V utorok vyprší niekoľkokrát posúvané ultimátum, ktoré Iránu adresoval americký prezident Donald Trump. Ten sa deň predtým vyhrážal bombardovaním mostov a elektrární, ak islamská republika nepristúpi k rokovaniam o prímerí.
Rokovania sprostredkúva Pakistan, ktorého vláda tvrdí, že sa hýbu správnym smerom. Aj iránsky veľvyslanec v Islamabade oznámil, že snahy o prímerie „sa blížia do kritickej a citlivej fázy“. O niekoľko hodín neskôr Teherán úplne prerušil diplomatické styky so Spojenými štátmi, išlo o reakciu na bombardovanie ostrova Chárk.
Východný sused Iránu to však tvrdil aj počas minulého víkendu, no Teherán americký 15-bodový návrh mierovej dohody odmietol v celom rozsahu. Namiesto toho navrhla teokratická vláda päť vlastných požiadaviek – od vojnových reparácií po uznanie suverenity nad Hormuzským prielivom.
Napadnutá krajina v súčasnosti trvá na 10 požiadavkách vrátane okamžitého ukončenia bojových operácií a zrušenia medzinárodných sankcií. Mierový rámec, ktorý predstavil Pakistan, počíta s odvolaním sankcií výmenou za prísľub, že sa Teherán nebude usilovať o vývoj jadrovej zbrane, ani jedna strana sa k nemu zatiaľ nevyjadrila.
Horizontálna eskalácia, prímerie v nedohľadne
Z posledných krokov bojujúcich strán sa však nezdá, že by sa k prímeriu blížili. Irán je k americkým návrhom skeptický, čo priznali aj tajné služby vo Washingtone s tým, že aj počas vlaňajších rokovaní o jadre zaútočili dvakrát.
Trumpove vyhlásenia o tom, že ho Irán požiadal o prímerie, odmietol hovorca rezortu diplomacie Esmáíl Bakáí ako falošné a nepodložené. Zdroje denníka New York Times toto vyhlásenie spresnili s tým, že Teherán odmieta „dočasné prímerie“ a vyžaduje komplexnú mierovú dohodu, ktorá bezvýhradne zastaví všetky útoky.
Obe strany tiež navyšujú personál. Iránske ozbrojené sily Arteš aj Islamské revolučné gardy 26. marca masívne rozšírili svoje počty a so slovami o príprave na pozemnú inváziu oznámili, že majú viac ako milión mužov.
Na opačnej strane je celkový počet vojakov výrazne zvýšený. New York Times si tiež koncom marca všimli, že počet amerických vojakov na Blízkom východe presiahol 50-tisíc mužov. Súčasťou tohto personálu je aj elitná 82. výsadková divízia, ktorá figuruje v plánoch na obsadenie ostrova Chárk – hlavného terminálu na vývoz iránskej ropy cez Hormuz.
Na strane útočiacich armád sa však objavujú znepokojivé správy. Prominentný magazín Intercept, známy svojím odhaľovaním amerických tajných operácií a tvrdou investigatívou, tvrdí, že americká armáda od začiatku operácie Epic Fury utrpela násobne viac ako 303 strát – do tohto počtu sa však počítajú aj zranení.
Portál, ktorý ako prvý zverejnil odtajnené dokumenty whistleblowera Edwarda Snowdena, upozornil, že celkový počet amerických strát od októbra 2023 (začiatok vojny v Pásme Gazy, poznámka redakcie) presiahol 750 príslušníkov.
Oficiálne počty, ktoré naposledy Interceptu oznámil hovorca Centrálneho velenia kapitán Tim Hawkins, sú podľa portálu „podhodnotené a neaktuálne“, a ministerstvo vojny sa tak dopúšťa „utajovania strát“.
Pred podobným scenárom však minulý týždeň varoval aj náčelník generálneho štábu Obranných síl Izraela (IDF) generál Ejal Zamir. Ten varoval vládu premiéra Benjamina Netanjahua, že armáda sa v dôsledku rozšírenia operácií v susednom Libanone „čoskoro zrúti“.
Za posledný mesiac sa tiež stalo terčom iránskych útokov najmenej 13 amerických základní v Spojených arabských emirátoch, Katare, Bahrajne, Iraku či Saudskej Arábii. Aj preto izraelská vláda koncom marca navrhla, aby Washington tieto objekty presťahoval na územie židovského štátu.
