To sa však nestalo, čo Muska viedlo k založeniu firmy SpaceX. To, čo začalo svoju existenciu ako kvázi garážový startup, má v súčasnosti hodnotu takmer 1,75 bilióna dolárov, rakety schopné návratu na Zem, vlastnú AI divíziu xAI a plány na sériu najmodernejších tovární na vlastné čipy Terafab.
Kým v minulosti miliardár juhoafrického pôvodu odmietal lety na Mesiac s tým, že ide o „rozptyľovanie“, začiatkom februára zmenil krátkodobé zameranie SpaceX na našu prirodzenú družicu.
Namiesto medzizastávky na ceste zo Zeme na Mars však oznámil rozsiahle plány na stavbu tovární, ktoré majú vyrábať humanoidné roboty Optimus a satelity typu Starlink, ktoré majú následne ďalej kolonizovať iné planéty. Hlavnou zložkou má byť regolit, teda mesačný prach bohatý na kremík a ďalšie kľúčové minerály.
Musk sa v tomto prípade inšpiroval modelom sebareplikujúcej sondy známej ako Von Neumannova vesmírna loď. Tento vedecko-fantastický koncept matematika Johna von Neumanna má imitovať živé organizmy či vírusy tak, že na novoobsadenom nebeskom telese má vyrábať svoje kópie.
Elonov kamarát
K týmto plánom sa však priklonil aj jeden z Muskových dobrých priateľov menom Jared Isaacman. Muž, ktorý dvakrát letel do vesmíru v raketách Crew Dragon (SpaceX), sa na druhý pokus stal riaditeľom NASA a myšlienky na kolonizáciu jedinej prirodzenej družice Zeme priniesol aj do svojho nového pôsobiska.
Program, ktorý vesmírna agentúra spravuje, sa nazýva Artemis. Okrem nadväznosti na názvoslovie predošlého lunárneho programu sa priamo odvoláva aj na nadvládu nad Mesiacom. Artemis aj Apolón boli podľa gréckej mytológie bohmi súrodencami, pričom brat vládol Slnku a sestra Mesiacu.
NASA v rámci programu, ktorý spustil Donald Trump v roku 2017, naplánovala päť misií, ktorých konečným cieľom je založenie prvej trvalej základne na povrchu Mesiaca. Ako vysvetlil Isaacman na vystúpení pred kontraktormi a kongresmanmi 24. marca, vesmírna agentúra pracuje s trojfázovým scenárom, ktorý chce spustiť od roku 2028.
Prvou fázou je rozšírenie počtu roverov a systémov podpory života, ktoré majú tvoriť základ na druhú fázu – „poloobývateľnú“ štruktúru pre astronautov na lunárnych misiách. Tento stály komplex sa má v tretej fáze upraviť na podporu stáleho osídlenia, pričom jeho obyvatelia v rámci nového (zatiaľ neohláseného) programu majú pracovať na ďalšom postupe do vesmíru – na Mars.
Zároveň do konca roka 2028 hodlá NASA vyslať jadrovo poháňanú raketu k červenej planéte, čím sa Muskove vízie a plány federálnej agentúry ďalej zbližujú. Aby úrad stihol tento časový rámec, bude podľa Isaacmana organizovať dve misie ročne.
NASA medzitým pre misie Artemis 3 až 5 otvorila verejnú súťaž na dodávky rakiet, pričom do úvahy berie Muskov Starship aj sondu Blue Moon spoločnosti Blue Origin, ktorú založil šéf Amazonu Jeff Bezos. Osídlenie Mesiaca tak čoraz viac pôsobí ako spoločné úsilie americkej vládnej agentúry a zapálených miliardárov.
Továrne a samorastúce mestá na povrchu Mesiaca však zatiaľ plánuje len Musk, kým ostatní zúčastnení mieria na samotné založenie stáleho osídlenia. Všeobecnému rozmachu lunárneho priemyslu však nahráva aj fakt, že Musk okrem firmy SpaceX vlastní aj spoločnosti ako Tesla či Boring Company.
