Sú hrdí na Slovensko, no aj tak chcú odísť. Mladí vidia lepšiu budúcnosť inde

Ako hovorí, v poslednom období vníma medzi rovesníkmi a mladými ľuďmi určitý všeobecný negatívny sentiment, akési presvedčenie, že na Slovensku vôbec nič nefunguje a jediným riešením je z tejto krajiny odísť. 

„Ten sa šíri prostredníctvom niektorých médií a politikov, ale veľmi výrazne mu pomáhajú aj sociálne siete, ktoré utvrdzujú našich mladých, že táto krajina naozaj nestojí za nič,“ dodáva mladý predseda.  

Marosz práve tieto faktory považuje za veľmi nebezpečné, lebo aj keď podľa neho Slovensko nie je dokonalá krajina, tak to tu vôbec nie je také katastrofálne, ako si niektorí myslia. „Namiesto toho, aby všetci utiekli, by sme mali pracovať na tom, aby táto krajina napredovala, a tvoriť lepšie prostredie pre naše deti a budúce generácie,“ dodáva.

Odliv mladých v číslach

Presnejšie čísla z celoslovenského prieskumu hovoria o tom, že 38 percent mladých ľudí je s určitosťou rozhodnutých o svojom odchode do zahraničia. Ďalších 37 percent takéto riešenie zvažuje a sú k mu pozitívne naklonení. 

Zo všetkých tých, ktorí uvažujú z akýchkoľvek dôvodov o svojom odchode do zahraničia, sa až 42 percent zo vzorky stredoškolákov neplánuje na Slovensko vrátiť, spresňuje pre Štandard Úrad komisára pre deti. 

Inými slovami, približne každý šiesty mladý človek z celej vzorky viac ako 10-tisíc stredoškolákov už teraz počíta s tým, že odíde do zahraničia a už sa naspäť domov nevráti.

Podľa 16- až 17-ročných by do zahraničia odišli najmä z dôvodu lepších pracovných podmienok, vyšších platov a celkovo vyššej životnej úrovne vrátane lepších podmienok na založenie rodiny.

Varovný trend odchodu

Podľa sociológa a riaditeľa agentúry Focus Martina Slosiarika podiel takmer 40 percent mladých ľudí, ktorí sú za odchod do zahraničia, možno považovať za varovný, no nie úplne nový jav.

Dlhodobo ide podľa neho o trend prítomný nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách strednej a východnej Európy. Ako hovorí, už v minulých rokoch sa v rôznych prieskumoch objavovali podobné čísla, pričom záujem o štúdium a prácu v zahraničí bol u mladých stabilne vysoký. 

Rozdiel podľa sociológa spočíva v intenzite a najmä v úmysle nevrátiť sa.

„Údaj 16 percent, teda približne každý šiesty mladý človek, ktorý už dnes počíta s trvalým odchodom, je z tohto pohľadu znepokojujúci,“ konštatuje pre Štandard Slosiarik s tým, že práve táto skupina predstavuje potenciálny odliv mozgov, teda stratu kvalifikovaných a ambicióznych mladých ľudí, ktorí by mohli prispieť k rozvoju krajiny. 

Ak by sa podľa sociológa tento trend dlhodobo potvrdzoval, môže mať vplyv na pracovný trh, inovačný potenciál aj demografický vývoj Slovenska. 

Slovensko ich neláka späť

Ako spresňuje Sebestyén Marosz, mladí ľudia sa v zahraničí popri štúdiu a práci usadia, nájdu si partnera alebo partnerku, prípadne si následne založia rodinu. Aj preto už nemusia mať záujem vrátiť sa späť. Mladí sú podľa jeho slov motivovaní aj platom, ktorý by na obdobnej pozícii na Slovensku mali nižší.

„Podľa môjho názoru je dôležitým faktorom aj to, že Slovensko funguje od jednej vlády k druhej – krajina nemá jasnú a dlhodobú víziu rozvoja a politika namiesto toho, aby bola konštruktívna v prospech občanov, je maximálne polarizačná,“ tvrdí Marosz s dôvetkom, že na záujmy obyčajného človeka sa tu takmer vôbec neprihliada. 

Keď toto vidia mladí v zahraničí, nemajú podľa neho žiadnu motiváciu vrátiť sa. Podľa prieskumu označilo zlé vzťahy v politike na Slovensku za problém až 72 percent zo všetkých respondentov. 

„Najnižšia spokojnosť mladých ľudí je s výškou platov (76 percent), s fungovaním štátu a úradov (71 percent) a s dostupnosťou bývania (69 percent),“ spresňuje Úrad komisára pre deti.

Navyše až 62 percent respondentov neverí, že sa podmienky pre mladých ľudí budú na Slovensku zlepšovať. 

Paradox mladých Slovákov

Medzi pozitíva, ktoré v prieskume Úrad komisára pre deti uvádza, patrí aj to, že až 63 percent stredoškolákov je hrdých na to, že sú Slováci, a 80 percent považuje Slovensko za svoj domov. Napriek tomu významná časť z nich plánuje odchod.

Na prvý pohľad to môže podľa sociológa Martina Slosiarika pôsobiť rozporne, v skutočnosti nemusí ísť o protirečenie. 

„Hrdosť a pocit domova súvisia najmä s identitou, kultúrou, rodinou a osobnými väzbami,“ spresňuje sociológ s tým, že rozhodnutie odísť je naopak často motivované pragmaticky, keďže mladí ľudia hľadajú kvalitnejšie vzdelanie, lepšie pracovné príležitosti, vyššie platy alebo stabilnejšie spoločenské prostredie.

