Hoci je Irán už dlhšie strategickým partnerom Ruska, pokladnici Kremľa musí aktuálna vojna vyhovovať. Export ropy a plynu tvorí ešte stále približne štvrtinu jeho príjmov, pričom čierne zlato zdraželo na trhoch od začiatku vojny o viac ako polovicu a cena plynu sa v Európe a Ázii približne zdvojnásobila.
Len vďaka rastu cien ropy si rozpočet Kremľa denne prilepší podľa odhadov o približne 150 miliónov dolárov.
Opäť to však nie je len o fosílnych palivách. Rusko je všeobecne mimoriadne bohaté na nerastné suroviny, o čom svedčí aj jeho dominancia v potravinovom priemysle. Práve krajina medveďa je jedným z najdominantnejších exportérov hnojív, keď podľa Financial Times dodáva na trh približne 23 percent amoniaku, 14 percent močoviny a spolu s Bieloruskom až 40 percent potaše.
Vzhľadom na to, že pre blokádu Hormuzského prielivu zmizla z trhu približne pätina celosvetového objemu komodít, ako sú amoniak, fosfáty alebo síra, je Rusko momentálne kľúčovým aktérom.
Tamojší lídri si to dobre uvedomujú, keďže v utorok dočasne zastavili vývoz dusičnanu amónneho, aby uprednostnili domácich výrobcov. V skutočnosti však mohlo ísť o signál svetu, že Rusko momentálne ovláda tento trh.
Cena močoviny vzrástla od začiatku vojny takmer o polovicu, pričom podobne je to aj v prípade síry. Zdražovanie cítia najmä v krajinách, ktoré hnojivá vo veľkom importujú. Situácia však nie je úplne čierno-biela, keďže drahší je aj zemný plyn, ktorý je hlavnou vstupnou surovinou práve pri výrobe dusíkatých hnojív.
Negatívne vplyvy začína pociťovať podľa Financial Times už aj Európska únia, v ktorej je momentálne zakázaná bieloruská potaš a na dusíkaté hnojivá z Ruska a Bieloruska sa vzťahujú clá a poplatky.
Výsledkom je napríklad volanie maďarskej vlády po zmiernení obmedzení na dovoz hnojív z Ruska a Bieloruska. Spojené štáty pritom ešte minulý týždeň oznámili, že zmiernia sankcie voči viacerým bieloruským výrobcom, aby sa ponuka na trhu zvýšila.
Hoci môže Moskva svoju dominanciu využiť aj ako páku na zmierňovanie sankcií, podľa expertky Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu nebude mať problém svoju produkciu predať.
„Úradník z ázijskej alebo africkej krajiny, ktorý potrebuje močovinu pred monzúnom, nerieši ukrajinskú otázku. Zavolá do Kremľa a ten mu vyhovie,“ skonštatovala pre britské noviny Alexandra Prokopenková s dodatkom, že Rusko sa môže vďaka novej vojne „prezentovať ako nenahraditeľný dodávateľ“.
