Nemocnice v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR dlhujú viac ako miliardu eur. Z toho záväzky po lehote splatnosti dosahujú sumu 708 miliónov eur, uvádza sa v správe o vývoji dlhu v zdravotníctve za rok 2024.
Predvlani rástol dlh nemocníc približne o 5,4 milióna eur mesačne, zatiaľ čo v roku 2023 to boli len približne dva milióny mesačne. Ešte výraznejší rozdiel je pri dlhoch po splatnosti: v roku 2024 pribúdali tempom okolo 3,1 milióna eur mesačne, kým v roku 2023 to nebolo ani pol milióna.
Najhoršie hospodári 12 veľkých fakultných a univerzitných nemocníc, ktoré zabezpečujú takmer polovicu všetkej ústavnej starostlivosti. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) minul štát na ich oddlženie od roku 2000 dokopy už 2,4 miliardy eur.
Hoci oddlžovanie sa doteraz sústreďovalo predovšetkým na dlhy voči Sociálnej poisťovni, fakultné nemocnice jej dlžia viac ako 311 miliónov eur a univerzitné nemocnice viac ako 328 miliónov eur.
Okrem toho však zdravotnícke zariadenia dlhujú dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu, zdravotným poisťovniam, iným nemocniciam a Národnej transfúznej službe, dodávateľom energií, servisným firmám a tiež rôznym iným veriteľom.
To znamená, že štát síce časť dlhov opakovane rieši, no iné záväzky zostávajú nesplatené. A stále narastajú o penále a úroky z omeškania.
Nebude s čím operovať, varujú dodávatelia
Dodávateľom zdravotníckych pomôcok dlhujú približne 109 miliónov eur, z čoho 81 miliónov eur je po lehote splatnosti. Priemerná lehota úhrady faktúr zo strany štátu sa pohybuje okolo 170 dní.
Okrem toho pribúdajú nové záväzky. Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED upozornila, že pacientom dnes napríklad pri výmene bedrového kĺbu implantujú zdravotnícke pomôcky, ktoré neboli uhradené.
Podľa dodávateľov je problém aj v tom, ako nemocnice hospodária s peniazmi, ktoré dostávajú. Sťažujú sa na rast mzdových a personálnych nákladov nemocníc, ktorý pohltí veľkú časť zdrojov, hoci na výkone nemocníc to nevidieť a čakacie doby na zákroky sa predlžujú.
„Ak štát nezačne situáciu riešiť systémovo, dodávatelia budú nútení obmedziť alebo ukončiť dodávky niektorých pomôcok. To v praxi znamená odkladanie operácií a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ upozornila výkonná riaditeľka SK+MED Katarína Danková.
Šaško píše Európskej komisii
Problém s neplatením faktúr si už všimla aj Európska komisia. Tá zažalovala Slovensko za to, že štátne nemocnice nerešpektujú európsku smernicu o boji proti oneskoreným platbám. V rámci nej by mali faktúry uhrádzať do 60 dní, ale u nás je priemerná splatnosť faktúr až 397 dní.
Ak to nezmeníme, štátu hrozí pokuta 800-tisíc eur a 50-tisícové penále za každý deň do odstránenia nedostatkov.
Denník N získal list, ktorý minister Šaško v marci poslal výkonnému podpredsedovi pre prosperitu a priemyselnú stratégiu Európskej komisie. Vyplýva z neho, že štát pripravuje ďalšie oddlžovanie nemocníc.
Podľa listu rieši aj finančné záväzky, ktoré majú nemocnice voči firme BFF Central Europe. Ide o firmu, ktorá v minulosti odkúpila pohľadávky dodávateľov voči nemocniciam za približne 200 miliónov eur a teraz si vymáha peniaze od štátu spolu s úrokmi. Ministerstvo však časť pohľadávok spochybňuje na súdoch, pretože ich podľa neho spoločnosť nezískala zákonne.
Výsledkom môže byť, že rezort uzná len tie dlhy, ktoré súd potvrdí ako oprávnené – čo predstavuje približne 120 miliónov eur bez úrokov a penále. Rezort si teraz podľa informácií Denníka N dohaduje s BFF CE splátkový kalendár.
