Začiatkom apríla zabili v západoukrajinskom Ľvove príslušníka Teritoriálneho strediska dopĺňania (TCK) Oleha Avdejeva. V spojitosti s útokom súd poslal do väzby inšpektora ľvovskej colnice Andrija Truša.
Ukrajinec podozrivý z úmyselnej vraždy na súde uviedol, že z dôvodu úmrtia starej mamy navštívil spolu s rodinou jedno z mestských pohrebníctiev. Zrazu započul zvonku hluk, a keď vybehol z obchodu, bol svedkom konfliktu medzi jeho bratom a vojakmi z TCK. Podľa vlastných slov si iba pamätá, že sa svojho brata zastal a že preto proti nemu použili slzotvorný sprej. Vraj nasledoval výpadok pamäti a ocitol sa až u seba doma.
„Medzi účastníkmi vznikla slovná hádka, ktorá prerástla do strkanice. Počas konfliktu pracovník colnice, snažiac sa zabrániť zadržaniu brata, vytiahol nôž a zasadil niekoľko rán vojakovi vrátane rany do krku,“ komentuje prípad štátny vyšetrovateľ.
Busifikácia
Prípad určite vojde do dejín, keďže potýčka vo Ľvove medzi civilistami a príslušníkmi TCK sa skončila usmrtením uniformovaného vojaka, čo sa až do 2. apríla 2026 nikdy nestalo. Podobných príbehov je však len na videách zaznamenaných niekoľko desiatok.
Pracovníci TCK, ktorým s prižmúrenými očami zodpovedajú slovenské regrutačné skupiny, bývajú často nakrúcaní počas násilného zadržiavania človeka, ktorý následne v dodávke putuje z oblastného strediska TCK na výcvik a na front. Proces má už aj svoj ľudový názov súvisiaci s dodávkami podobnými autobusom – busifikácia.
Podobným neologizmom je aj slovo vyhýbač – ten, kto sa vyhýba brannej povinnosti. Nezriedka predchádzajú zadržaniu vyhýbača naháňačka či žiadosť o preukázanie sa osobným dokladom. Vojenská ombudsmanka Oľha Rešetilovová pritom poznamenáva, že zákon neumožňuje pracovníkom TCK zaoberať sa nútenou mobilizáciou.
„Ich úlohou je tvorba mobilizačného plánu, evidovanie vojakov alebo vedenie tejto evidencie a komunikácia priamo s vojenskými jednotkami,“ vysvetľuje Rešetilovová s tým, že na nútenú mobilizáciu sú iné zložky, napríklad národná polícia.
Práva a povinnosti
Väčšina ukrajinských mužov sa s neslávne známymi pracovníkmi TCK na ulici nikdy nestretne. Ak si totiž muž, ktorý dostane povolávací rozkaz, splní zákonnú povinnosť a príde na miesto určenia, nikto ho „loviť“ po uliciach nebude. Rovnako to platí o dobrovoľníkoch, ktorí na pozvánku do TCK nečakali.
Pripomeňme, že brannú povinnosť napriek zániku povinnej vojenskej služby pozná aj slovenská legislatíva. Ako uvádza slovenský rezort obrany, „obrana vlasti je podľa Ústavy SR povinnosťou a vecou cti každého občana“.
Vyhnúť sa brannej povinnosti – a v prípade vojny mobilizácii – sa na Slovensku nedá ani svojho času populárnym podaním vyhlásenia o odopretí výkonu mimoriadnej služby. V prípade potreby tak môže byť do zbrane na základe zákona o brannej povinnosti povolaný každý Slovák vo veku od 19 do 55 rokov.
Semenište korupcie
Zároveň však platí, že občania – tak Ukrajiny, ako aj Slovenska – majú okrem povinností aj práva. Kým „lov“ Ukrajincov, ktorí porušili zákon o brannej povinnosti a odmietli narukovať, je z hľadiska zákona obhájiteľný, problém nastáva, keď vojaci TCK lapajú ľudí, ktorým zákon umožňuje vyhnúť sa mobilizácii. To sa týka napríklad otcov viacerých maloletých detí, poslucháčov vysokých škôl alebo mužov, ktorí sa starajú o rodinného príslušníka.
V apríli tohto roka ukrajinský portál Ekonomična pravda, spadajúci pod denník Ukrajinska pravda, zverejnil materiál o rozsiahlom úplatkárstve na pôde TCK a s tým súvisiacich lekárskych komisií. Podľa portálu vznikajú za nemalé peniaze posudky od skutočných či falošných posudkových lekárov o tom, že ten a ten muž je neschopný služby.
Národná polícia pritom od začiatku invázie každoročne odhaľuje niekoľko desiatok až pár stovák takýchto korupčných prípadov. Najlacnejšie je zariadiť, aby človek viac nebol hľadaný pre vyhýbanie sa vojenskej službe. Najdrahšie je vybaviť, aby muž, ktorému vznikla branná povinnosť, mohol v rozpore so zákonom opustiť krajinu.
Vojaci si myslia svoje
Niektorí frontoví vojaci, ktorí Ukrajinu bránia už niekoľko rokov, nemajú pre vyhýbačov žiadne pochopenie. Iní zas upozorňujú na to, že násilne zmobilizovaný človek nebude na fronte nikdy vykonávať činnosť tak, ako by mal, a bude tak ohrozovať ostatných.
Mladší poručík Fedir Kiselar, veliteľ ukrajinskej jednotky Kat, ktorý v septembri 2024 poskytol Štandardu rozhovor, sa pre portál Suspiľne vyjadril, že muži, ktorých bolo treba loviť, by mali armáde slúžiť v tyle, kde neohrozia svojich kolegov.
Veliteľ jedného z oddielov 28. samostatnej mechanizovanej brigády s bojovou prezývkou Kurt, ktorý bojuje už 12 rokov, zasa v rozhovore pre BBC konštatoval, že ak ukrajinská spoločnosť kritizuje TCK za lov vyhýbačov, očividne nechápe, čo sa stane, ak počet dezertérov dosiahne kritické množstvo.
Kritici z radov Ukrajincov nezriedka prirovnávajú vojakov TCK pre ich surovosť k Buriatom z ázijskej časti Ruska, ktorí sú spájaní s vojnovými zločinmi voči civilistom, napríklad počas okupácie Buče alebo Irpyne.
Kyjev v tejto súvislosti pripravuje rozsiahlu reformu mobilizačného procesu, avšak jej znenie a uplatňovanie sú ešte v nedohľadne.