Spolu s bývalým predstaviteľom Reaganovej administratívy Bruceom Feinom tvrdil, že NATO stratilo svoj význam už v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu a jeho následná expanzia k ruským hraniciam iba zvyšovala napätie.
Prezident Pavel reaguje
Český prezident Petr Pavel povedal, že existencia Severoatlantickej aliancie by dávala zmysel, aj keď by z nej odišli Spojené štáty. Spojencov by to však podľa jeho slov stálo mnoho úsilia.
„Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že NATO vzniklo ako obranná aliancia. Čo znamená, že jej základnou úlohou je kolektívne brániť teritórium členských štátov Aliancie. Irán nie je členským štátom Aliancie a Spojené štáty nie sú napadnuté. To znamená, že požiadavka automatickej účasti členov NATO vo vojne na Blízkom východe nezodpovedá tomu, prečo a na akých parametroch bolo NATO založené,“ zdôraznil Pavel.
Dodal, že ak by Spojené štáty napriek tomu zvažovali Alianciu opustiť, zvyšní členovia by museli premýšľať o tom, aké opatrenia prijať, aby sa zachoval princíp kolektívnej obrany. „Ja som presvedčený o tom, že Severoatlantická aliancia dáva zmysel nielen európskym štátom a Kanade, ale aj Spojeným štátom. Ale ak by malo dôjsť k tomu, že ktorýkoľvek z členov by chcel Alianciu opustiť, aj ak by to mal byť tak zásadný člen ako sú Spojené štáty, potom vidím zmysel pre pokračovanie takej Aliancie. Ale, samozrejme, stálo by nás to všetkých mnoho úsilia,“ povedal český prezident.
Francúzsko: NATO nie je nástroj pre vojnu v Hormuze
Paríž na Trumpovo vyjadrenie reagoval pomerne jasne – aliancia podľa neho slúži na obranu euroatlantického priestoru, nie na ofenzívne operácie v oblastiach ako Hormuzský prieliv.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron naznačil, že riešenie by malo prebiehať skôr cez OSN a za splnenia viacerých podmienok vrátane súhlasu Iránu. Podľa jeho spojenkýň, ako je Alice Rufo, by vojenský zásah mimo mandátu medzinárodného práva nebol legitímny.
Paríž vraj chápe frustráciu USA, no trvá na neofenzívnom prístupe. Situáciu ešte viac skomplikovalo odmietnutie Francúzska umožniť prepravu amerických zbraní cez svoj vzdušný priestor. To podľa dostupných informácií výrazne nahnevalo Trumpa.
Fínsky prezident: Formuje sa viac európske NATO
Fínsky prezident Alexander Stubb v stredu telefonicky povedal Trumpovi, že sa formuje „viac európske NATO“ a že Európa „preberá zodpovednosť“.
„Konštruktívna diskusia a výmena názorov o NATO, Ukrajine a Iráne. Problémy sú na to, aby sa riešili pragmaticky,“ napísal Stubb na sociálnej sieti.
„Viac európske NATO“ bude podľa jeho kancelárie jednou z tém výročného samitu Aliancie, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla v Ankare.
Konflikt v Iráne
Rubio tiež načrtol podmienky, za ktorých by Spojené štáty ukončili konflikt s Iránom. V rozhovore pre televíziu Al-Džazíra uviedol, že Washington stále komunikuje s Teheránom aj prostredníctvom sprostredkovateľov a nevylučuje ani priame rokovania. Diplomatické riešenie podľa neho zostáva preferovanou cestou.
Kľúčovou požiadavkou USA je, aby Irán definitívne upustil od snáh získať jadrovú zbraň. Rubio zdôraznil, že Teherán musí urobiť overiteľné kroky na ukončenie jadrového programu a zároveň zastaviť výrobu rakiet a dronov, ktoré podľa Washingtonu ohrozujú región.
Spojené štáty zároveň odmietajú iránske nároky na kontrolu Hormuzského prielivu. Rubio varoval, že uznanie takejto požiadavky by vytvorilo nebezpečný precedens a ohrozilo globálne obchodné trasy. Washington podľa neho zabezpečí, aby prieliv zostal otvorený bez ohľadu na vývoj konfliktu.
Boje medzi USA a Iránom zatiaľ pokračujú bez jasného konca. Rubio tvrdí, že operácia sa skončí až po výraznom oslabení iránskych vojenských kapacít vrátane námorníctva, letectva a zbrojárskeho priemyslu. Podľa jeho slov ide o otázku týždňov, nie mesiacov.
(reuters, tasr, max, lud)
