Zákon o rodine hovorí, že manželstvo pred matričným úradom, teda civilný sobáš, môžu snúbenci uzavrieť pred starostom, respektíve primátorom, alebo povereným poslancom obecného či mestského zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.
Návrh z dielne Slovenskej národnej strany (SNS) prináša možnosť výberu ďalších oddávajúcich. „Vyhlásenie o uzavretí manželstva môžu snúbenci urobiť na ktoromkoľvek matričnom úrade aj pred prezidentom SR, poslancom Národnej rady SR alebo členom vlády SR za prítomnosti matrikára,“ uvádza sa v materiáli.
Zuzana Škopcová, riaditeľka kancelárie predsedu SNS, ozrejmila, že tento návrh vznikol preto, aby mali snúbenci pri civilnom sobáši širšiu možnosť voľby, ale bez zásahu do samotnej podstaty manželstva. „Nejde o vytváranie nového režimu ani o oslabovanie úlohy matriky,“ objasnila pre Štandard.
Ako vraví, materiál výslovne ponecháva doterajšie možnosti uzavretia zväzku a len rozširuje okruh osôb, pred ktorými možno vyhlásenie o uzavretí manželstva urobiť, aj na prezidenta, poslanca parlamentu a člena vlády. „Z nášho pohľadu je to predovšetkým rozšírenie možností pre občanov,“ dodáva.
Milan Garaj, Dagmar Kramplová, Andrej Danko a Adam Lučanský, ktorí za návrhom stoja, spresňujú, že snúbenci matričnému úradu musia predložiť písomný súhlas oddávajúceho ústavného činiteľa. Z toho vyplýva, že môže aj odmietnuť.
„Úplne logicky by mal mať ústavný činiteľ aj možnosť odmietnuť sobáš. Napríklad z pracovných dôvodov, ale aj z náboženských dôvodov,“ vraví pre Štandard poslanec NR SR Milan Garaj. Podľa svojich slov však je presvedčený o tom, že väčšina z nich by uzavretie manželstva rada potvrdila.
„Ide o veľmi milú, príjemnú udalosť. Často jednu z najpozitívnejších pracovných udalostí, ktoré by som s radosťou doprial svojim kolegom zažiť,“ konštatuje Garaj, ktorý je zároveň podpredseda SNS a starosta obce Obyce. S oddávaním pri civilných sobášoch má teda bohaté skúsenosti.
„Za 16 rokov som viedol desiatky sobášnych obradov, niekedy aj takmer 30 ročne. Z toho dôvodu by som naozaj rád uvítal pomoc pár desiatok ochotných poslancov Národnej rady,“ konštatuje Garaj s dôvetkom, že túto požiadavku neraz počul od samotných záujemcov o sobáš, ale aj od kolegov poslancov.
Kým teda dnešní starostovia alebo primátori majú rolu sobášiť ako súčasť funkcie, pre ústavného činiteľa by to bola dobrovoľná aktivita, keďže by sa vyžadoval jeho súhlas.
Opozícia proti oddávaniu ústavnými činiteľmi
Štandard oslovil aj opozičné strany s otázkou, ako vnímajú spomínaný návrh.
„Takýto návrh nepodporíme. Aj ústavní činitelia majú šancu oddávať, ak sú mestskými poslancami,“ vyjadril sa pre Štandard Ondrej Šprlák, hovorca SaS.
Na ozrejmenie, niektorí politici majú možnosť sobášiť už dnes, ale nie z titulu funkcie poslanca NR SR, ale ako starostovia. Robia tak v úlohe predstaviteľov samospráv, nie ako ústavní činitelia. Takýmto príkladom je aj predkladateľ Garaj, ktorý je poslancom a zároveň starostom obce.
Prezident a ministri však takúto možnosť nemajú, keďže ich funkcia je nezlučiteľná s výkonom funkcie v samospráve. Návrh by ju zaviedol po prvý raz.
„Tento návrh považujeme za zástupnú tému. Vládna koalícia by predovšetkým mala riešiť fakt, že svojimi krokmi privádza občanov do chudoby a rodinám berie z peňaženiek v priemere 900 eur ročne,“ reagovalo komunikačné oddelenie Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
Hnutie podľa vyjadrenia komunikačnej sekcie presadzuje reálne riešenia, ktoré rodinám skutočne pomôžu, prinesú im peniaze navyše a naštartujú ekonomický rast Slovenska. „Ľudia dnes totiž od štátu nepotrebujú, aby ich sobášil politik, ale aby mali dôstojné podmienky na život a zakladanie rodín,“ prízvukuje KDH.
Na margo tejto témy sa redakcia pýtala aj verejnosti, či by sobáš, v rámci ktorého by ich oddával nejaký ústavný činiteľ, brali ako VIP sobáš, prípadne koho by si vybrali.
