Rezort financií tiež pripomenul, že osobitná cena pre zahraničných vodičov sa nevzťahuje na takzvanú prémiovú naftu. Ceny takýchto palív určujú čerpacie stanice bežnou cenotvorbou. Tento krok je pokračovaním série opatrení, ktorými sa vláda snaží zvládnuť kombináciu výpadkov v dodávkach ropy a rastúcich cien na svetových trhoch.
Už od polovice marca štát postupne pritvrdzuje. Najskôr uvoľnil strategické rezervy, potom zaviedol limity na tankovanie a napokon aj cenovú reguláciu pre zahraničné vozidlá.
Fico: Lacná nafta by Slovensko „otvorila“ okoliu
Práve táto regulácia sa teraz mení. Pôvodná hranica 1,826 eura, platná len niekoľko dní, sa ukázala ako neudržateľná. Mechanizmus je totiž nastavený dynamicky a cena sa odvíja od priemeru v susedných krajinách.
Premiér Robert Fico (Smer) to 25. marca po zasadnutí vlády pomenoval priamo: „Nemôžeme zostať pri tom, že bude cena 1,57 eura na Slovensku a všade v okolí bude cena 2,5 eura. To jednoducho nejde.“
Fico zároveň upozorňuje, že problémom nie je samotný nedostatok palív, ale riziko prudkého zdražovania. „Momentálne sa netreba obávať nedostatku komodity, čoho sa bojíme, sú cenové šoky,“ vyhlásil po rokovaní vlády. Aj zvýšenie na 2,012 eura tak možno vnímať ako pokus predísť šoku, a to postupným približovaním cien namiesto náhleho skoku.
Kontroly na hraniciach aj cestách
Popri cenách štát sprísňuje aj fyzickú kontrolu trhu. Finančná správa od 19. marca masívne kontroluje vývoz nafty, a to na cestách, hraniciach aj pri colnom konaní.
„Cieľom sprísnených opatrení je zabezpečiť stabilitu domáceho trhu s pohonnými látkami a zabrániť nelegálnemu vývozu motorovej nafty,“ vyhlásil prezident finančnej správy Jozef Kiss. Kontroly zahŕňajú aj odbery vzoriek alebo laboratórne analýzy podozrivých palív.
Otáznik visí nad reakciou Európskej únie. Brusel už totiž označil slovenské opatrenia za „vysoko diskriminačné“ a naznačil možné právne kroky. To však zatiaľ nemení domácu realitu, keďže ceny nafty sa posúvajú vyššie.
Obavy Protimonopolného úradu po maďarskej skúsenosti
K situácii s pohonnými hmotami vydal aktuálne svoje stanovisko aj Protimonopolný úrad (PMÚ) SR, ktorý zároveň analyzoval dopady vládneho nariadenia z 18. marca, prijatého v reakcii na rast cien pohonných hmôt po eskalácii vojny v Iráne.
Úrad konštatoval, že kým do marca 2026 sa ceny nafty bez daní na Slovensku vyvíjali podobne ako v EÚ, tak po následnom prudkom náraste v okolitých krajinách zostali ceny u nás vďaka „samoregulácii“ Slovnaftu nižšie. Tento rozdiel následne vyvolal zvýšený zahraničný dopyt a lokálne nedostatky.
PMÚ upozornil, že aj bez formálnej regulácie cien môže „komunikovaná samoregulácia“ pôsobiť ekvivalentne k cenovým stropom, čo je zo súťažného hľadiska rizikové.
Úrad svoje stanovisko argumentuje na empirickom precedense podobnej situácie Maďarska z roku 2022. Po zavedení cenovej regulácie síce krátkodobo klesli ceny, no po jej zrušení v decembri 2022 prišlo k ich dlhodobému nárastu nad úroveň okolitých krajín.
Štúdia uvádza, že ceny benzínu boli následne o 11,6 percent vyššie, než by boli bez regulácie. Úrad preto varuje a poukazuje na riziko, keď touto deformáciou trhovej štruktúry a odchodom nízkonákladových hráčov, sa oslabil konkurenčný tlak.
Aj z tohto dôvodu PMÚ analogicky predpokladá, že slovenské opatrenia môžu viesť k podobnému efektu. Obzvlášť problematické je zatváranie samoobslužných staníc, ktoré dlhodobo ponúkajú ceny nižšie o 4 až 6 centov za liter. Ich eliminácia tak posilňuje veľké siete a zvyšuje priestor pre rast cien.
Limit 400 eur zároveň zvyšuje náklady dopravcov (viacnásobné tankovanie, časové straty), čo sa môže premietnuť do cien tovarov. Osobitne sporné je zavedenie rozdielnych cien podľa štátnej príslušnosti, ktoré je v rozpore s princípmi EÚ. „Opatrenia síce krátkodobo chránia spotrebiteľa, no bez analýzy proporcionality nesú vysoké riziko. A to zhoršenie trhovej štruktúry a paradoxne aj vyššie ceny v dlhodobom horizonte,“ uzavrel PMÚ.
(mmi, tasr)
