Odstrkovaný Matovič sa tlačí dopredu. Na Šimečku si nateraz netrúfa

Na rozdiel od Fica sa Matovič musí vyrovnať s niektorými špecifickými okolnosťami. Pohybuje sa vo voličskom priestore, o ktorý sa musí deliť s viacerými stranami opozície. Jeho výhodou môže byť, že voliči rýchlo zabúdajú a zároveň ich môže osloviť ostrým bojom s Ficovým Smerom. Aj na rokovaniach parlamentu vidieť, že poslanci hnutia Slovensko idú tvrdo do slovných konfliktov so súčasnou koalíciou.

V minulom volebnom období Fico po počiatočnej politickej letargii ožil. Aj Matovič zvýšil frekvenciu svojich mediálnych výstupov a snaží sa zaujať nielen na tlačovkách, ale aj na sociálnych sieťach. Zároveň je nechceným bratom v opozícii, ktorá mu dáva najavo, že si ho nepraje v budúcej vláde. Úloha odstrkovaného partnera mu v konečnom dôsledku nemusí uškodiť.

Sám v Kyjeve

Matovič ako zjednotiteľ navrhoval, aby predstavitelia opozície navštívili 9. mája Kyjev v rámci osláv ukončenia druhej svetovej vojny. „Kedy inokedy, ak nie dnes by sme mali spojiť sily,“ napísalo pred časom hnutie Slovensko [predtým OĽaNO - pozn. red.] na sociálnej sieti. Od PS, SaS a KDH však dostalo košom. Namiesto toho opozícia zorganizovala protestné zhromaždenie 8. mája v Bratislave a Matovič išiel do Kyjeva len v spoločnosti kolegov zo svojho hnutia.

Najsilnejšia opozičná strana PS dlhodobo dáva najavo, že s Matovičom nechce v budúcnosti vládnuť. Líder PS Michal Šimečka začiatkom marca v televízii Joj v relácii Politika 24 hovoril, že jeho starosťou je vytvoriť stabilnú vládu a chce tak urobiť so SaS, KDH a Demokratmi, ktorých vedie bývalý minister obrany za OĽaNO Jaroslav Naď. „Zas a znova sme presviedčaní o tom, že to nefunguje, že to nejde, že tá spolupráca tam nebude možná vzhľadom na Igora Matoviča,“ povedal vtedy Šimečka.

Má vraj ustlané na klincoch

Líder hnutia Slovensko čulo komunikuje na sociálnych sieťach. Ľuďom sa v nedeľu večer naživo prihovára na Facebooku. V poslednom nedeľnom vysielaní odpovedal na otázku, či má šancu byť premiérom. „To by sme museli vyhrať voľby,“ podotkol stroho. Osobne sa však domnieva, že skôr nie. Povedal, prečo to tak asi bude. Tím PS má podľa neho v médiách ustlané na ružiach a „my máme v médiách asi na klincoch ustlané“. Myslí si, že sa deje propaganda v prospech PS.

Slovami, že ľudia vedia rozoznať umelinu od človečiny, pomenoval Matovič, prečo sa preferenčne lepšie darí hnutiu Slovensko ako Demokratom na čele s jeho niekdajším spolupracovníkom Naďom.

„S takým človekom by u nás nikto nechcel, aby sme išli do nejakej koalície,“ poznamenal Matovič. Dodal, že Demokrati pomaly existujú dva a pol roka a stále majú okolo štyroch percent preferencií a nevedia vyrásť.

Sociológ Václav Hřích z agentúry AKO zhodnotil, že cieľová skupina voličov Demokratov sa čiastočne prelína s hnutím Slovensko a mnohí voliči Demokratov sú bývalí priaznivci OĽaNO. „Úspech jedného teda spôsobuje tak trochu neúspech druhého a naopak. Samozrejme, Demokrati oslovujú aj ostatných voličov opozície, takže jej môžu brať. Majú však stále blízko k voličom hnutia Slovensko, a to rastie, čo Demokratom rast zastavuje,“ povedal Hřích Štandardu.

Chcel by byť vyzývateľom Fica

Pokiaľ ide o popularitu hnutia Slovensko, prieskum AKO z apríla pre spravodajskú televíziu Joj 24 ukázal, že by obsadilo štvrtú priečku s podporou 8,7 percenta. Prvé PS malo 22,5 percenta. Podľa tohto prieskumu sú teda matovičovci druhí najsilnejší medzi opozičnými stranami.

