Niektoré vakcíny nás chrania celý život. Prečo tie proti covidu nie?

„Proti COVID-19 sa očkuje príliš krátko na to, aby sme vedeli vyhodnotiť dlhodobú imunitnú odpoveď. Výrobcovia vakcín a medzinárodné výskumné tímy uskutočňujú štúdie ohľadom protilátkovej a bunkovej imunity. Napríklad chrípku vyvoláva tiež vírus a musí sa v dôsledku mutácií preočkovávať každý rok. Ako to bude pri koronavírusoch, je predčasné záverovať,“ uviedlo v krátkosti ministerstvo zdravotníctva na viaceré otázky Štandardu.

Rezort argumentuje, že vírus sa časom vyvíja, mutuje a imunitná odpoveď voči iným variantom môže byť iná. Vyhýbavá odpoveď ministerstva zdravotníctva na priamu otázku Štandardu, či bude potrebné každoročné preočkovanie proti covidu, je v súlade s tým, čo tvrdia svetoví experti. Tí sa zhodujú, že je potrebný ďalší výskum, aby sa dalo určiť, ako dlho po očkovaní pretrvávajú protilátky proti covidu v krvi. Zatiaľ sa hovorí rádovo o mesiacoch.

Rezort zdravotníctva pod vedením ministra Vladimíra Lengvarského (OĽaNO) teda nevylúčil, že proti covidu sa bude treba očkovať každoročne. Napokon, už od 13. septembra môžu ísť na tretiu dávku tí zdravotníci, ktorí sú aspoň osem mesiacov po kompletnom zaočkovaní niektorou z mRNA vakcín (Pfizer/BioNTech, Moderna). Nasledovať budú ľudia nad 60 rokov, pacienti so zníženou imunitou, klienti a zamestnanci centier sociálnych služieb.

Nie je vakcína ako vakcína

Cieľom každého očkovania je poskytnúť telu potrebnú ochranu prostredníctvom prirodzeného infikovania, ale bez rizika vážneho ochorenia či smrti.

Po očkovaní proti osýpkam trvá imunita celý život, v prípade ovčích kiahní je to desať až dvadsať rokov a po štepení proti tetanu majú očkovaní dostatok protilátok aj po viac ako desiatich rokoch. V prípade covidu však už teraz Spojené štáty americké, ale i ďalšie krajiny vrátane Slovenska, povoľujú opakované, posilňovacie (booster) dávky vakcín. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena dokonca hovorí o preočkovávaní proti covidu už po pol roku od prvého štepenia.

„Naozaj dobrá vakcína zabezpečí, aby sa človek nenakazil, keď je vystavený vírusu, ale nie všetky vakcíny sú ideálne,“ uviedol pre Wall Street Journal biológ Rustom Antia, ktorý sa zaoberá imunitnými reakciami.

Efektivita vakcín

Efektivita vakcín podľa Antiu závisí od rozsahu imunitnej odpovede, ktorú očkovanie vyvolá, ako rýchlo sa protilátky rozložia, ale aj od toho, či baktéria alebo vírus mutuje.

Práve SARS-CoV-2, ktorý vyvoláva COVID-19, mutuje pomerne rýchlo. Od jeho objavenia už bolo pomenovaných najmenej osem rôznych hlavných variantov tohto koronavírusu. Zatiaľ najinfekčnejším sa zdá byť delta, ale aj proti nemu by mali do veľkej miery vakcíny proti covidu chrániť pred vážnymi priebehom ochorenia či úmrtím.

Prah ochrany predstavuje v ľudskom tele úroveň imunity, ktorá stačí na to, aby človeka ochránila pred ochorením. „Jednoducho povedané, ide o úroveň protilátok na mililiter krvi, ktoré stačia, aby ste sa nenakazili,“ vysvetľuje pre Wall Street Journal profesor Mark Slifka z Oregonskej univerzity.

Covid ako veľká neznáma

V prípade spomínaného tetanu určila prah ochrany už v roku 1942 dvojica nemeckých vedcov. S cieľom preukázať účinnosť vakcíny proti tetanu sa sami úmyselne nakazili toxínom, čím chceli potvrdiť predošlé testy na zvieratách.

„Jeden z nich si dal dve smrteľné dávky tetanu do stehna a potom sledoval, ako dobre to ide. Jeho kolega si dal tri smrteľné dávky. Ani jeden z nich neochorel,“ uvádza Slifka príklad účinnosti vakcín.

Rovnako aj pri osýpkach vedci už v roku 1985 vedeli, koľko protilátok musí mať človek v krvi, aby bol pred týmto ochorením chránený. Covid je však v tomto smere oveľa komplikovanejší.

„S tetanom, záškrtom, osýpkami máme šťastie. Zistili sme, aký je prah ochrany. Časom zistíte pokles protilátok v krvi a ak viete, aký je prah ochrany, dokážete vypočítať jej trvanie. V prípade covidu to však nevieme,“ dodal Slifka.

Niektorí vedci dúfajú, že sa svetu podarí covidu zbaviť získaním takzvanej kolektívnej imunity. Podľa profesora Antiu túto možnosť komplikuje spôsob, akým tento koronavírus človeka infikuje.

„Je veľmi nepravdepodobné, že v prípade mnohých respiračných ochorení budú viesť vakcíny k dlhodobej kolektívnej imunite. Kolektívna imunita trvá len stredne dlhý čas. Záleží na tom, ako rýchlo sa vírus mení, aj na tom, ako rýchlo kolektívna imunita odznie,“ vysvetlil Antiu. Dodal, že časťou problému je šírenie covidu hornými aj dolnými respiračnými cestami.

Podľa vedcov majú byť budúce generácie vakcín proti covidu vylepšené a možno aj schopné posilniť imunitu cielene v mäkkých tkanivách nosa a pľúc. Dovtedy však budú zrejme potrebné ďalšie dávky vakcín.