Delegácie Spojených štátov a Iránu sa v sobotu stretávajú v pakistanskej metropole Islamabad, aby rokovali o podmienkach mierovej dohody. Prímerie platné od stredy však narušili menší spojenci oboch bojujúcich mocností, čo situáciu komplikuje pre Washington i Teherán.
Šíitská vláda váhala s plánom vyslať svojich predstaviteľov do hlavného mesta jadrovo vyzbrojeného suseda, keďže americký spojenec Izrael odmietol dodržiavať vopred stanovený 10-bodový rámec. Jeho súčasťou je prímerie v Libanone, z ktorého na židovský štát útočí šíitské militantné hnutie Hizballáh.
Oproti predošlým americkým snahám však na čele delegácie stojí viceprezident JD Vance, ktorého si reprezentanti islamskej republiky sami vyžiadali. Doterajších vyjednávačov Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera čoraz častejšie označovali za „agentov Izraela“ a odmietali ich požiadavky.
Teherán do Pakistanu vyslal dvojicu vyjednávačov, ktorí reprezentujú rozdielne politické línie iránskej vlády. Minister zahraničia Abbás Arákčí je dlhoročným diplomatom, ktorý má skúsenosti s rokovaniami s golfovým spoluhráčom Donalda Trumpa a jeho zaťom. Druhým je však predseda parlamentu Mohammad Bakér Kalíbáf, ktorý bol v minulosti veliteľom Islamských revolučných gárd.
Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf sa stretol s Vanceom, Witkoffom aj Kushnerom, uviedol Biely dom aj Šarífov úrad. Iránska štátna televízia uviedla, že Teherán mu predstavil svoje podmienky, takzvané červené čiary, ktoré sa týkajú Hormuzského prielivu, uvoľnenia zmrazených aktív, vojnových reparácií a „hmatateľného a trvalého“ prímeria v Iráne a ďalších oblastiach, čo je zjavná narážka na spojencov krajiny v regióne.
„Budeme rokovať s prstom na spúšti,“ povedala hovorkyňa iránskej vlády Fatemeh Mohadžeráníová. Dodala, že Irán pristupuje k rokovaniam s maximálnou opatrnosťou.
Irán zároveň požaduje prímerie v Libanone, kde izraelské útoky proti Hizballáhu od marca zabili takmer dvetisíc ľudí. USA a Izrael tvrdia, že operácie v Libanone nie sú súčasťou prímeria s Iránom.
Trump uviedol, že cieľom rokovaní je dohoda, pričom naznačil tvrdý postoj voči Teheránu.
Uvoľnenie iránskych aktív
Vysokopostavený iránsky zdroj v deň rokovaní pre agentúru Reuters uviedol, že Spojené štáty súhlasili s uvoľnením zmrazených iránskych aktív, ktoré boli držané v Katare a ďalších zahraničných bankách. Tento krok označil za znak „vážnosti“ pri snahách dosiahnuť dohodu s Washingtonom počas rokovaní v Islamabade.
Zdroj, ktorý si neželal byť menovaný vzhľadom na citlivosť témy, povedal, že uvoľnenie aktív je „priamo spojené so zabezpečením bezpečného prechodu Hormuzským prielivom“, čo má byť kľúčovou témou rokovaní.
Vysokopostavený zdroj neuviedol hodnotu aktív, ktoré sa Washington rozhodol uvoľniť. Druhý iránsky zdroj uviedol, že Spojené štáty súhlasili s uvoľnením šiestich miliárd dolárov zmrazených iránskych prostriedkov držaných v Katare.
Katarské ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o komentár okamžite nereagovalo. Americký predstaviteľ však poprel správy, že by Washington súhlasil s uvoľnením iránskych aktív.
Suma šesť miliárd dolárov, pôvodne zmrazená v roku 2018, mala byť uvoľnená v roku 2023 v rámci výmeny väzňov medzi USA a Iránom. Administratíva prezidenta Joea Bidena však prostriedky opätovne zmrazila po útokoch zo 7. októbra 2023 na Izrael, ktoré vykonalo palestínske militantné hnutie Hamas, spojenec Iránu.
Americkí predstavitelia v tom čase uviedli, že Irán nebude mať k týmto peniazom v dohľadnom čase prístup, pričom zdôraznili, že Washington si ponecháva právo účet úplne zmraziť.
Prostriedky pochádzajú z predaja iránskej ropy do Južnej Kórey a boli zablokované v juhokórejských bankách po tom, ako prezident Donald Trump v roku 2018 – počas svojho prvého funkčného obdobia – opätovne zaviedol sankcie voči Iránu a zrušil dohodu svetových mocností s Teheránom o jeho jadrovom programe.
Upchatá ropná žila menom Hormuz
Najpálčivejšou otázkou tak už nie je jadrový program Teheránu, ale blokáda Hormuzského prielivu medzi dvoma kľúčovými zálivmi (Perzský a Ománsky), cez ktorý prechádza približne pätina celosvetovo obchodovaného objemu ropy a podobné množstvá LNG.