Nové ciele, nové aliancie
Trump však pokračoval vo vyhrážkach voči Teheránu, pričom americké médiá si tiež okamžite všimli zmenu tónu v príspevkoch na platforme Truth Social. Po prvýkrát od začiatku vojny 28. februára otvorene použil vulgarizmus vo výraze „otvorte ten s****ený prieliv“ s odkazom na Hormuz.
Vyhrážky však padajú aj z opačnej strany. Irán v polovici marca zverejnil zoznam objektov v arabských štátoch, ktoré považuje za ciele odvety za atentáty na iránske vedenie. V celom rozsahu ide o zoznam dátových centier a iných technologických objektov amerických firiem – medzi najznámejšie mená patria Microsoft, Amazon, Google, Apple, Nvidia alebo Palantir.
Už 1. apríla zasiahla iránska balistická raketa výpočtové stredisko Amazon Web Services (AWS) v Bahrajne, pričom ho vyradila z prevádzky. O niekoľko dní neskôr sa terčom stalo centrum AWS v Dubaji, čo viedlo k výpadku internetu v niekoľkých spravovaných zónach.
Príčinou cielenia na dátové centrá je pravdepodobne aj využívanie umelej inteligencie v boji. Dňa 1. marca portál Axios citoval pracovníkov Pentagónu, ktorí tvrdili, že ministerstvo pri plánovaní prvých útokov využilo jazykový model Claude od spoločnosti Anthropic.
Firma sa s Pentagónom dostala do konfliktu v januári tohto roka, keď sa ukázalo, že americká armáda použila Claude pri plánovaní únosu venezuelského vodcu Nicolása Madura. Dátové centrá sú však vystavené aj podfinancovaniu, pred ktorým varoval „čínsky Nostradamus“ Süe-čchin Ťiang.
Arabské štáty pravidelne investujú do rozvoja amerických digitálnych technológií, čo je v súčasnosti najrýchlejšie rastúce odvetvie – ak Emiráty či Katar prestanú zarábať na rope, prestanú aj investovať.
Na opačnej strane bojiska sa hráči naopak zbližujú. Väčšina komponentov v iránskych balistických raketách pochádza zo Severnej Kórey, povedal pre televíziu Fox News geopolitický analytik Bruce Bechtol.
„Raketa vystrelená na základňu Diego García bola typu Musudan. Iránci ich od Severokórejčanov kúpili 19 a priviezli ich v roku 2005,“ vysvetlil spoluautor knihy Rogue Allies o spolupráci Teheránu a Pchjongjangu. Severná Kórea vyvíja všetky súčasti zbraňových systémov a Irán platí „hotovosťou a ropou“, pokračovala televízia.
Ďalším iránskym spojencom je Rusko, ktoré podľa zdrojov denníka Jerusalem Post dodalo Teheránu koordináty 55 izraelských energetických zariadení. Moskva podľa správy presviedčala svojho menšieho spojenca, že izraelská elektrická sieť je „izolovaným ostrovom“, a že útoky na prenosovú sústavu spôsobia rozsiahly kolaps dodávok.
Zdroje Postu však pochádzajú z radov ukrajinskej rozviedky, ktorá sa snaží prepojiť európske a ázijské bojisko, aby vo Washingtone nestratili zo zreteľa (dnes slabnúcu) podporu Kyjeva. Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa o tento argument opieral pri minulotýždňovom turné po arabských štátoch s cieľom uzatvárať strategické spojenectvá.
Výzvy na návrat domov a najväčšia zo všetkých hrozieb
Už v prvých dňoch po prvých útokoch sa v radoch Trumpovej administratívy objavili hlasy vyzývajúce na čo najskoršie ukončenie operácií. Najznámejšou v tomto smere je koordinátorka tajných služieb Tulsi Gabbardová, po dvoch týždňoch sa pridal aj „cár“ pre AI a kryptomeny David Sacks.
Prominentný investor do spoločností ako Meta, Airbnb alebo Palantir sa vo svojom podcaste All In nechal počuť, že USA by mali čo najskôr začať hľadať východisko, aby neznepokojovali akciové trhy. „Teraz je vhodný čas oznámiť víťazstvo a vypadnúť,“ povedal v epizóde z 13. marca.
Po ďalších dvoch týždňoch však Trump svoje vyhlásenia ďalej eskaloval. Okrem spomínaného vulgárneho statusu na sociálnej sieti Truth, ktorý uverejnil na Veľkú noc, na Veľkonočný pondelok potvrdil svoj novonadobudnutý jastrabí postoj a vyhlásil, že iránska infraštruktúra sa dá zničiť za jednu noc.
