Komisár pre deti Jozef Mikloško zisťoval od detí ich priania. Na základe odpovedí zistil, že maloletí vnímajú citlivejšie problémy dospelých, ktoré bránia rodine byť spolu. „Aby mama prestala piť a vzala si ma domov,“ píše šesťročná Ariel. „Nech sa ocko vylieči z drog,“ odkázala šesťročná Eliška. „Aby sa rodičia vrátili z väzenia,“ zneli slová päťročného Jakuba.
Zdravotnícky záchranár Michal Haluška na medzinárodnej vedeckej konferencii s názvom Spoločne pre deti, organizovanej Úradom komisára pre deti, konštatoval, že počas ich výjazdov neraz riešia opitých rodičov, na ktorých sa musia prizerať ich ratolesti.
Rodič v takýchto prípadoch nemusí pod vplyvom alkoholu spáchať trestný čin. Ako však spresňuje záchranár, sú to prípady, ktoré by mali riešiť orgány sociálnoprávnej ochrany detí, aby takýmto rodičom odobrali dieťa.
Z praxe spomenul najmä situácie s výjazdmi k marginalizovaným skupinám a k rodinám, v ktorých je nižší sociálny status. „Starká bola opitá do bezvedomia a matke dieťaťa už veľa nechýbalo,“ opísal Haluška jeden z výjazdov. Na mieste teda zachraňovali dve opité ženy, dom bol studený s teplotou okolo desať stupňov.
Sedelo tam aj štvorročné dievčatko len v tielku a v pančuškách. „A prstom jedlo jogurt,“ pokračoval záchranár. Zdravotníci v takýchto prípadoch musia konať a malé dieťa nenechať len tak s opitými osobami a v nevyhovujúcich teplotných podmienkach.
Zavolali teda políciu, prišiel aj starosta, ale odpoveď znela, že nemôžu len tak zobrať dieťa. Keď záchranári o situácii informovali orgány sociálnoprávnej ochrany detí, tie zareagovali, že by bolo najvhodnejšie, aby im starosta napísal o situácii v tejto rodine list, na základe ktorého začnú konať.
Incident dvoch opitých žien sa síce neskončil spáchaním závažného trestného činu, no alkohol a drogy sú faktory, pod vplyvom ktorých ho rodič môže spáchať – a skončiť vo väzbe či vo výkone trestu.
Keď rodič skončí vo väzení
„Výkon trestu odňatia slobody nezasahuje len odsúdeného, ale aj jeho rodinu a jeho deti, ktoré patria medzi najzraniteľnejšie skupiny,“ spomenul na konferencii minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Pripomenul, že väzenský trest pre niektorého z rodičov má pre dieťa sociálne, emocionálne aj vývinové dôsledky.
Štandard v tejto súvislosti oslovil rezort spravodlivosti s otázkou, ako je to s rodičovskými právami, keď matka alebo otec skončia v ústave na výkon väzby alebo v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Znamená to pre nich zánik rodičovských práv?
Alexandra Szakálová z tlačového oddelenia ministerstva uviedla, že rozhodnutie súdu o vzatí jedného z rodičov do väzby nemá takýto účinok. „Avšak reálny výkon takýchto práv a povinností je vzatím do väzby obmedzený,“ pripustila s dôvetkom, že problematiku zásahov do rodičovských práv a povinností upravuje zákon o rodine.
„O obmedzení či pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu môže rozhodnúť len súd,“ dodáva.
Anna Križáková, predsedníčka Mestského súdu Bratislava II, potvrdila, že situácie, keď je jeden z rodičov vo väzbe alebo vo väzení, majú podstatný vplyv na dieťa. V rámci Trestného zákona upozornila na paragraf 34, kde sa píše, že „trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby“. V preklade to znamená, aby boli chránené deti.
Ak je rodič vo výkone trestu odňatia slobody, hrozí tu podľa Križákovej riziko pretrhnutia citových väzieb v dôsledku komplikovaného styku rodiča s dieťaťom.
