Estetické kliniky oslovené denníkom Štandard zaznamenávajú vysoký nárast záujmu slovenských žien o estetické zákroky. Avizujú tiež, že éra nápadných kačacích pier či obrovských pŕs už pominula. Ženy dnes túžia po prirodzene vyzerajúcich úpravách a jemnejšom vzhľade.
Riaditelia kliník Esthetic a Gévé zároveň hovoria o rizikách, ktoré nastanú, keď sa ženy nechajú ošetriť mimo medicínskeho prostredia alebo podnikajú takzvanú cezhraničnú zdravotnú turistiku.
Už aj mladšie ročníky
Veková hranica záujemkýň o estetické zákroky sa v oboch zariadeniach pohybuje v rozmedzí 30 až 50 rokov, keď sa začínajú objavovať prvé výraznejšie známky starnutia, ako sú vrásky alebo zmeny kontúr tváre.
V posledných rokoch však pozorujú nárast záujmu aj u mladších pacientok, približne dvadsiatničiek, ktoré prichádzajú na ošetrenia preventívne, s cieľom spomaliť proces starnutia a udržať si kvalitu pleti.
Chodia však aj muži, ktorých motiváciou je vyzerať oddýchnuto, upravene a sebavedomo, často preto, lebo je to pre nich výhodné v ich pracovnom prostredí. Pohnútkou žien je vyzerať zdravo, sviežo, mladistvo a v neposlednom rade im majú úpravy pomôcť zvýšiť sebavedomie.
Stúpajúci dopyt spôsobila okrem iného aj väčšia dostupnosť moderných technológií, širšia ponuka menej invazívnych zákrokov a aj rastúci dôraz na starostlivosť o vzhľad.
Aké zákroky sú najvyhľadávanejšie?
Dermatovenerologička a zakladateľka kliniky Esthetic Alexandra Rozborilová potvrdzuje, že v ich praxi ide o nárast záujmu rádovo o desiatky percent za posledné roky, pričom najvýraznejší je v prípade neinvazívnych a minimálne invazívnych zákrokov.
Dopĺňa, že najviac si ženy žiadajú aplikáciu botulotoxínu, výplne kyselinou hyalurónovou a rôzne formy laserových ošetrení, ako sú BBL, MOXI alebo fotorejuvenizácia. U mužov ide najčastejšie o aplikáciu botulotoxínu, transplantáciu vlasov, laserové zákroky a úpravy očného okolia.
Plastický chirurg a riaditeľ kliniky Gévé Miroslav Glück hovorí, že v poslednom období u nich rastie záujem aj o biorevitalizačné zákroky s obsahom polynukleotidov, kyseliny mliečnej, hydroxyapatitu, aplikáciu exozómov a skinboostrov.
„Všetky slúžia na prirodzené omladenie a aktiváciu antiaging procesov, čiže procesov na spomalenie starnutia. U nás na klinike preferujeme dokonca aj aplikáciu exozómov, ktoré získavame extrakciou z vlastnej plazmy, podobne ako pri takzvanej drakuloterapii,“ spomína jeden z netradičnejších zákrokov.
Pokračuje, že veľmi populárne sú aj laserové ošetrenia a veľkým hitom sa v poslednom období stalo frakcionované mikroihličkové ošetrenie spojené s hlbokou rádiofrekvenciou prístrojom Morpheus 8, ktoré preniká hlboko do podkožia a stimuluje novotvorbu kolagénu.
Z chirurgických zákrokov podľa odborníka patria tradične medzi najčastejšie zväčšenie prsníkov, modelácia prsníkov, ďalej takzvaná mommy makeover, čiže komplexná úprava tela po pôrode. Dopyt je aj po liposukcii, úprave deformácií nosa aj korekcii tela po výraznom až extrémnom schudnutí.
Dôraz na prirodzenosť
Jednoznačným súčasným trendom je podľa odborníkov túžba dosiahnuť prirodzený efekt. Skôr ako radikálne zmeny sú klientom bližšie jemné úpravy. Ide teda o zásadný zvrat, keďže ešte v nedávnej minulosti to bolo opačne.
„Pri aplikácii botulotoxínu na redukciu mimických vrások, najmä v oblasti čela, medzi obočami alebo okolo očí ženy očakávajú prirodzenosť a nie strnulý efekt bez mimiky. To isté platí pri výplniach pier. Tie dnešné sa dajú robiť aj s prirodzeným efektom a nie takzvané ´kačacie pery´,“ hovorí Glück.
Rozborilová uvádza, že dnešné klientky sa zameriavajú skôr na kvalitu pokožky – jej hydratáciu, pevnosť a celkový vzhľad.
Sociálne siete ako inšpirácia, ale aj tlak na dokonalosť
Záujem o estetické zákroky podľa slov odborníkov výrazne ovplyvňujú sociálne siete. Ako upozorňuje Rozborilová, prinášajú síce nové trendy, no zároveň vytvárajú aj nerealistické predstavy o kráse.
„Zákroky sú dnes prezentované ako jednoduché a dostupné, čo podporuje ich presun mimo medicínskeho prostredia. Často sa vykonávajú aj v kozmetických salónoch alebo osobami bez adekvátneho medicínskeho vzdelania, čo považujem za veľmi rizikové,“ hovorí s dôvetkom, že každý invazívny výkon by mal vykonávať lekár v adekvátnych podmienkach, aby bolo možné zvládnuť prípadné komplikácie.
Podobne sa vyjadruje aj Glück. Sociálne siete podľa neho zvyšujú tlak na vzhľad, keďže ľudia sú denne konfrontovaní s upravenými fotografiami a ideálmi krásy.