„Tá noc môže byť už zajtra,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. Tento výrok si však všimol prominentný magazín American Conservative (AmCon), ktorý ako jedno z možných vysvetlení uviedol scenár použitia jadrovej zbrane.
K varovaniam sa pridal aj Tel Aviv, ktorý v perzštine (farsí) vydal upozornenie, aby Iránci v najbližších hodinách necestovali vlakmi, keďže sa pravdepodobne stanú cieľmi nových útokov.
AmCon však upriamil pozornosť aj na čoraz častejšie používanie frázy „návrat do doby kamennej“, ktorú používal veliteľ letectva počas vojny vo Vietname Curtis LeMay – známy fanúšik použitia jadrovej bomby, ktorý obviňoval Američanov z „nukleofóbie“, keď ju nechcú používať.
Konzultant Ekonomickej a sociálnej rady OSN Mohamad Safa podal rezignáciu po tom, ako sa na pôde medzinárodného telesa rozbehli diskusie o potenciálnom použití jadrových zbraní. Poznamenal, že odstúpil preto, aby mohol túto informáciu zverejniť.
„Teherán je mesto s takmer 10 miliónmi obyvateľov. Predstavte si, že by ste bombardovali Washington, Berlín, Paríž, Londýn alebo ďalšie mestá jadrovými zbraňami,“ varoval Safa na sieti X.
Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) je podľa týždenníka Politico „v strehu“ pred jadrovou katastrofou. Regionálna riaditeľka pre východné Stredomorie Hanan Balchyová však vysvetlila, že cieľom pozorovaní je únik radiácie zo zasiahnutých zariadení na obohacovanie uránu.
„Najhorším scenárom je jadrová havária, a to je to, čo nás trápi najviac,“ povedala. Profesionálna lekárka saudského pôvodu však priznala, že aj WHO sa pripravuje na jadrové ohrozenie civilistov aj v „širšom zmysle“ – teda berúc do úvahy aj možnosť použitia jadrovej hlavice. „Premýšľame o tom a naozaj len dúfame, že k tomu nedôjde,“ dodala.
Magazín AmCon pripomenul aj Trumpove vyhlásenia z prvej prezidentskej kampane. V rozhovore pre televíziu MSNBC z marca 2016 povedal, že možnosť jadrového útoku by potenciálny americký prezident nemal zmietať zo stola, pretože by bol „zlým vyjednávačom“.
Keď mu moderátor Chris Matthews oponoval, že tieto výroky počúvajú aj v Británii či Japonsku – ktoré sa dvakrát stalo obeťou amerických jadrových zbraní v roku 1945 –, Trump reagoval protiotázkou: „Načo ich potom máme?“
Odstrašujúci jadrový úder v iránskej púšti?
Aj Trumpov bývalý donor Sheldon Adelson navrhoval odpáliť jadrovú zbraň v iránskej púšti, pričom argumentoval tým, že Spojené štáty by mali prejaviť „tvrdosť“. „A potom poviete: ‚Vidíte? Ďalšia bude uprostred Teheránu‘,“ vyhlásil prominentný sionistický miliardár, ktorého vdova Miriam je stále v Trumpovom najbližšom kruhu.
Biely dom v reakcii na tieto správy odmietol aj úvahy o použití jadrových technológií, oznámila agentúra AFP.
Zatiaľ posledným príspevkom v tejto otázke je Trumpov komentár na Truth. „Dnes v noci zanikne celá civilizácia a už sa nikdy nevráti. Nechcem, aby sa to stalo, ale pravdepodobne sa to stane,“ vyhlásil s odkazom na vypršanie ultimáta.
„Avšak teraz, keď máme úplnú a totálnu zmenu režimu, kde prevládajú odlišné, múdrejšie a menej radikalizované mysle, možno sa stane niečo revolučne úžasné, kto vie? Zistíme to dnes v noci,“ avizoval šéf Bieleho domu, ktorý zjavne stále dúfa, že Teherán pristúpi na dohodu.
Spojené štáty a Izrael však zbombardovali viac ako 50 cieľov na ostrove Chárk, v dôsledku čoho islamská vláda prerušila všetky diplomatické styky s Washingtonom – vrátane nepriamych. To sa týka najmä doterajšej komunikácie cez Islamabad, jej zastavenie znamená, že čas na vyjednávanie sa nateraz zrejme skončil.