Rubio uviedol, že ak chce Irán jadrovú energiu na civilné účely, existujú v regióne štáty, ktoré ju využívajú alebo sa na to pripravujú, pričom fungujú cez mechanizmus dovozu paliva a medzinárodného dohľadu. Za neprijateľný však považuje taký systém, ktorý by Teheránu umožnil rýchlu militarizáciu jadrového programu.
Popritom požadoval aj úplné zastavenie výroby dronov a rakiet, ktoré podľa neho slúžia na ohrozovanie susedných krajín. Ako dôkaz nedôvery voči Teheránu uviedol, že Irán podľa Washingtonu klamal aj o svojich raketových kapacitách.
„Takže sa musia vzdať všetkých týchto zbrojných programov a všetkých svojich jadrových ambícií, a ak to urobia, budúcnosť Iránu môže byť svetlá. Musia si však zvoliť túto cestu a už 47 rokov ju odmietajú,“ zhodnotil americký šéf diplomacie.
Zároveň potvrdil, že Izrael sleduje v operácii svoje špecifické ciele, zamerané najmä na rakety stredného doletu v severnom Iráne a ďalšie bezprostredné hrozby voči izraelskému územiu. Zdôraznil, že Spojené štáty a Izrael koordinujú svoje operácie tak, aby sa navzájom neprekrývali, no ciele nie sú totožné.
Hormuz bude otvorený tak či onak
Výraznú časť rozhovoru venoval Rubio aj Hormuzskému prielivu. Irán predložil ako jednu z vlastných podmienok aj uznanie zvrchovanosti nad týmto strategickým prieplavom, čo minister odmietol.
Povedal, že takáto požiadavka nie je prijateľná nielen pre USA, ale pre celý svet. Podľa neho by vytvorila nebezpečný precedens, podľa ktorého by si štáty mohli začať privlastňovať medzinárodné vodné cesty. Ako paralelu uviedol možné nároky Číny v Juhočínskom mori.
Zároveň pripomenul, že cez Hormuz neprechádza veľká časť amerických energetických dodávok, no jeho uzavretie by malo zásadný vplyv na globálne trhy a na spojencov USA v Perzskom zálive. Preto Spojené štáty túto požiadavku neuznajú.
„Keď sa táto operácia skončí, Hormuzský prieliv bude otvorený a bude otvorený tak či onak. Pretože Irán súhlasí s dodržiavaním medzinárodného práva a neblokovaním obchodnej vodnej cesty. Alebo koalícia národov z celého sveta a regiónu za účasti Spojených štátov zabezpečí, aby bol otvorený,“ prízvukoval.
Rubio pripustil, že po zásahoch húsíov by sa ďalším problémom mohli stať aj Bab al-Mandab a Červené more. Aj tam podľa neho ide o pokus ozbrojených aktérov kontrolovať medzinárodné vodné cesty a vytvoriť situáciu, v ktorej by si svet musel pýtať ich povolenie na obchod.
Načo nám je NATO?
Ostré slová zazneli aj smerom k európskym spojencom v Severoatlantickej aliancii. Šéf diplomacie USA označil za sklamanie, že niektoré štáty NATO, menovite Španielsko, odmietli Spojeným štátom využitie vzdušného priestoru či základní pri tejto operácii a ešte sa tým chválili.
„Prezident a naša krajina budú musieť toto všetko prehodnotiť po skončení tejto operácie,“ načrtol.
Priznal však, že sám je podporovateľom NATO. „Jedným z dôvodov, prečo je NATO pre Spojené štáty prospešné, je to, že nám dáva právo na umiestnenie základní pre nepredvídané situácie. Umožňuje nám umiestniť vojská, lietadlá a zbrane v častiach sveta, kde by sme normálne základne nemali, a to zahŕňa aj veľkú časť Európy. Podporujem NATO, lebo verím, že tieto práva na umiestnenie nám dávajú páku a flexibilitu v operačných schopnostiach po celom svete,“ zhodnotil.
Na námietku, že Európania hovoria o nejasných signáloch z Washingtonu, reagoval tvrdo. Podľa neho je také vysvetlenie neúprimné, keďže USA majú v Európe desaťtisíce vojakov a miliardy dolárov vo vojenskej technike práve na obranu kontinentu.
Rubio sa na konci vrátil k hlavnej téme a zhrnul, že operácia proti Iránu sa skončí vtedy, keď USA dosiahnu svoje ciele: zničenie námorníctva, letectva, zbrojárskych tovární a výrazné oslabenie raketových kapacít. „Je to otázka týždňov, nie mesiacov,“ odkázal.
Situácia sa podľa jeho vyjadrení zastabilizovala aj vo Venezuele po tom, ako USA zajali prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku.
(max)
