetvie sa očividne vybralo odvážnejším smerom.
Mesiac pred prelomovými vyhláseniami z USA sa čínskym vedcom podarilo zvrátiť starnutie makakov tým, že im implantovali ľudské kmeňové bunky s pozmenenými genetickými vlastnosťami. Tieto špecializované kmeňové bunky spôsobili „reverzné starnutie“ v oblastiach atrofie mozgu alebo zápalov kĺbov.
Zatiaľ ide o liečenie chorôb
Fakt, že umelá inteligencia sa v laboratórnom prostredí používa na výrobu „dizajnérskych“ sekvencií ľudskej DNA, je šokujúci najmä v spojitosti s predošlými správami z tohto vedného odboru. Začiatkom decembra totiž firma Nucleus Genomics oznámila vznik programu IVF+, ktorý geneticky upravuje dieťa v skúmavke, a predchádza tak rôznym ochoreniam.
Už v roku 2018 uskutočnil čínsky genetik Che Ťien-kchuej neetický pokus, pri ktorom zasiahol do genómu kmeňových buniek s cieľom „vylepšenia“ dieťaťa. Čínska akadémia medicínskych vied sa od neho dištancovala, citujúc „etické otázky“, zatiaľ čo Národná zdravotnícka komisia spustila trestné stíhanie.
O rok neskôr povolili Spojené štáty genetické zásahy do kmeňových buniek, avšak len do tých dospelých – bez toho, aby hrozil prenos upravenej DNA do ďalšej generácie. Len v januári tohto roka posunuli latku genetici z dvoch univerzít v japonskom Tokiu, keď myšiam implantovali upravené ľudské bunky, ktoré pri zápalových ochoreniach svetielkovali.
Takmer okamžite sa vyrojili podozrenia a obvinenia z eugeniky či snahy o vytvorenie postapokalyptickej rasy nadľudí. Niektorí používatelia siete X tiež pripomenuli film Gattaca (1997), ktorého zápletka presne zodpovedá spomenutým obavám.
Hlavný hrdina Vincent Freeman (Ethan Hawke) sa stretáva s „genetickou nadradenosťou“ ľudí vypestovaných v skúmavkách, zatiaľ čo on sám bol splodený prirodzenou cestou. Samotný názov filmu je kombináciou genetických dusíkatých báz – adenín (A), cytozín (C), guanín (G) a tymín (T).
AI modely sa osamostatňujú
Rovnako znepokojivá je aj súvislosť s využitím umelej inteligencie, ktorá je čoraz autonómnejšia. Na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose vystúpil známy transhumanista Yuval Noah Harari, ktorý vyhlásil, že AI sa v ďalšej fáze vývoja „musí naučiť klamať“. Ide totiž o podmienku pri vývoji vyššej abstraktnej reči.
Viaceré modely pritom už vykazujú náchylnosť na „upravovanie reality“ v komunikácii s ľudskými správcami, a dokonca sú v myšlienkových experimentoch ochotné zamieňať ľudské životy podľa „výmenného kurzu“ na základe rasy či sexuálnej orientácie.
Ďalším krokom by mala byť komunikácia so seberovnými, príkladom čoho je virtuálna komunikačná miestnosť (chatroom) s názvom Moltbook. Ide o sociálnu sieť, o akej snívajú odporcovia automatických botov, keď majú nočné mory – jednotlivé AI modely komunikujú medzi sebou a ľudia sa len prizerajú.
Správca Moltbooku Matt Schlicht tvrdí, že sa na tomto experimente zúčastňuje 1,4 milióna používateľov, hoci ani jeden nie je človek. Veľké jazykové modely spolu diskutujú a „vytvárajú digitálnu spoločnosť bez účasti ľudí“.
Už teraz ľudskí moderátori pozorujú „optimalizáciu“ správania, keď sa jednotlivé modely čoraz častejšie zhodujú na fundamentálnych tvrdeniach. Vyjadrili preto obavy o „úlohu človeka v nastupujúcom svete kolektívnej inteligencie“.
„To, čo sa momentálne deje na Moltbooku, je skutočne najneuveriteľnejšia vec podobná sci-fi, akú som v poslednej dobe videl,“ reagoval na X bývalý riaditeľ AI divízie firmy Tesla Andrej Karpathy.
Kým bežne sa človek stretáva s obavami, že mu AI zoberie prácu – ako 16-tisíc zamestnancov Amazonu či pracovný trh v Británii – tento vývoj môže reálne znamenať, že sa modely umelej inteligencie stanú nezávislými. Ich následný „nesúlad“ s ľudskými potrebami si zatiaľ nemožno predstaviť, o to vážnejšie však je, ak získajú dohľad nad ľudskou genetikou.
Práve Spojené kráľovstvo je ohniskom ďalšej z obáv – špehovania. Okrem toho, že nasadenie AI podľa reportáže denníka Times eliminovalo viac pracovných miest ako ich vytvorilo a zrušilo osem percent pracovných miest, plánuje britská vláda nasadenie 40 policajných dodávok s kamerami, ktoré budú snímať tváre.
„Pred sto rokmi sa zbieranie odtlačkov prstov považovalo za narušenie občianskych slobôd a dnes si policajnú prácu [bez daktyloskopie] nevieme predstaviť. Som si istá, že to isté sa ukáže pri používaní technológie rozpoznávania tvárí,“ obhajovala nasadenie AI kamier ministerka vnútra Shabana Mahmoodová s tým, že britská polícia „bojuje proti zločinu v digitálnej dobe analógovými prostriedkami“.
Podobne znepokojivé sú aj kroky firmy Apple, ktorá nedávno kúpila izraelský startup Q.AI. Ten má v náplni práce analýzu mimiky tváre cez „mikropohyby pokožky“ s cieľom interpretovať a preložiť šepkanie alebo tiché rozprávanie.
Q.AI existuje len štyri roky, jej zameranie je však natoľko hodnotné, že firma Tima Cooka za jej akvizíciu zaplatila takmer dve miliardy dolárov – je to druhá najväčšia akvizícia po kúpe audiofirmy Beats za tri miliardy dolárov v roku 2014.
Apple plánuje tento systém nasadiť v bežných zariadeniach, aby používatelia nemuseli svojmu AI asistentovi zadávať príkazy nahlas. Odvrátenou stranou je však opäť spravodajské využitie, keďže ten istý systém sa v zásade používa na čítanie z pier.
Nezaháľali ani Francúzi. Spoločnosť Mistral AI, ktorej zdrojový kód zrejme Číňania použili pri tvorbe programu DeepSeek, avizovala „posilnenie svojej pozície v Európe“ kúpou spoločnosti Ekimetrics. Tá poskytuje databázové služby klientom ako L’Oréal, Nestlé, Renault či AT&T, a dáta týchto spoločností by sa teoreticky mohli stať „učebným materiálom“ pre Mistral.
Firma s AI modelom tak vstupuje do podnikateľských a konzultačných služieb, pričom ľudskí pracovníci týchto firiem krok za krokom strácajú schopnosť vyhodnocovať výzvy vo svojej práci. Šéf spoločnosti Arthur Mensch sa však spolieha na „geopolitický rozmer“, keďže Mistral je jedným z mála neamerických technologických gigantov.