„Pacientky často prichádzajú s konkrétnou predstavou, ktorú videli na Instagrame či TikToku,“ približuje s tým, že tieto platformy zároveň zvyšujú povedomie o estetickej medicíne a pomáhajú prekonať strach zo zákrokov.
Upozorňuje však, že slepé nasledovanie trendov nemusí byť vhodné. „Každý človek má inú tvár a anatómiu, preto nie je možné ani správne kopírovať jeden ideál krásy,“ dodáva.
Cezhraničná zdravotná turistika aj neodborné zákroky
Slovenskí estetickí lekári tvrdia, že sa často stáva, že niektoré zákroky pacientkam neodporučia. A to napríklad v prípade nereálnych očakávaní, keď pacient očakáva výsledok, ktorý nie je možné dosiahnuť.
Prekážkou môže byť aj zdravotný stav alebo prítomnosť určitých kontraindikácií. Niekedy lekár zákrok neodporučí aj preto, aby výsledok nepôsobil neprirodzene alebo by mohol z dlhodobého hľadiska pacientovi skôr uškodiť ako pomôcť.
„Samozrejme, sú aj pracoviská, kde je finančný benefit najdôležitejší, ale hovoríme skôr o cezhraničnej zdravotnej turistike. Na Slovensku som sa s takým prístupom nestretol,“ vysvetľuje lekár.
Podľa jeho skúseností Európanky, vrátane Sloveniek, aj preto najčastejšie za estetickými operáciami cestujú do krajín ako Turecko, Maďarsko, Česko, Poľsko, prípadne štátov Južnej Ameriky.
Hlavným dôvodom je nižšia cena, ktorá je však podľa Glücka často iba zabalená do šikovného marketingu a reálne nemusí byť nižšia.
„Ponúkajú aj rôzne balíčky v kombinácii operácia-hotel-dovolenka a dostupnosť zákrokov bez čakania. Avšak je tu aj druhá stránka, a to pooperačná starostlivosť a prípadné komplikácie, o ktorých sa už nehovorí,“ upozorňuje a dodáva, že najčastejšie ide o často atypické infekcie, rozpad rany, hematómy a serómy, zlé estetické výsledky v podobe asymetrií alebo tromboembolické komplikácie niekedy súvisiace aj s následnou leteckou prepravou.
Práve pri lete pacientok domov môže okrem trombózy nastať aj opuch a zhoršené hojenie rán, bolesť a tlakové zmeny, najmä pri operáciách tváre a prsníkov, hrozí tiež dehydratácia a znížená mobilita.
„Operácia má riziká vždy, aj doma. Najväčší rozdiel pri zahraničnej však predstavuje absencia pooperačnej starostlivosti. Pacientka odchádza veľmi skoro, lekár ju už ďalej nesleduje a komplikácie sa zachytia neskoro,“ vysvetľuje odborník.
Lacnejšia operácia v zahraničí sa môže napokon výrazne predražiť. Dôvodom bývajú komplikácie, ktoré si vyžadujú reoperácie, hospitalizáciu alebo dlhodobú liečbu po návrate domov, pričom náklady často nesie samotná pacientka alebo verejný zdravotný systém.
Pacientky pritom často prichádzajú až s odstupom času, keď sa ich stav zhorší. Odborníci preto odporúčajú dôkladne si preveriť lekára, zabezpečenie pooperačnej starostlivosti, komunikáciu aj možnosti krytia komplikácií, keďže vymáhanie zodpovednosti v zahraničí býva veľmi náročné.
Kedy môže poisťovňa preplatiť „estetickú“ operáciu?
Estetické zákroky nie sú na Slovensku hradené poisťovňami. Niektoré zákroky plastickej chirurgie však majú okrem estetického aj zdravotný význam. V takých prípadoch môžu byť čiastočne alebo úplne hradené z verejného zdravotného poistenia.
Patrí sem napríklad operácia očných viečok, ak nadbytočná koža obmedzuje zorné pole, či zmenšenie prsníkov, ktoré rieši chronické bolesti alebo kožné problémy.
Podľa poisťovne Union je úhrada možná aj pri abdominoplastike (úprava previsu brušnej steny, poznámka redakcie), ak sú prítomné vážne zdravotné ťažkosti, alebo pri rekonštrukčných operáciách po úrazoch či onkologickej liečbe.
„Za posledných päť rokov sme uhradili rekonštrukciu prsníkov 219 poistenkám, z toho 185 bolo po onko diagnóze,“ informovala Štandard hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila v roku 2025 viac ako 25-tisíc takýchto medicínsky indikovaných výkonov v celkovej sume 12,7 milióna eur.
„Žiadostí je v priemere 1 600 ročne. Neznamená to však, že sú automaticky schválené, musia byť medicínsky indikované,“ zdôraznila hovorkyňa Danka Capáková.
Doplnila, že najčastejšími výkonmi boli operácie viečok (blefaroplastika) a rekonštrukcie prsníka, v ktorých išlo o stavy po onkologickej liečbe, rekonštrukcie prsníkov po mastektómii, prípadne o rekonštrukčné operácie po úraze.
Poisťovňa Dôvera uviedla, že v roku 2025 uhradila viac ako 50-tisíc výkonov v odbore plastická chirurgia, čo je približne o 1 500 viac ako v minulom roku. Celková úhrada sa však pohybovala v nižšej sume, a to 621-tisíc eur.
Kľúčovým však vždy zostáva lekárske odporúčanie a splnenie indikačných kritérií – poisťovne nepreplácajú zákroky len na základe estetického želania pacienta.