Vyjadrenia ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa a následná reakcia Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) poukazujú na rozdielne výklady dĺžky kontrol eurofondových projektov na Slovensku. Tie sa v poslednom čase stali terčom kritiky ako jeden z dôvodov meškania čerpania európskych peňazí pre mestá a obce na Slovensku.
Ešte koncom júna 2025 relatívne nový minister Migaľ na tlačovej konferencii priznal, že napriek niektorým opatreniam čerpanie eurofondov z Programu Slovensko pre roky 2021 až 2027 samosprávami zaostáva.
Projektové zámery boli v tom čase podľa neho schválené len na úrovni 56 percent, žiadosti o nenávratný finančný príspevok dosahovali 32 percent a kontrahovanie len 12 percent. Celkový stav označil za „absolútne katastrofálny“, čo viedlo z jeho strany aj k dočasnému zablokovaniu 200 miliónov eur pre samosprávy. Tie vyzval, aby začali „makať“, a tieto prostriedky im vráti. Aktualizovaný stav projektových zámerov má podľa informácií Štandardu predstaviť ministerstvo investícií v najbližších týždňoch.
Po takmer roku Migaľ po rokovaní vlády pred niekoľkými dňami skonštatoval, že jedným z hlavných problémov čerpania eurofondov samosprávami je dĺžka kontrol na ÚVO. „Doba počtu dní na kontrolu projektov sa pohybuje nie v desiatkach, ale často aj v stovkách dní,“ povedal. Svoje tvrdenie oprel o údaje zo Združenia samosprávnych krajov SK8, ktoré zastrešuje všetkých osem krajov a podieľa sa na implementácii Programu Slovensko pre roky 2021 až 2027.
Ako príklady uviedol konkrétne projekty: kontrolu nákupu nábytku v Strednej odbornej škole v Revúcej, ktorá trvala 308 dní, či projekt eliminácie bezpečnostných rizík na mostoch s dĺžkou kontroly 362 dní. „Je to abnormálne číslo na to, aby sme dnes na Slovensku mali kontrolu verejných obstarávaní,“ konštatoval minister s tým, že ide o „desiatky takýchto projektov“.
Úrad pre verejné obstarávanie však pracuje s agregovanými údajmi. Podľa predsedu úradu Petra Kuboviča trvajú kontroly po uzavretí zmluvy priemerne 49 dní, pričom zákonná lehota je 45 dní. Predbežné kontroly dosahujú v priemere 36 dní pri limite 30 dní. „Sme tesne nad lehotami, ktoré nám určuje zákon,“ konštatoval Kubovič.
Rozdiel medzi tvrdeniami tak spočíva najmä v metodike. Kým minister poukazuje na jednotlivé extrémne prípady, úrad zdôrazňuje priemerné hodnoty. Zhodu však možno nájsť v tom, že obe strany pripúšťajú existenciu dlhých kontrol. „Nevylučujeme, že máme niektoré prípady, ktoré trvajú dlho,“ poznamenal Kubovič, čím nepriamo potvrdil existenciu situácií, na ktoré upozorňuje minister.
Rozsah problému naprieč regiónmi
Minister zároveň tvrdí, že zdržania majú systémový charakter a týkajú sa viacerých regiónov. „Týka sa to každého jedného samosprávneho kraja,“ ozrejmil. Ako ďalšie príklady uviedol projekt stavebných prác v Nitrianskom kraji s kontrolou 284 dní či kruhovú križovatku s kontrolou 179 dní. „Neexistuje, aby sa projekt kruhového objazdu kontroloval 179 dní,“ zdôraznil.
ÚVO naopak poukazuje na konkrétne procesné dôvody, ktoré môžu dĺžku kontrol predlžovať. „Máme prípady, kde kontrolovaný subjekt odmieta sprístupniť dokumentáciu,“ priblížil Kubovič. Zároveň upozornil na nesprávne postupy zo strany prijímateľov. „Predkladajú najprv dodatok k zmluve, pričom sme ešte neskontrolovali pôvodné verejné obstarávanie,“ vysvetlil.
Nezhoda medzi stranami sa tak prejavuje aj v interpretácii príčin. Minister pripisuje zdržania predovšetkým ÚVO, úrad však poukazuje aj na správanie sa kontrolovaných subjektov. Tento rozdiel dopĺňa aj vyjadrenie Kuboviča, že v dátach je množstvo anomálií, čím spochybňuje úplnosť alebo presnosť podkladov, z ktorých vychádzali predstavitelia vlády.
Zhodu možno nájsť v tom, že obe strany považujú zrýchlenie kontrol za potrebné. „My naozaj potrebujeme každé jedno euro zo strany Európskej únie“, zdôraznil minister naliehavosť riešenia. Podobne reagoval aj predseda ÚVO konštatovaním, že „záujem čerpať eurofondy by mal byť spoločný“.
Príčiny zdržaní: systém verzus proces
Rozdielne pohľady oboch strán sa objavujú aj pri návrhoch riešení. Minister spomenul možnosť zavedenia časových limitov formou takzvanej fikcie vykonateľnosti kontroly. „Je to krásny populistický návrh, ale v porovnaní s Európskou komisiou by to mohol byť problém,“ povedal a ako lepšie riešenie naznačil využitie technológií v podobe nástrojov umelej inteligencie.
ÚVO sa naopak odvoláva na už existujúce návrhy opatrení. Podľa Kuboviča úrad predstavil zmeny v máji 2025, ktoré by umožnili zvýšiť čerpanie eurofondov. Zdôraznil tiež potrebu personálneho posilnenia a legislatívnych úprav. „Mnohé opatrenia sú v kompetencii ministerstva investícií,“ naznačil.
Rozdiel v pohľade je aj pri otázke kapacít. Minister hovorí o potrebe zrýchlenia procesov, zatiaľ čo úrad poukazuje na nedostatok pracovníkov. Podľa údajov ÚVO malo kontroly vykonávať 150 zamestnancov, no k dispozícii je 110 zamestnancov, pričom z ministerstiev sa presunulo len šesť pracovníkov. Na jedného kontrolóra tak pripadá osem až deväť otvorených prípadov.
Spoločný cieľ, rozdielny výklad
Štatistiky úradu zároveň poskytujú širší kontext. Z celkového počtu 2 752 podnetov bolo ukončených 1 873 kontrol, otvorených zostáva 571 prípadov. Chybovosť verejných obstarávaní dosahuje približne 10 percent. Tieto údaje tak dopĺňajú obraz, ktorý minister prezentuje prostredníctvom jednotlivých príkladov.
Diskusia sa dotýka aj postavenia ÚVO. Minister uviedol, že „štát na tento nezávislý úrad vplyv nemá“, pričom zároveň apeluje na jeho konštruktívny prístup. Predseda úradu reagoval aj na úvahy o jeho zrušení. „Ak by sme aj zrušili ÚVO, musíme nájsť niekoho iného, kto bude plniť jeho kompetencie,“ podotkol.
Obe strany zároveň deklarujú pripravenosť rokovať. Minister očakáva stretnutie „v horizonte nasledujúcich dní“, cieľom má byť hľadanie konkrétnych riešení. ÚVO víta dialóg a očakáva podporu zo strany štátu.
Zhoda je teda v identifikácii problému pomalších kontrol a potrebe jeho riešenia, no zároveň rozdiely pretrvávajú v interpretácii rozsahu problému, jeho príčin aj spôsobov riešenia.