„Inými slovami, mladí nemusia odchádzať preto, že by Slovensko odmietali, ale preto, že v zahraničí vidia lepšie podmienky pre svoj osobný a profesionálny rozvoj,“ konštatuje sociológ.

Tento rozdiel medzi emocionálnym vzťahom ku krajine a racionálnym rozhodovaním je podľa neho kľúčový pre pochopenie tohto fenoménu.

Čo ich udrží doma

V prieskume nechýbali ani otázky týkajúce sa výhod života na Slovensku, z ktorých sa možno dozvedieť, čo u mladých ľudí zaváži, aby sa po štúdiu a práci v zahraničí vrátili. 

Marosz hovorí, že sú to práve rodinné väzby a vzťah k vlasti. Za dôležitý faktor považuje rodinné zázemie, ktoré je podľa jeho slov niekedy ťažké opustiť. 

„Slovensko je tiež krásna krajina, máme tu nádhernú prírodu, mier a nečelíme problémom spojenými s migráciou ako väčšina štátov západnej Európy,“ uvádza s dôvetkom, že ak chceme zvýšiť šance, aby dnešní mladí zotrvali na Slovensku, je potrebné sa rozprávať aj o pozitívach našej krajiny, nielen o negatívach.

Ako prízvukuje, kým bude politika taká vyhrotená a všadeprítomná v spoločnosti, mladí budú mať vždy aj silný argument, prečo zo Slovenska odísť.

Nedostatok psychologickej pomoci

Prieskum Úradu komisára pre deti tiež poukázal na jednu zaujímavosť, že až 30 percent stredoškolákov je na Slovensku nespokojných s dostupnosťou psychologickej pomoci. 

Potreba pramení najmä z psychických problémov neplnoletých zapríčinených závislosťou od sociálnych sietí, mobilov a internetu, ktoré v konečnom dôsledku vedú k osamelosti alebo k zhoršeným vzťahom v spoločnosti, rodine či v škole. Na pôde ministerstiev sa už dlhšie hovorí o zákaze sociálnych sietí pre deti.

„Zákaz sociálnych sietí pre deti nie je všeliek. Keby sa aj zaviedol, určite to nevyrieši všetky duševné problémy mladých,“ tvrdí Marosz. Domnieva sa, že každý zákaz sa dá nejako obísť. Napriek tomu predseda Modelového parlamentu Slovenska vníma tento krok ako správny. 

„Takisto, ako sme deťom zakázali alkohol, cigarety a iné návykové látky, bol by správny krok zakázať aj scrollovanie na Instagrame a TikToku. Je totiž preukázané, že na mozog mladého človeka má podobný účinok ako heroín,“ dodáva.

Scrollovanie tiež zabíja sociálne interakcie. „Vidím to z vlastnej skúsenosti. Ja som s mojimi rovesníkmi na základnej škole behal po vonku, športoval, niekedy robil neplechu,“ hovorí Marosz.

Naopak dnešné deti na základnej škole podľa neho sedia cez prestávky v lavici, a každý si sám scrolluje reelská a obsah na sieťach. 

„To je veľmi nebezpečné. Musíme sa snažiť, aby deti vyrastali v podmienkach, ktoré podporujú ich vzájomné sociálne interakcie, a nie závislosť na digitálnom obsahu,“ dodáva. 

Odliv mozgov a návrat

K samotnej otázke odlivu mozgov sa pre Štandard vyjadrilo aj ministerstvo školstva, ktoré spresňuje, že odchod študentov za vzdelaním do zahraničia je prirodzeným javom, no dôležité je, aby sa absolventi vrátili na Slovensko. 

Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP), ktorý spadá pod ministerstvo školstva, v spolupráci s Inštitútom sociálnej politiky spracovali svoju analýzu návratnosti slovenských študentov zo zahraničných vysokých škôl.

Vyplýva z nej, že z maturantov rokov 2012 až 2015, ktorí absolvovali celé vysokoškolské štúdium mimo Slovenska, sa do roku 2022 vrátilo približne 40 percent. 

Maturantov, ktorí zo Slovenska odchádzajú študovať do zahraničia, je podľa analýzy ročne v priemere 3 700. Do úvahy sa berú roky 2016 až 2024.

Rezort školstva poukazuje na mobilitu mladých, ktorá je podľa správy IVP dlhodobým trendom a samotní mladí ju vnímajú ako prirodzenú súčasť životnej dráhy. „Mladí odchádzajú najmä za vzdelaním a príležitosťami, čo je prirodzený proces,“ tvrdí rezort s dôvetkom, že je kľúčové, aby sme sa na túto tému nepozerali len cez optiku odchodu, ale najmä návratu.

„Únik mozgov“ podľa rezortu, ktorý sa touto problematikou zaoberá a prijíma viaceré opatrenia, ktorých cieľom je znížiť odliv talentov a zatraktívniť štúdium na Slovensku, patrí medzi najnaliehavejšie problémy, ktoré mladí identifikujú.

Podľa rezortu Slovensko potrebuje vysoké školy, ktoré pripravujú mladých ľudí na reálny život, prácu a výzvy 21. storočia. Preto ministerstvo zaviedlo prieskum pre študentov, v ktorom môžu uvádzať svoje hodnotenia vychádzajúce z ich reálnej skúsenosti, ktorú denne na školách zažívajú. 

Ministerstvo školstva sa snaží udržať mladých na Slovensku aj modernizáciou vysokých škôl, väčším dôrazom na prax a stáže, investíciami do infraštruktúry a internátov, zavedením štipendií a zvýšením financovania. Zároveň podporuje kvalitu vzdelávania, duševné zdravie aj nové oblasti, ako je umelá inteligencia.