Matovič ako osobitý zjav domácej politiky vyvoláva silné emócie na politickej scéne. Pre vládne strany je synonymom chaosu a neustále mu pripomínajú obdobie jeho pôsobenia na poste premiéra.
Do budúcej vlády je aj pre opozičné strany PS a SaS nechceným partnerom. O čosi viac pochopenia majú preňho len kresťanskí demokrati.
Ako na hojdačke
Hnutie Slovensko, predtým OĽaNO, vyhralo v roku 2020 parlamentné voľby so ziskom 25,02 percenta hlasov. Vo voľbách v roku 2023 dosiahlo 8,89 percenta. Nasledovalo obdobie pádu, keď utíchla komunikácia samotného Matoviča a preferencie hnutia sa v roku 2024 pohybovali okolo 3,5 percenta. K oživeniu však došlo v tom istom roku na jeseň a jeho popularita začala postupne rásť.
Z výsledkov relevantných agentúr Focus a AKO, ale aj ďalších, už dlhšie vyplýva, že Matovičovo hnutie sa vrátilo približne k ziskom, aké malo aj v posledných voľbách. To však neplatí v prípade Centra sociálnych výskumov (CSV), ktoré pôsobí pod Inštitútom informatiky a štatistiky (Infostat) – príspevkovou organizáciou Štatistického úradu SR.
V marcovom štátnom prieskume CSV nameralo matovičovcom štyri percentá, no v prieskume Focusu to bolo 8,5 a v zisťovaní agentúry AKO 8,6 percenta. Otázkou je, ako si vysvetliť také rozdielne čísla.
Čo hovoria štátni výskumníci
CSV tvrdí, že preferencie Hnutia Slovensko dosahujú v jeho prieskumoch dlhodobo v priemere nižšie hodnoty ako u iných agentúr. Preferencie sa pohybujú približne v intervale štyri až šesť percent, najvyššie hodnoty CSV zaznamenalo v októbri 2025, a to 6,4 percenta.
„Aktuálne hodnoty štyri percentá predstavujú strednú hodnotu intervalu, ktorý bol vo výsledkoch za marec 2026 uvedený a ktorého horná hranica bola na úrovni 5,6 percenta, teda na úrovni zvoliteľnosti do parlamentu,“ ozrejmilo CSV pre Štandard.
Centrum tiež pripomenulo, že vo svojich výsledkoch už viackrát zaznamenalo odlišnosti v porovnaní s výsledkami iných agentúr realizujúcich prieskumy verejnej mienky. Napríklad preferencie SNS pod tri percentá alebo priblíženie sa preferencií strán Smer a PS na takmer rovnakú úroveň.
„Tieto odlišnosti sa po niekoľkých týždňoch znova vrátili k porovnateľným dátam s inými agentúrami. Jedným z možných dôvodov rozdielov môže byť zber dát. CSV robí zber dát formou osobných rozhovorov v teréne, a nie prostredníctvom webových panelov,“ objasnili štátni výskumníci.
Ako by mohli vzniknúť odlišnosti
Pokiaľ ide o termín zberu dát, v prípade AKO a CSV sa marcový prieskum dokonca štyri dni prekrýval. Odlišná je však technika zberu dát. CSV oslovuje respondentov formou osobných rozhovorov, AKO ich zbiera telefonicky a Focus formou osobných aj online rozhovorov.
Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO pre Štandard povedal, že nezvykne komentovať výsledky iných agentúr. Poznamenal však, že u relevantných agentúr bývajú zistenia podobné. Za dôležité považuje, aké sú trendy pri meraní danej strany, či sú klesajúce alebo stúpajúce a či sú podobné zistenia aj u iných výskumných agentúr. Vo všeobecnosti poznamenal, že rozdiely môžu byť spôsobené aj iným spôsobom zberu dát.
Anketár oslovuje podľa Hřícha v osobnom rozhovore respondentov v lokalite, kde pôsobí. Pri telefonickom zbere dát je „jemnejšie pokrytie, ale všetko sú to relevantné spôsoby zberu údajov“.