„Byť spolu je základným prvkom rodinného života,“ vraví predsedníčka mestského súdu s tým, že radosť rodiča a dieťaťa zo vzájomnej blízkosti je chránená aj Európskym dohovorom o ľudských právach.
Z tohto dôvodu uvádza, že ak sa pri nižšej sadzbe dá použiť alternatívny trest, je to v záujme a pre dobro všetkých. Takýmto typom trestu sa podľa nej eliminuje strata kontaktu s rodinou, zlepší sa psychologické prežívanie dieťaťa a zachová sa rodičovská zodpovednosť.
„Samotná skutočnosť, že rodič je vo výkone trestu odňatia slobody, ho nezbavuje rodičovskej zodpovednosti, práv a povinností ani jeho práva na rodinný život, ktorý je týmto postihnutý,“ prízvukuje s tým, že každé takéto obmedzenie na osobnej slobode však predstavuje výrazné oklieštenie práv.
Domáce väzenie namiesto mreží
„Podľa Trestného poriadku môže súd odložiť odsúdenej výkon trestu odňatia slobody z dôvodu tehotenstva alebo ako matke dieťaťa mladšieho ako tri roky,“ priblížila Szakálová z rezortu spravodlivosti. Zároveň môže súd takejto odsúdenej nahradiť výkon trestu odňatia slobody trestom domáceho väzenia alebo peňažnou sankciou.
Rovnaké riešenie sa núka aj v prípade, ak súd prerušil odsúdenej výkon trestu preto, lebo je tehotná alebo sa stará o dieťa do troch rokov. Neskôr môže rozhodnúť, že zvyšok trestu si už nebude odpykávať vo väzení, ale namiesto toho dostane trest domáceho väzenia alebo peňažnú sankciu.
To je možné vtedy, ak počas prerušenia trestu preukázala, že vedie riadny život a ďalší pobyt za mrežami už nie je potrebný. Zároveň musí ísť o trest uložený za prečin alebo o trest odňatia slobody do piatich rokov a v posledných piatich rokoch jej nesmel byť nahradený rovnakým spôsobom.
„Súd o nahradení trestu odňatia slobody rozhodne na žiadosť odsúdenej alebo aj bez takej žiadosti na verejnom zasadnutí uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť,“ dodala Szakálová.
Domáce väzenie môžu dostať aj otcovia pri menej závažných trestných činoch. Odsúdený tak zostáva počas určených hodín doma a nosí elektronický monitorovací náramok.
Alternatívne tresty vrátane domáceho väzenia s elektronickým monitoringom umožňujú podľa ministra spravodlivosti Suska zachovať rodičovské väzby a vytvárať stabilnejšie prostredie na zdravý vývin detí.
Návštevy detí vo väzení
Počas konferencie vyzdvihol nedávnu novelu zákona o výkone trestu odňatia slobody verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Ako príklad uviedol pozitívnu zmenu v konkrétnom ústave. „Väznica v Hrnčiarovciach nad Parnou, ktorá zriadila osobitné návštevné hodiny aj v sobotu, je unikát,“ opísal ombudsman s tým, že z veľkej telocvične tam spravili návštevné miesto pre rodičov s deťmi.
„Zmenou právnej úpravy sa zaviedla okrem fyzickej návštevy aj možnosť návštevy formou videohovoru v trvaní dvoch hodín, ktorého náklady znáša zbor,“ odvetila na otázku kontaktu s rodinou Anna Bečková Ragasová, hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Čas návštevy si podľa nej môže väznená osoba rozdeliť na dve hodinové návštevy.
Doplnila však, že ak má väznená osoba neplnoleté deti, môže s nimi absolvovať ďalšiu videonávštevu navyše v trvaní najmenej jednej hodiny.
Spresnila, že pri určovaní termínu a času realizácie návštevy väznenej osoby, ktorej dieťa je žiakom základnej školy alebo strednej školy, prihliada riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru na čas vyučovania dieťaťa.