Vlani cez leto mali pritom podporu len 3,5 percenta hlasov. Od jesene však začali stúpať nahor. Najvyššiu podporu dosiahlo Matovičovo hnutie vo voľbách v roku 2020, keď vyhralo voľby s 25 percentami hlasov.

Sociológ Hřích o pohybe popularity Slovenska povedal, že Matovič po prezidentských voľbách a eurovoľbách prestal komunikovať. Rovnako tak na sociálnych sieťach. Zároveň jeho hnutie prestalo dávať sponzorované príspevky na Facebook. „Čiže intenzita komunikácie výrazne klesla. Keďže hnutie stojí a padá na imidži a komunikácii Igora Matoviča, tak bez neho podpora hnutia veľmi klesla,“ ozrejmil Hřích.

Vlani na konci leta začal líder Slovenska podľa sociológa so svojou typickou komunikáciou, pridali sa silné emócie, konflikty či tričká proti Ficovi. „To je klasický Igor Matovič. To je to, čo sa jeho voličom na ňom páči. Dostal sa nad päť percent a postupne k podpore, ktorú má teraz,“ doplnil sociológ.

Podľa odborníka vidieť, že Matovič rozvíja stratégiu, ako sa dostať späť do hry. „Zároveň komunikuje, že je najväčší súper Roberta Fica. Pozícia vyzývateľa je pre neho výhodná, momentálne má tú rolu PS. Videli sme, že Matovičovi sa to nepáčilo. Bolo z toho niekoľko konfliktov na mítingoch, ktoré ho dostali späť do médií,“ povedal Hřích.

Premiér Fico si podľa jeho slov vybral Šimečku a PS ako hlavného súpera. Zároveň sa však podľa Hřícha Matovičovi darí voličom ukazovať, že on je dôležitý pri skladaní budúcej vlády, a tiež, že jeho hlavným cieľom je, aby nová vláda bola bez Smeru a Hlasu. „To oslovuje cieľovú skupinu, pre ktorú je prioritou poraziť Roberta Fica. Znamená to, že on má teda šancu osloviť voličov takmer všetkých strán, a to aj k nemu priťahuje bývalých voličov,“ zhodnotil Hřích.

Nateraz to vyzerá tak, že Matovič by už voľby nevyhral. „Voľby sú o dva roky a nikto nevie, čo bude o pol roka,“ podotkol Hřích. Nemyslí si však, že by sa v momentálnej situácii dokázal dotiahnuť na PS.

Kresťanská únia a Matovič

Matovičovo hnutie má v parlamente klub spolu so stranou Za ľudí a Kresťanskou úniou (KÚ). Do volieb v roku 2023 kandidovali ako koalícia. Analytici tento krok považovali za riskantný. Trojkoalícia totiž musí získať aspoň sedem percent hlasov, aby sa dostala do Národnej rady. Vtedajšie preferencie navyše naznačovali, že sa to nemusí podariť.

Nevedno, aký postup zvolí Matovič v ďalších voľbách. V poslaneckom klube hnutia Slovensko sú dvaja poslanci KÚ Anna Záborská a Richard Vašečka. Líder KÚ Milan Krajniak považuje za veľmi predčasné hovoriť, kto v akej podobe pôjde do volieb.

Pripomenul svoje slová, že by bolo dobré, aby programovo spolupracovala KÚ s KDH a hnutím Slovensko, čo sa podľa neho pri hodnotových návrhoch v zásade deje.

„Myslím si, že by bolo dobré, keby na Slovensku existovala jasná, kresťansko-konzervatívna programová alternatíva aj k PS, aj k Smeru. Myslím si, že takáto programová, jasne vymedzená alternatíva, by mala šancu vyhrať voľby,“ povedal Štandardu Krajniak.

Doplnil, že túto vec nevníma stranícky. Podľa neho sú mnohé osobnosti, ktoré v súčasnosti v politike nepôsobia, ale v minulosti pôsobili a boli by prínosom pre vytvorenie takejto alternatívy. Ako príklad spomenul bývalého politika Vladimíra Palka.