Konflikt na Blízkom východe vyvolal energetický šok, ktorý môže spomaliť hospodársky rast a opätovne posilniť inflačné tlaky. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj v marcovej analýze konštatuje, že ekonomika bola silná, kým neprišiel tento šok.
Na začiatku tohto roka dokonca prevažoval opatrný optimizmus. „Globálny rast zostával odolný, podporovaný silnými investíciami do umelej inteligencie,“ dodáva inštitúcia. Technologický sektor, najmä v Spojených štátoch a Ázii, bol významným motorom výroby aj medzinárodného obchodu a podniky zvyšovali kapitálové výdavky.
Tento vývoj však prerušil geopolitický konflikt. Najnovší medzivýhľad OECD upozorňuje, že „konflikt na Blízkom východe testuje odolnosť globálnej ekonomiky“. Dôležitý je pritom aj moment, v ktorom kríza prichádza – nejde o reakciu na slabosť, ale o zásah do už prebiehajúceho rastového cyklu.
Energetický šok ako hlavný problém
Podstata problému nespočíva iba v spomínanom konflikte, ale najmä v jeho dôsledkoch pre globálne energetické trhy. Narušenie dopravy cez Hormuzský prieliv a poškodenie infraštruktúry sa premietli do výrazného rastu cien ropy, plynu aj ďalších komodít.
Organizácia upozorňuje, že „prudký nárast cien energií zvyšuje náklady firiem a tlačí infláciu nahor, čo má negatívne dôsledky pre rast“. Cena ropy od začiatku konfliktu vzrástla o viac ako 50 percent, plyn zdražuje v Európe aj Ázii a citeľne sa zvyšujú aj ceny hnojív.
Ide o typický ponukový šok. Vyššie ceny energií zvyšujú výrobné náklady, ktoré sa postupne prenášajú do spotrebiteľských cien. Výsledkom je kombinácia slabšieho rastu a vyššej inflácie.
Rast sa spomalí, ale nezastaví
Globálna recesia sa zatiaľ nepredpokladá. Podľa aktuálnych odhadov by mala svetová ekonomika rásť o 2,9 percenta v roku 2026 a o tri percentá v roku 2027. Ide síce o spomalenie, nie však o pokles.
Kľúčovým problémom však zostáva kvalita tohto rastu. Kombinácia drahších energií a zvýšenej neistoty bude podľa ekonómov pôsobiť tlmiaco. Dodávajú, že vyššie ceny „znížia dopyt a zvýšia náklady, čím vykompenzujú pozitívne efekty investícií a obchodných zmien“.
Inými slovami, globálna ekonomika bude pokračovať v raste, no pomalším tempom, ako by zodpovedalo jej potenciálu.
Inflácia sa vracia do hry
Výraznejším rizikom ako samotné tempo rastu je opätovné zrýchlenie inflácie. Materiál odhaduje, že inflácia v krajinách G20 dosiahne v roku 2026 približne štyri percentá, čo je citeľne viac, ako sa očakávalo pred eskaláciou konfliktu.
Energetický šok totiž prichádza v čase, keď inflácia ešte nebola plne stabilizovaná, a teda v niektorých ekonomikách vrátane USA a Spojeného kráľovstva zostávala nad cieľovou úrovňou už pred vypuknutím krízy.
Pre centrálne banky to znamená zložité rozhodovanie. Na jednej strane je potrebné nebrzdiť ekonomickú aktivitu, na druhej strane zabrániť opätovnému rozkolísaniu inflačných očakávaní. OECD preto zdôrazňuje, že menová politika musí zostať „ostražitá“.
Nerovnomerné účinky na krajiny aj domácnosti
Dosahy energetického šoku nebudú rovnomerné. Správa upozorňuje, že najviac zasiahnuté budú ekonomiky závislé od dovozu energií, najmä v Európe a Ázii. Naopak, krajiny vyvážajúce energie môžu krátkodobo profitovať z vyšších cien.
Rozdiely sa prejavia aj na úrovni domácností. „Tie s nižšími príjmami budú zasiahnuté viac, keďže energia tvorí väčší podiel ich výdavkov,“ konštatuje sa v dokumente s dôvetkom, že zvýšené náklady pocítia aj energeticky náročné odvetvia, ako doprava, chemický priemysel a metalurgia.
Základný scenár predpokladá postupné upokojenie situácie a stabilizáciu cien energií. Organizácia však zároveň upozorňuje na vysokú mieru neistoty. „Pretrvávajúce narušenia exportov z Blízkeho východu by mohli ešte viac zvýšiť ceny a znížiť rast,“ varuje. V takom prípade by sa globálna ekonomika mohla posunúť smerom k výraznejšiemu stagflačnému prostrediu.
Dodatočné riziko predstavuje aj finančný sektor. Kombinácia vysokých cien energií a možného preceňovania technologických investícií, najmä v oblasti umelej inteligencie, môže vyvolať volatilitu na finančných trhoch.
Vlády majú konať cielene
Medzivládna organizácia 38 ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta, ktoré prijali princípy demokracie a trhovej ekonomiky, odporúča kabinetom reagovať, no s dôrazom na presné zacielenie opatrení. Podpora domácností a podnikov je podľa organizácie opodstatnená, no nemala by byť plošná.
„Opatrenia by mali byť dobre zacielené, zachovať motiváciu šetriť energiu a mať jasný časový limit,“ vysvetľuje inštitúcia. Dôležitý je aj stav verejných financií. Po pandémii a predchádzajúcej energetickej kríze zostáva verejný dlh vo viacerých krajinách zvýšený a plošné dotácie by mohli fiškálnu situáciu ďalej zhoršiť.
Zároveň zdôrazňuje dlhodobý rozmer problému. Opakované energetické šoky poukazujú na strategickú zraniteľnosť spojenú so závislosťou od fosílnych palív. Riešením je kombinácia vyššej energetickej efektívnosti a diverzifikácie zdrojov. Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív označuje OECD za „kľúčovú prioritu“ pre posilnenie odolnosti ekonomík.
Globálna ekonomika sa dnes nenachádza na prahu kolapsu, ale v bode zvýšenej neistoty. Jej ďalší vývoj bude závisieť predovšetkým od priebehu konfliktu na Blízkom východe a od vývoja cien energií.
OECD pripomína, že je v záujme sveta, aby sa situácia stabilizovala čím skôr a rast mohol pokračovať. V opačnom prípade bude svet čeliť kombinácii vyššej inflácie a slabšieho hospodárskeho výkonu. A to v období, keď majú vlády aj centrálne banky k dispozícii menej priestoru na reakciu ako v minulosti.