Viac sa ukáže na konferencii
Oddlženie by malo ísť ruka v ruke so zmenami v riadení nemocníc, aby hospodárili efektívnejšie. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) chce riešenie predstaviť na veľkej konferencii 9. apríla v Bratislave. Oznámi aj výsledky auditu z piatich štátnych nemocníc, ktorý sa zameriaval na efektivitu fungovania najmä v oblastiach financovania, hospodárenia a prevádzky.
V minulosti sa vláda zaoberala aj možnosťou, že zo štátnych zdravotníckych zariadení urobí akciové spoločnosti. V decembri 2024 však od tohto kroku ustúpila po rokovaniach s lekárskymi odborármi, ktorí tvrdili, že akciové podiely by sa mohli ponúknuť aj súkromníkom, čo je snaha o tichú privatizáciu zariadení.
„V súčasnosti nie je vôľa, aby sa nemocnice privatizovali, čo však nemusí platiť do budúcnosti,“ povedal v marci pre TA3 šéf zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer) s dôvetkom, že na to stačí zmena zákona.
Dodal, že ešte predtým je potrebné prijať systémové opatrenia na zvýšenie efektívnosti práce nemocníc. Skritizoval, že nemocnice dnes dostávajú takzvané paušálne platby, v rámci ktorých im zdravotné poisťovne preplácajú rozdielne a podhodnotené sumy za hospitalizačné prípady.
Práve nesprávne nastavené platby sú aj podľa odborníkov jedným z hlavných dôvodov, prečo nemocnice vytvárajú straty. Kým nebude funkčné DRG (presne určená jednotná suma, ktorú dostane nemocnica za zákrok, poznámka redakcie), nedôjde podľa Baláža k zmene.
Podľa mechanizmu DRG preplácame od roku 2025 len 15 percent produkcie ústavnej zdravotnej starostlivosti – najmä pôrody, starostlivosť o novorodencov, výmeny kolenných a bedrových kĺbov, vybrané onkologické a kardiologické hospitalizácie. Podiel priamych DRG úhrad sa bude postupne rozširovať až na 40 percent celkovej produkcie nemocníc v roku 2027.
Chvála súkromníkov
Premiér medzitým opakovane hovorí, že do zdravotníctva idú obrovské peniaze.
„V roku 2006, keď som bol prvýkrát premiérom, to boli štyri miliardy eur a dnes sa blížime k desiatim miliardám eur. Pravdepodobne je problém v otázke efektívnosti nakladania s týmito financiami,“ naznačil 2. marca pri otvorení špičkového pracoviska magnetickej rezonancie vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb.
Doplnil, že štát musí nájsť správnu formu fungovania štátnych nemocníc, ktorá zvýši mieru transparentnosti pri nakladaní s peniazmi. „Ako je možné, že nemocnica v Poprade, ako štátna akciová spoločnosť, hospodári úplne inak ako nemocnice, ktoré takúto právnu formu nemajú,“ položil otázku premiér.
Dodal, že vláda nemusí navrhnúť práve akciovky, ale nejakú novú podobu právneho fungovania nemocníc, aby sa už nezadlžovali. „To si už v tejto náročnej dobe nemôžeme dovoliť,“ podotkol.
Týždeň predtým počas návštevy pavilónu v nemocnici v Spišskej Novej Vsi poznamenal, že „odložil ideologické okuliare“.
„Pacientovi je jedno, či vstupuje do súkromnej alebo štátnej nemocnice. Pacient očakáva, že v súlade so stanoveným rozsahom bezplatne poskytovanej zdravotnej starostlivosti mu v moderných, dobrých priestoroch bude poskytnutá kvalitná zdravotná starostlivosť,“ povedal predseda vlády.
Vyzdvihol, že v prípade Spišskej Novej Vsi sa investuje do nemocnice, ktorá je vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja a pre lepšie spravovanie podpísala nájomnú zmluvu s prevádzkovateľom nemocnice – sieťou Penta Hospitals.
„Zdá sa, že tento systém je funkčný a je pravdepodobne použiteľný aj v iných oblastiach,“ vyhlásil premiér. Prenájom je však pre súkromníka oveľa výhodnejší ako kúpa, pretože získava výnosy z liečby pacientov, zatiaľ čo vlastník dostáva len nájomné.
