Jednorodičia v číslach
Ako informuje SAV, na Slovensku žije 156 386 jednorodičovských domácností s dieťaťom do 18 rokov. Podľa vyššie spomínaného prieskumu je takou každá štvrtá rodina s deťmi, pričom v troch krajoch sa ich podiel blíži až k jednej tretine.
V Košickom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji sa totiž pohybuje okolo úrovne 30 percent. Medzi mestá, kde je viac ako 35-percentné zastúpenie jednorodičov, patria Revúca, Medzilaborce, Rožňava a Gelnica.
Celkový počet detí v týchto rodinách predstavuje približne 238-tisíc a deväť z desiatich domácností vedie žena. „Jednorodičovské rodiny na Slovensku nepredstavujú okrajový fenomén. Ide o významnú časť rodín s deťmi, ktorá si vyžaduje systematickú a medziodborovú pozornosť,“ vysvetľuje Miroslav Popper z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Upozorňuje pritom na to, že jednorodičovské rodiny netvoria jednotnú homogénnu skupinu, keďže majú rozdielne socioekonomické podmienky, v ktorých žijú, a teda sú veľmi rôznorodé. To znamená, že sa ich situácia výrazne líši podľa príjmu, bývania a dostupnej podpory.
Výskum odhaľuje nedostatočnú systémovú podporu, ktorú by rodiny jednorodičov potrebovali najmä pri hľadaní dostupného bývania a práce. Na trhu práce majú totiž obmedzené možnosti pre častejšiu neprítomnosť z dôvodu starostlivosti o dieťa.
„Často prijímajú aj menej výhodné a horšie platené zamestnania len preto, aby zosúladili pracovný čas so starostlivosťou o deti,“ zasiela pre Štandard bližšie informácie PR manažérka organizácie Jeden rodič Zuzana Szakácsová.
Podľa Poppera u nás pracujú pod úrovňou svojej kvalifikácie v nestabilných a nízko platených zamestnaniach najmä matky z Ukrajiny, čo spolu s vysokými nákladmi na bývanie a starostlivosť o deti vytvára začarovaný kruh ekonomickej neistoty.
Flexibilná práca preto podľa neziskovej organizácie nie je benefitom, ale existenčnou potrebou. Okrem ekonomického tlaku tak podľa Szakácsovej čelia jednorodičia aj vysokej psychickej záťaži, keďže celé bremeno starostlivosti o deti, domácnosť aj financie leží na jednom človeku.
Rozdiely sú viditeľné aj podľa pohlavia
Aktuálne výsledky výskumníkov zo SAV uvádzajú, že kým otcov jednorodičov je zamestnaných 75 percent, matiek samoživiteliek pracuje len 47 percent. Takmer polovica žien, ktoré majú deti do šiestich rokov, je nezamestnaná.
S nedostatkom práce a chýbajúcimi financiami súvisí aj nižší rodinný rozpočet. Odborníci preto poukazujú aj na vysokú mieru rizika chudoby v týchto rodinách.
Szakácsová dáva do pozornosti údaje z Indikátora chudoby a sociálneho vylúčenia, podľa ktorého sa až 46 percent jednorodičovských rodín nachádza v riziku chudoby, pričom ani zamestnanie nepredstavuje záruku stability.
„Pod hranicou chudoby žije až 27 percent pracujúcich jednorodičov,“ vyčísľuje s tým, že medzi ďalšie problémy, s ktorými sa tieto rodiny boria, patrí nedostupné bývanie (problém pre 23 percent). Jednorodič podľa dostupných dát pritom investuje do bývania viac ako 40 percent svojich príjmov.
Väčšina matiek samoživiteliek podľa PR manažérky nemá vlastné bývanie, ale žije v zdieľanej domácnosti, najčastejšie s príbuznými (66 percent jednorodičovských rodín). Okrem bývania a práce apeluje aj na potrebu bezplatnej právnej a psychologickej pomoci, rýchlejších súdnych konaní a jasnejších systémových nastavení pomoci.
Štát musí chrániť deti
Po novom sa má minimálne výživné viazať na životné minimum dieťaťa. „Minimálnu výšku výživného nastavíme ako 100 percent životného minima dieťaťa,“ hovorí šéf rezortu práce Erik Tomáš. Keďže to dosahuje približne 130 eur, na túto úroveň má stúpnuť aj výživné, a to už od 1. júla.
O konečnej hranici však ešte prebieha diskusia. „Môžeme diskutovať o tom, či to má byť 100 alebo 75 percent, ale sme presvedčení, že by to malo byť na úrovni tých 100,“ zdôrazňuje minister s tým, že rodičia by mali niesť základnú zodpovednosť.
K najnovšiemu návrhu sa pre Štandard vyslovila aj poslankyňa parlamentu Andrea Turčanová (KDH), ktorá zvýšenie minimálneho výživného na 100 percent životného minima dieťaťa podporuje.
„Súčasných približne 37 eur (Minimálne výživné je dnes nastavené na 30 percent zo životného minima dieťaťa, ktoré predstavuje 129,74 eura. To znamená približne 38,92 eura mesačne, poznámka redakcie) je pre dôstojný život dieťaťa v roku 2026 nereálnych. Štát musí garantovať základné potreby dieťaťa, ak si ich jeden z rodičov neplní,“ konštatuje s dôvetkom, že na to, aby bola pomoc adresná, je podľa nej dôležité aj presne zadefinovať práve to, kto je „jednorodič“.
Apeluje tiež na dostupnejšie náhradné výživné, keďže dnešný systém je podľa nej príliš byrokratický. „Matky, ktoré v rodnom liste nemajú uvedeného otca, sú z neho vylúčené,“ hovorí Turčanová a dodáva, že tie, ktoré ho uvedené majú, musia najprv podstúpiť stresujúci proces exekúcie.
Zároveň upozorňuje na fenomén, že ak je otec agresor, matky majú strach a radšej o pomoc ani nežiadajú. „Štát ich musí chrániť, nie vystavovať riziku,“ myslí si. Stabilné rodinné prostredie pre deti z neúplných rodín je podľa nej pre vývoj dieťaťa kľúčové. „Cieľom musí byť zdravá, úplná rodina, a tam, kde to nie je možné, efektívna ochrana dieťaťa,“ konštatuje.
Aj opozičná poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS) prízvukuje, že je nevyhnutné zadefinovať jednorodiča, prípadne jednorodičovskú domácnosť do zákona. „Toto je základ na to, aby sme následne mohli cielene pomáhať tejto skupine,“ hovorí pre Štandard.
Túto „domácu úlohu“ si podľa nej ministerstvo práce ani po viac ako dvoch rokoch nesplnilo. Ako poslankyňa z SaS uvádza, najdôležitejšie je pomôcť jednorodičom v čase, keď sa do tejto situácie dostanú a nie sú schopní sa osamote postaviť na vlastné nohy.
„To, čo by jednorodičom pomohlo, sú presne cielené opatrenia, či už tie, ktoré sa týkajú zabezpečenia vzdelania pre deti, ale aj napríklad krúžkové aktivity, ktoré sú pre jednorodičovské domácnosti často nedostupné,“ spresňuje.
Spomína aj potrebnú pomoc pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti, pri ktorej tiež podľa nej tieto domácnosti ťahajú za kratší koniec. „A tu by mal určite byť nápomocný štát,“ uzatvára Bajo Holečková.
