Zmena by sa týkala starostov, primátorov, predsedov samosprávnych krajov aj poslancov zastupiteľstiev a v praxi by sa dotkla už samospráv zvolených v tohtoročných októbrových voľbách.
S iniciatívou prišla strana Hlas ešte minulý rok, pričom podobné úvahy zaznievali aj pred parlamentnými voľbami v roku 2023. V koalícii sa objavili aj ambicióznejšie návrhy – SNS presadzovala až šesťročné volebné obdobie. Argumentovala najmä tým, že mnohé investičné a rozvojové projekty presahujú jedno štvorročné obdobie a dlhší mandát by zároveň priniesol úspory pri organizovaní volieb. Tento návrh však parlament napokon nepodporil.
Potrebujú minimálne 90 hlasov
Aktuálnym cieľom je schváliť ústavnú zmenu ešte pred letom, aby bolo možné upraviť aj súvisiacu legislatívu, najmä zákon o obecnom zriadení. Ten v súčasnosti ešte stále počíta so štvorročným mandátom, a preto by si prijatie ústavného zákona vyžiadalo aj jeho novelizáciu.
Predseda parlamentu Richard Raši spolu so štátnym tajomníkom ministerstva vnútra Michalom Kaliňákom (obaja Hlas) na tlačovej konferencii zdôraznil, že ambíciou je nájsť širšiu politickú zhodu. Na schválenie ústavného zákona je totiž potrebných minimálne 90 hlasov, pričom koalícia ich má momentálne 78. Aj preto prebiehajú rokovania s opozíciou.

