Zdražovanie sa vracia. Život bude tento rok zložitejší, než sme očakávali, avizuje regulátor
Slovenskú ekonomiku čaká podľa prognózy Národnej banky Slovenska slabší rast. Upozorňuje však, že ide o relatívne mierne priaznivý scenár, ktorý ráta s rýchlym koncom vojny v Iráne.
Peter Kažimír a Michal Horváth. Foto: Pavel Neubauer / TASR
Slovenská ekonomika vstupuje do roku 2026 s menej priaznivými vyhliadkami, než sa ešte nedávno očakávalo. Národná banka Slovenska na jarnej tlačovej konferencii predstavila prognózu, podľa ktorej hospodárstvo porastie len o pol percenta, zatiaľ čo inflácia dosiahne 3,9 percenta.
Centrálna banka pritom upozorňuje, že ide o relatívne priaznivý scenár, ktorý počíta s rýchlym upokojením konfliktu na Blízkom východe.
Guvernér NBS Peter Kažimír však priznáva, že ani tento scenár nepôsobí príliš optimisticky: „V tomto medzinárodnopolitickom a ekonomickom marazme odhadujeme, že naša ekonomika v tomto roku bude rásť niekde na úrovni pol percenta a inflácia sa na základe rastu cien niektorých energií vráti k hodnotám asi štyri percentá.“
Základný scenár podľa neho stojí na pomerne priaznivom predpoklade, že sa „vojna v Iráne a v priestore Blízkeho stredného východu skončí relatívne rýchlo, v rozmedzí niekoľkých týždňov“.
Ak by sa však konflikt natiahol a výraznejšie zasiahol ťažbu či prepravu ropy a plynu, dôsledky by boli citeľné.
„V takom prípade odhadujeme, že slovenská ekonomika by v tomto roku nerástla, inflácia by mohla atakovať úroveň okolo šesť percent a, samozrejme, takýto scenár by znamenal aj isté otrasy alebo nepriaznivé dosahy na trh práce,“ konštatuje guvernér.
Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth vysvetlil, že zásadný obrat oproti predchádzajúcej prognóze prichádza najmä z energetických trhov: „Keď sme naposledy robili predpoveď vývoja pre našu ekonomiku, cena ropy sa pohybovala niekde okolo 60 dolárov za barel. Ceny plynu sa výhľadovo vracali na pohodlné úrovne, ktoré sme mali pred covidom.“
Dnes je podľa neho situácia odlišná, keďže „každý deň v podstate sledujeme, ako ropa osciluje okolo veľmi vysokých úrovní“, pričom očakávanie je také, že v priebehu tohto roka „sa nevráti na podstatne nižšie úrovne“.
Aj keby sa konflikt upokojil v najbližších týždňoch, návrat cien energií bude len pozvoľný. „Návrat cien ropy na úrovne okolo 70 dolárov by mohol byť iba postupný a podobne to je aj s cenami plynu,“ dodáva Horváth.
Vyššie ceny energií sa podľa jeho slov najskôr prejavia na pohonných hmotách. Regulácie zatiaľ tlmia priamy dosah na domácnosti, no nepriamo sa zvýšené náklady postupne premietnu do cien tovarov a služieb.
„Takýto cenový šok v rámci energií má veľký vplyv na náklady firiem a, samozrejme, očakávame, že firmy budú časom – obdobne ako aj pri minulej podobnej kríze – prenášať tieto náklady do svojich cien,“ vysvetľuje ekonóm centrálnej banky, podľa ktorého sa rast cien dotkne širšieho spektra ekonomiky.
Dodáva, že výraznejšie riziká sa črtajú aj pri potravinách: „Sledujeme správy o nedostatku umelých hnojív, ktoré sú úplným základom produkcie viacerých kľúčových poľnohospodárskych plodín a agrokomodít.“
Michal Horváth. Foto: Martin Baumann/TASR
NBS pracuje aj s menej priaznivým scenárom
Negatívny scenár podľa avíza národnej banky počíta s dlhším trvaním konfliktu a vysokými cenami energií až do roku 2028. Horváth spresnil, že by nastal, ak sa „cena ropy nevráti pod hranicu 100 dolárov za barel ani v roku 2028“.
V takom prípade by ekonomika v roku 2026 stagnovala a oživenie by prichádzalo len pomaly. Inflácia by zostávala zvýšená, a to najmä pri potravinách a bežných výdavkoch.
Horváth navyše upozornil aj na psychologický efekt predchádzajúcej inflácie.
„V prostredí, kde si ešte pamätajú tú predošlú krízu, môžu rýchlejšie reagovať,“ konštatuje na margo firiem. Podobne sa však podľa neho správajú aj domácnosti, keďže zamestnanci môžu „v týchto podmienkach oveľa rýchlejšie žiadať vyššie mzdy“.
Guvernér Kažimír zdôraznil, že riziká rastú každým dňom.
„Každý deň, keď sa dozvieme o ďalšom ataku, ktorý bude likvidovať nejakú kapacitu na výrobu alebo spracovanie ropy či plynu, každý takýto deň bude znamenať, že naša prognóza, náš základný scenár je optimistickejší (ako realita),“ vysvetľuje.
Pripomína, že Slovensko je citlivé na externé šoky: „Treba si uvedomiť, že Slovensko je malá a otvorená ekonomika.“
Situácia v krajine je o to väčšou výzvou, že pod tlakom sú už pomerne dlho aj verejné financie.
Horváth síce hovoril o miernom zlepšení výhľadu deficitu, keďže inštitúcia očakáva, že „deficit bude za minulý rok na úrovni 4,6 percenta“, pričom pôvodne rátala s číslom 4,8 percenta. Zároveň však dodal, že deficity zostanú nad štyrmi percentami HDP až do roku 2028, takže ďalšia konsolidácia podľa neho zostáva nevyhnutná.
V horšom scenári by sa vraj deficit mohol priblížiť až k piatim percentám. „Aj toto ilustruje, že aj tu sa pohybujeme na hrane a ten priestor na ďalšie výrazné plošné pomocné opatrenia nie je,“ upozorňuje ekonóm.
Otáznik zároveň visí aj nad automobilovým priemyslom. Kažimír pripomenul jeho tradičnú úlohu v krízach, no dodal, že dnes sa javí „protivietor oveľa silnejší“. Pomôcť by mohol nábeh výroby vo Volve pri Košiciach, no riziká v dodávkach podľa neho zostávajú.
„Život tento rok bude zložitejší, než sme očakávali,“ uzatvára guvernér bez akýchkoľvek prikrášlení. Zároveň však dodal, že nejde o dramatický zlom, keďže inflácia okolo štyroch percent je úroveň, ktorú ekonomika už pozná.
NBS tak vysiela slovenským občanom opatrný, no čitateľný signál. Ekonomika síce ešte nepatrne rastie, no stojí na krehkom základe. Najbližšie týždne rozhodnú, či sa naplní miernejší scenár – alebo či sa riziká pretavia do citeľného spomalenia.