Teherán opakovane odmietal návrhy na dočasné prímerie, ktoré by podľa islamských lídrov konflikt len zmrazilo bez skutočného riešenia. Uzáveru Hormuzu zase niekoľkokrát kritizoval prezident Trump – najmenej raz s vulgarizmom a hrozbou „zničenia civilizácie“.
Desaťbodový návrh teokratickej vlády však vyžaduje uznanie suverenity nad prielivom, čo sa v Bielom dome pochopiteľne stretáva s odporom. Irán totiž začal vyberať poplatky za tranzit od logistických gigantov, ich hodnota sa šplhá k dvom miliónom dolárov za „prejazd“. Trump na tieto správy reagoval slovami, že „by mali ihneď prestať“.
Americký prezident však podľa domácich pozorovateľov vníma, že si spoločne s Izraelom ukrojili príliš veľký kus koláča, čoho dôkazom má byť prijatie iránskeho 10-bodového rámca ako základu na rokovania.
Globalizované trhy s fosílnymi surovinami totiž spôsobujú, že aj keď Američania nevyužívajú ropu z Blízkeho východu, ceny pohonných hmôt rastú aj u nich. Štáty, ktoré prišli o istotu dodávok ropy a plynu z krajín Perzského zálivu, totiž hľadajú náhradné zdroje, ktoré následne rastú na cene.
Prekresľovanie hraníc a jadrová apokalypsa
Okrem ekonomickej nerovnováhy spôsobilo napadnutie Iránu aj sériu geopolitických otrasov. Na celosvetovej úrovni strácajú Spojené štáty dôveru spojencov v NATO aj imperiálny vplyv v ďalších krajinách. Nedôvera zároveň ženie Rusko ďalej do náručia Číny. Osobitným šokom boli prvé lastovičky – úvahy o konštrukcii či dokonca použití jadrových zbraní.
Po zabití predsedu iránskej rady pre národnú bezpečnosť Alího Larídžáního sa v radoch Islamských revolučných gárd začali diskusie o zrušení náboženského výroku, ktorý v roku 2003 potvrdil bývalý najvyšší vodca Alí Chameneí, zabitý počas prvého dňa vojny.
Fatva na úrovni Iránskej islamskej republiky zakazuje vývoj jadrových zbraní, ktoré ohrozujú „dielo Alaha“, teda celý svet. Zástancovia tvrdej línie v gardách však po likvidácii desiatok predstaviteľov vlády údajne uvažujú o pozastavení ratifikácie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).
Aj v Spojených štátoch rastú obavy, že by Trump použil jadrové hlavice, ktoré by hypoteticky vypustil na nejaké neobývané územie – napríklad na púšť. Vyhlásenie o „úmrtí celej jednej civilizácie“ si komentátori viacerých amerických médií vyložili ako dôkaz, že medzi múrmi Bieleho domu prebiehajú diskusie o takomto radikálnom kroku.
Na úrovni regiónu zase americký spojenec naznačuje posúvanie hraníc silou. V Izraeli silnejú hlasy, ktoré vyzývajú na obsadenie a osídlenie južného Libanonu, čo je odozvou na útoky hnutia Hizballáh z tohto územia.
Hoci sa navrhované iránske prímerie malo vzťahovať aj na libanonské bojisko, Tel Aviv to odmietol. Aj v piatok ráno na seba bojujúce strany navzájom útočili. Premiér Benjamin Netanjahu však neskôr zmenil pozíciu a poveril svoj kabinet úlohou rokovať s Libanonom – nie však s Hizballáhom. Výsledkom má totiž byť odzbrojenie šíitských militantov.
Netanjahu po vyhlásení prímeria v stredu tvrdil, že sa nevzťahuje na severného suseda a izraelská armáda spustila najväčšie pozemné operácie od začiatku tejto zástupnej vojny. Už predtým ľudskoprávne organizácie varovali, že útoky zo začiatku marca vysídlili viac ako milión ľudí, situácia sa tak ďalej zhoršuje. Pred samotnými rokovaniami sa premiér, naopak, snažil situáciu utíšiť.
Izraelskí a libanonskí vyslanci sa napokon majú v utorok stretnúť vo Washingtone. Rokovania sa majú uskutočniť v utorok vo Washingtone medzi izraelským veľvyslancom v USA Jechielom Leiterom a jeho libanonskou kolegyňou Nadou Hamadeh Moawadovou.
Obe strany však poskytli rozdielne informácie o obsahu rokovaní. Libanon uviedol, že sa zástupcovia dohodli na stretnutí na ministerstve zahraničných vecí USA, kde budú diskutovať o vyhlásení prímeria a stanovení začiatku bilaterálnych rokovaní pod americkým sprostredkovaním. Izraelské veľvyslanectvo vo Washingtone tvrdí, že pôjde o začiatok „formálnych mierových rokovaní“ a že Izrael odmietol rokovať o prímerí s Hizballáhom.
(reuters, sab, luc)