Prípravy na kolonizáciu
Kým Tesla je známa výrobou elektrických automobilov, ktoré fungujú aj bez kyslíka v atmosfére a sú tak teoreticky vhodné aj na pohyb po Mesiaci, Boring – čo neznamená „nudný“, ale „vŕtanie“ – sa venuje hĺbeniu tunelov. Práve doprava medzi ubytovacími jednotkami a továrňami by v Muskových odvážnych predstavách musela byť pod povrchom, na čo sa spoločnosť presne hodí.
Boring má na konte niekoľko pozemských úspechov, najmä Cybertunnel v texaskom meste Austin, ktorý je súčasťou komplexu Gigafactory, a mediálne známy systém Hyperloop, ktorý poháňa vozidlá vnútri vákuovými pumpami – a od roku 2022 je kategorizovaný ako „úspešne testovaný“.
Tak ďaleko sa vo svojich víziách NASA zatiaľ nedostala, hoci v popise loga programu Artemis priznáva záujem o expanziu za Mesiac. „V rámci programu Artemis bude NASA vysielať astronautov na čoraz náročnejšie misie s cieľom preskúmať väčšiu časť Mesiaca… a zároveň položiť základy na prvé pilotované misie na Mars,“ ozrejmila agentúra.
Misia Artemis 3 na rok 2027 predpokladá testovanie pristávacích modulov od SpaceX a Blue Origin, kým štvrtá misia počíta s prvým pristátím človeka na Mesiaci po 56 rokoch od skončenia programu Apollo.
Kým sa NASA zameriava na dosiahnutie tohto cieľa, ktorý je prelomový sám osebe, Musk vníma obsadenie Mesiaca ako dielik skladačky. Spomínaný Terafab má produkovať 80 percent čipov série D3, ktorých termodynamické vlastnosti predpokladajú absenciu aktívneho chladenia.
Chladenie čipov má byť podľa týchto plánov pasívne, čo korešponduje s faktom, že priemerná teplota vo vesmíre je približne 2,7 kelvina (v prepočte −270,45 stupňa Celzia). Čipy D3 preto budú súčasťou satelitov Starlink a vesmírnych modulov.
Do týchto masívnych vizionárskych scenárov Musk zahrnul aj predtým predstavené vesmírne dátové centrá, ktorým tak odpadáva problém s chladením aj so spotrebou energie. Už samotný názov Terafab naznačuje, že miliardár chce dosiahnuť výpočtovú kapacitu jeden terawatt, pričom celková spotreba elektrickej energie v USA dosahuje nanajvýš 0,47 terawattu – jediná Muskova továreň a jej produkty by tak mohli preťažiť a zničiť celú prenosovú sústavu.
V jednotlivých krokoch však snahy Muska a NASA konvergujú. Astronauti majú Mesiac využiť ako odrazový mostík na ceste „ďalej“, konkrétne na Mars. Preto je krivka na logu programu Artemis červená – symbolizuje totiž „našu cestu na Mars“.
Na strane verejného sektora však túto víziu brzdí tvrdá realita peňazí. Podľa návrhu rozpočtovej kancelárie Bieleho domu (OMB) by NASA vo fiškálnom roku 2027 [končí sa 1. októbra 2027, pozn. red.] prišla o 5,6 miliardy dolárov, čo predstavuje pokles o 23 percent predošlej sumy.
Návrh je pritom rovnaký ako vlani, čo sa vtedy i teraz stretlo s kritikou opozície aj vedeckých pracovníkov NASA. „Sú tam škrty v programoch zameraných na vonkajšiu časť slnečnej sústavy, astrofyziku, heliofyziku – vo všetkých oblastiach, ktoré prispievajú k ľudskej časti programu a umožňujú jej realizáciu,“ povedal riaditeľ pre vzťahy s vládou v neziskovej organizácii Planetary Society Jack Kiraly.
Riaditeľstvo vedeckých misií by podľa návrhu OMB – ktorý musí schváliť Kongres USA – prišlo o 3,9 miliardy dolárov, čo predstavuje asi 47 percent doterajšieho rozpočtu. Napriek odvážnym plánom a vyhláseniam tak prezident Trump zrejme neplánuje Muska podporovať v expanzii do zvyšku Mliečnej cesty.