Väčšina zo ženských respondentiek odpovedala, že by si takéhoto oddávajúceho vybrala len zo zábavy, inak v návrhu nevidia väčší zmysel. „Jedine tak zo žartu, že sa na tom budeme smiať celý život, pretože niektorí politici majú ozaj ,dar’ reči,“ vyjadrila sa Simona.
Od iných oslovených padali aj ostrejšie slová na adresu osobností na politickej scéne. „Neviem si predstaviť politika, o ktorom je verejne známe, že cudzoloží, podvádza svoju zákonitú manželku, že by mal mať vôbec nejaké slovo na svadbe,“ konštatuje žena v strednom veku a dodáva, že u nich v obci na svadbu úplne stačí „miestny pán farár“.
Manželstvo nie je politika
Kým cirkevný sobáš vedie kňaz, cirkev do civilného nezasahuje. „Akceptujeme, že štát má kompetenciu určovať, kto je v mene Slovenskej republiky oprávnený prijímať súhlas snúbencov pri civilnom akte uzavretia manželstva,“ ozrejmila pre Štandard Katarína Jančišinová, hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska.
Manželstvo má podľa nej hlboko osobný charakter. „Nikdy by sa nemalo stať nástrojom politickej prezentácie,“ reagovala na otázku, či takýto návrh nepredstavuje riziko oslabenia osobného významu tohto aktu tým, že ho posunie do politickej roviny.
Politik zosobáši, obec prevezme zodpovednosť
Podľa vyjadrení strany SNS návrh zachováva celý doterajší právny režim, matriku a všetky jej administratívne povinnosti aj prítomnosť matrikára.
„Ľudia si prirodzene žiadajú väčšiu voľnosť pri výbere toho, pred kým uzavrú manželstvo, pričom sa nijako nemení podstata sobáša ani úloha matriky,“ potvrdila Škopcová, riaditeľka kancelárie predsedu SNS. Úlohou politika teda bude „len“ viesť obrad. Ostatná zodpovednosť naďalej zostane na obciach a samosprávach.
„Podľa nášho názoru by prípadná zmena v tejto oblasti nepriniesla zlepšenie fungovania systému, práve naopak – znamenala by zvýšenie administratívnej záťaže a komplikovanejšie procesy pri organizovaní jednotlivých úkonov,“ vysvetľuje pre Štandard Mária Halašková, hovorkyňa mestskej časti Bratislava-Petržalka.
Ako vraví, súčasné nastavenie ich mestská časť považuje za dlhodobo stabilné a funkčné, pričom vyhovuje nielen úradu, ale aj poslancom, ktorí sa na zabezpečení sobášov podieľajú.
„Dôležité je, že poslanci sú o termínoch sobášov informovaní v dostatočnom časovom predstihu, čo im umožňuje efektívne si plánovať pracovné aj osobné povinnosti a zabezpečiť si účasť bez zbytočných komplikácií,“ vraví Halašková.
Ministri či prezidenti majú nabitý program, a preto môže byť ich koordinácia náročnejšia. Systém, ktorý funguje v súčasnosti, sa podľa nej v praxi osvedčil a nevnímajú potrebu jeho zásadnej zmeny. „Z uvedených dôvodov preto nepovažujeme navrhované riešenie za vhodné ani potrebné,“ uzavrela Halašková.
Návrh je v parlamente už druhýkrát
Podobný návrh SNS už predkladala v roku 2024. Šéf národniarov vtedy tvrdil, že takýto krok by posilnil úlohu poslancov Národnej rady v spoločnosti, keďže by boli prítomní pri tých najdôležitejších momentoch životov občanov.
„Veríme, že táto úprava zákona bude pozitívne prijatá a prispeje k prehĺbeniu dôvery a zlepšeniu vzťahu medzi poslancami a verejnosťou,“ konštatoval vtedy Danko.
SNS chce, aby terajší predkladaný návrh po schválení vstúpil do platnosti od 1. septembra 2026.
„Navrhovaná legisvakancia [obdobie medzi okamihom platnosti a účinnosťou právnej normy, pozn. red.] vytvára primeraný časový priestor na oboznámenie sa s prijatou právnou úpravou a na jej organizačné zabezpečenie v aplikačnej praxi matričných úradov,“ píšu poslanci SNS vo svojej dôvodovej správe.
Ako vraví Škopcová, veria, že tentoraz tento návrh podporí širší okruh poslancov, pretože ide o praktické rozšírenie možností pre občanov.
Oproti minulosti je podľa nej návrh zároveň širší a komplexnejší, keďže sa okruh týchto osôb rozširuje nielen o poslancov, ale aj o prezidenta Slovenskej republiky a členov vlády. „Práve preto sme presvedčení, že ide o dobrý nápad, ktorý zodpovedá dnešným očakávaniam ľudí a zároveň ostáva plne v rámci existujúceho právneho režimu,“ dodáva.
O tom, či návrh postúpi do druhého čítania, sa rozhodne na aprílovej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína 14. apríla. Presný termín jeho prerokovania zatiaľ nie je známy.