Lacnejšie potraviny nestačia. Rodiny stále ťažia ceny bývania a energií

Tento vývoj má pritom výrazný dosah na celkovú infláciu. Potraviny totiž spolu s nealkoholickými nápojmi tvoria viac ako pätinu výdavkov slovenských domácností. Ich zlacnenie tak citeľne tlmí celkové zdražovanie.

Energie a doprava zostávajú rizikom

Na druhej strane, nie všetky zložky spotrebného koša sa vyvíjali priaznivo. Ceny bývania s energiami medzimesačne vzrástli o 0,5 percenta, a to najmä v dôsledku vyšších nákladov na služby spojené s bývaním či imputovaného nájomného. Ešte výraznejší bol rast cien v doprave, ktorá zdražela o 1,7 percenta, najmä pre drahšie pohonné látky.

V medziročnom porovnaní síce rast cien vo väčšine kategórií spomalil, no bývanie s energiami si naďalej drží dominantný vplyv. Ceny v tejto oblasti sú medziročne vyššie o 6,3 percenta, pričom výrazne sa prejavujú aj regulačné zásahy zo začiatku roka.

Priaznivejší vývoj badať pri potravinách, kde sa medziročné zdražovanie spomalilo na 1,3 percenta. Niektoré položky dokonca zlacneli. Postupne sa zmierňuje aj rast cien služieb – vrátane reštaurácií či rekreácie –, ktoré boli ešte nedávno významným zdrojom inflačných tlakov.

Kočiš hodnotí prvý štvrťrok pozitívnejšie, ako sa pôvodne čakalo. „Inflácia v prvom štvrťroku dopadá lepšie, než sme očakávali, najmä vďaka pomalšiemu rastu cien potravín,“ dodáva.

Spomalenie áno, stabilita zatiaľ nie

Nie všetky signály sú jednoznačne pozitívne. Doprava sa po predchádzajúcom poklese opäť medziročne zdražuje, rastú aj ceny v zdravotníctve či pri alkohole a tabaku. V týchto prípadoch zohrávajú úlohu nielen trhové faktory, ale aj daňové a regulačné opatrenia.

Jadrová inflácia, ktorá očisťuje vývoj od regulovaných cien, dosiahla v marci 1,9 percenta. Naznačuje to, že základné inflačné tlaky v ekonomike sú zatiaľ relatívne mierne. Výraznejšie výkyvy tak naďalej súvisia najmä s volatilnými položkami, ako sú energie a potraviny.

Výhľad do budúcnosti však zostáva neistý najmä pre geopolitické riziká. „Bez vplyvu vojny na Blízkom východe by sme znižovali odhad inflácie na rok 2026 približne o 0,5 percentuálneho bodu,“ upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne. Vyššie ceny energií však tento efekt vymazávajú.

„Predpokladáme, že ceny ropy tento rok vzrastú približne o 25 percent medziročne,“ vyčísľuje. To sa podľa neho premietne aj do cien pohonných hmôt a následne do celkovej inflácie.

„Náš odhad inflácie na rok 2026 preto ponechávame na úrovni štyroch percent,“ dodáva Kočiš. V ďalšom roku očakáva zmiernenie cenových tlakov. „V roku 2027 sa inflácia spomaľuje smerom k trom percentám,“ hovorí.

Riziká však zostávajú najmä v oblasti potravín. „Potraviny tvoria približne pätinu spotrebného koša a zostávajú dôležitým inflačným kanálom,“ upozorňuje Kočiš. Rast cien vstupov v poľnohospodárstve môže podľa neho tlačiť ceny nahor aj v nasledujúcich mesiacoch.

Hoci ceny energií pre domácnosti zostávajú regulované, nepriamy vplyv sa môže postupne prejaviť. „Vyššie ceny energií a pohonných hmôt sa budú postupne premietať do výroby aj služieb,“ vysvetľuje.

Celkový výhľad tak zostáva opatrný. „Neistota zostáva zvýšená a riziká inflácie sú naďalej smerom nahor,“ uzatvára analytik.

V širšom pohľade Slovensko stále patrí ku krajinám s vyššou infláciou v rámci eurozóny. Kým v menovej únii sa inflácia približuje k dvojpercentnému cieľu, domáci vývoj je ovplyvnený najmä drahšími energiami.

Marcové dáta tak potvrdzujú postupné spomaľovanie inflácie, no zároveň upozorňujú na jej krehkosť. Lacnejšie potraviny nemusia vydržať, zatiaľ čo ceny energií a pohonných látok ostávajú citlivé na vývoj na svetových trhoch. Práve tie budú rozhodovať o tom, či sa inflácia bude ďalej upokojovať, alebo opäť naberie dynamiku.