Napríklad pri telefonickom rozhovore sa respondentom číta zoznam politických strán v náhodnom poradí a nevidia ho. Pri osobnom rozhovore anketár predloží zoznam, z ktorého si potom respondent vyberie konkrétnu stranu.
Šipoš: Blokujú nás aj v televíznych debatách
Predseda parlamentného klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš poukázal na to, že kým v relevantných agentúrach dosahuje podpora hnutia od 7,2 percenta až do 10 percent, v štátnom prieskume sú výsledky okolo piatich percent a naposledy to dokonca boli štyri percentá. Takýto výsledok pripísal tomu, že premiér Robert Fico (Smer) dosadil do čela štatistického úradu poslanca Smeru Martina Nemkyho v snahe „ovplyvňovať verejnú mienku“.
„Už to vidíme aj na rôznych stránkach smeráckych trollov a influencerov. Natáčajú videá a komentujú, že Matovič je mimo parlamentu, a snažia sa takto ovplyvňovať ľudí. Je hrozné, že v demokratickom štáte, ktorý je v EÚ, takto štátne inštitúcie manipulujú verejnú mienku. Je to taká malá ochutnávka toho, čo sa bude diať počas volieb,“ povedal pre Štandard.
Šipoš spomenul aj „blokovanie“ hnutia v nedeľných televíznych debatách. „Redaktori vám povedia, že oni nevyberajú hostí a že oni by nás chceli pozvať, ale blokujú nás vládni poslanci a ministri. Hovoria, že do žiadnej debaty s nami nepôjdu. Chcú mať v debatách zastúpenú koalíciu aj opozíciu, tak sa vyhovoria, že nemôžu s tým nič robiť a považujú to za vybavené. Takisto je to aj s tým štatistickým úradom,“ zhodnotil poslanec.
Šipoš tvrdí, že Matoviča považujú vládni politici za najväčšie ohrozenie a viac im vyhovuje opozícia typu Michala Šimečku (PS), Branislava Gröhlinga (SaS) a Milana Majerského (KDH). Koalícii teda podľa poslanca pasuje viac štandardná opozícia a to, že „nemá v televíznej debate takých oponentov, ktorí by jej riadne vyčistili žalúdok“. Šipoš si myslí, že ide o jednu z vecí, ktorá ukazuje, že „najväčší súper“ je pre vládne strany Matovičovo hnutie.
SNS sa viac darí v súkromných agentúrach
Lepšie čísla v marcovom prieskume štátnych štatistikov v porovnaní so súkromnými agentúrami dosiahol Smer, ktorý by volilo 20,2 percenta oslovených. Platí to aj pre KDH, ktoré by dosiahlo 9,4 percenta. Naopak, menej mala SNS, konkrétne 3,3 percenta.
Podľa zistení AKO a Focusu mal Smer v marci 17,1 percenta, kým KDH by podľa AKO volilo 7,2 percenta a podľa Focusu 6,4 percenta respondentov. Vyššiu podporu zaznamenala SNS, vo Focuse 4,4 percenta, v AKO 4,8 percenta.
Nespokojní boli Danko aj Gröhling
Prieskum štátneho CSV zverejnený minulý rok v marci nameral SNS iba 1,5 percenta. Mimoriadne to nahnevalo predsedu strany Andreja Danka, ktorý vyzval premiéra, aby odvolal šéfa štatistického úradu Nemkyho. „SNS apeluje, aby štatistický úrad nebol politicky zneužívaný a aby dáta, ktoré bude poskytovať, boli objektívne," uviedla vtedy SNS.
Nespokojný nebol len Danko. Opozičná SaS sa ozvala niekoľko dní pred lídrom národniarov. V štátnom prieskume mala totiž SaS podporu 3,2 percenta, no agentúra AKO jej vtedy zistila podporu tesne nad sedem percent. Predseda SaS Gröhling reagoval, že prieskum robil štatistický úrad po vedením „člena a poslanca Smeru“.