Americko-izraelská vojna proti Iránu spustila sériu neželaných efektov, ktoré majú celosvetový dosah. Kým od posledného februárového dňa útočia spojenci najmä na personál či infraštruktúru – ako izraelské bombardovanie železníc –, Teherán pristúpil k stratégii známej ako horizontálna eskalácia.
Islamské revolučné gardy a pravidelná armáda preto začali ostreľovať americké zariadenia v arabských štátoch Perzského zálivu, predovšetkým vojenské základne. Ako ciele však Iránci označili aj civilné zariadenia, ktorých počet na Arabskej púšti za posledné roky utešene rastie – dátové centrá.
Kým sa pozornosť celého sveta sústredila na 35 kilometrov široký Hormuzský prieliv – a treba priznať, že právom, keďže cezeň na tankeroch prúdi pätina svetového obchodovaného objemu ropy a LNG –, obeťami horizontálnej eskalácie sa stali aj dátové centrá, teda komplexy s rozsiahlymi serverovňami, vlastným chladením a zálohovaním.
Práve tieto zariadenia sú kľúčové pre rozvoj digitálnych technológií vrátane umelej inteligencie (AI), čo je cieľom administratívy Donalda Trumpa už od začiatku jeho funkčného obdobia.
Zlatý vek serverovní
Ako v začiatkoch vojny poznamenal „čínsky Nostradamus“ Süe-čchin Ťiang, arabské štáty Perzského zálivu sú hlavným pilierom americkej ekonomiky, keďže zisky z predaja ropy a plynu reinvestujú do rozvoja AI v Spojených štátoch. Preto sú arabské ropné rafinérie cieľom iránskych dronov.
Tento vzťah je však obojstranne výhodný, keďže arabské monarchie hostia nielen vojenské základne, ale aj dátové centrá. Dôvodom výstavby vysokoprecíznych technologických zariadení na Arabskej púšti je to, že na rozlohe 2,3 milióna štvorcových kilometrov je extrémne sucho.
Vo všeobecnosti je umiestnenie dátových centier obchodným tajomstvom. Dôvodom je nevyhnutnosť ich zabezpečenia – sú totiž súčasťou ekosystému, ktorý sa súhrnne nazýva kritická infraštruktúra. A hoci vo väčšine prípadov ide o civilné inštalácie, môžu sa stať terčom teroristického či otvoreného vojenského útoku, čo následne narúša prístupnosť služieb.
Pravdou je, že umelú inteligenciu čoraz častejšie využívajú americké ozbrojené sily pri plánovaní a koordinácii útokov. S tým súvisí aj nedávny spor Pentagónu a firmy Anthropic, pričom vývojár odmietol dodávať softvér na vojenské účely. Biely dom v reakcii nariadil ukončenie spolupráce. Zároveň je to jeden z hlavných dôvodov, prečo Irán na dátové centrá útočí.
Na celom svete je v prevádzke viac ako 11-tisíc dátových centier, z toho viac než 5 400 sa nachádza v USA a porovnateľné množstvo v Európskej únii. Najrýchlejší nárast však zaznamenávajú štáty Blízkeho východu, predovšetkým Izrael a Spojené arabské emiráty.
Najmä v Emirátoch sa spoločnosti zapojené do výstavby spoliehajú na dostupnosť elektrickej sústavy, ktorá má využívať obnoviteľné zdroje energie (solárne panely). Len v Bahrajne, najmenšom štáte Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC), aktuálne funguje päť centier, v Katare ďalších sedem, v Emirátoch 14, v saudskoarabskej metropole Rijád dokonca 30, ďalšie desiatky vo zvyšku monarchie či v susednom Ománe.
Trojica technologických gigantov Amazon, Microsoft a Alphabet (vlastník Googlu) prevádzkuje 632 centier, ktoré sú buď aktívne, alebo vo fáze výstavby. Keďže väčšina týchto centier stojí na miestach so zvýšeným rizikom nedostatku vody, všetky tri firmy sa stali terčom kritiky zvnútra i zo strany environmentálnych organizácií.
Tejto kritike sa venovala investigatívna reportáž denníka Guardian a portálu Source Material. „Nie je náhoda, že stavajú v suchých oblastiach,“ poznamenala ich respondentka Lorena Jaume-Palasíová, filozofka a zakladateľka nadácie Ethical Tech Society, s tým, že oblasti s nízkou vlhkosťou ponúkajú nižšiu mieru hrdzavenia zariadení.
Preto podľa Guardianu plánujú Amazon, Microsoft a Google zvýšiť svoje dátové kapacity o 78 percent – a opäť hlavne na miestach so zníženým prístupom k vode. Na úrovni EÚ sa to odrazilo na založení protestnej skupiny Tu Nube Seca Mi Río (Tvoj cloud vysušuje moju rieku), ktorá vyzýva španielsku vládu na moratórium na rozvoj dátových kapacít.
Na Blízkom východe sa však rozvoj dátových centier stretáva s prijatím. Okrem možnosti využitia „zelených“ zdrojov energie (slnko a vietor) sa ponúkajú aj možnosti ako výstavba podzemných komplexov či spätné zachytávanie prebytočného tepla, ktoré sa dá následne využiť na ďalšiu produkciu elektriny.
Hrozba pre celé odvetvie
Vojnová eskalácia v najnásilnejšom regióne sveta však môže spraviť týmto plánom škrt cez rozpočet. Po prvých útokoch, pri ktorých zahynuli najvyšší vodca Iránu Sajjid Alí Chameneí a desiatky vojenských a politických lídrov, reagoval Teherán bombardovaním celej série destinácií vrátane Palmového polostrova v letovisku Dubaj.
Už 1. marca zasiahol roj dronov Šáhid-136 dve dátové centrá divízie Amazon Web Services (AWS) v Emirátoch, čo okrem požiarov vyvolalo aj výpadok internetu v časti krajiny. Dátové centrum v Bahrajne sa stalo terčom „nepriameho“ zásahu, začiatkom apríla ho však Irán ostreľoval priamo.
Revolučné gardy oznámili aj útok na dátové centrum firmy Oracle v Dubaji, čo však spoločnosť aj tamojšia vláda popreli. Kvázi armáda Iránu sa ďalej vyhrážala aj centrám spadajúcim pod projekt Stargate, ktorý čiastočne spravujú federálna vláda USA a firma OpenAI.
Hovorca gárd Ebrahím Zolfakárí špecificky upriamil pozornosť na „tajné“ dátové centrum vývojára modelu ChatGPT v hlavnom meste Emirátov Abú Zabí. Výpočtová kapacita tohto centra, ktoré je momentálne vo fáze výstavby, má byť jeden gigawatt.
Prvého apríla gardy avizovali odvetné útoky na 17 amerických technologických firiem v prípade, že USA či Izrael zabijú ktoréhokoľvek ďalšieho reprezentanta teokratickej vlády. Práve zariadenie Oraclu údajne bolo terčom aprílového útoku, keďže ho však firma nepotvrdila, nie je jasné, v akej situácii sa v súčasnosti nachádza.
Respondenti televízie CNBC News z radov technologických gigantov však odpovedali, že predovšetkým chránia životy svojich pracovníkov, ktorých sú pripravení okamžite evakuovať. Spoločnosti priznali, že ich fyzická bezpečnosť počíta so scenárom vlamačov či hackerov, nie s vojenskými údermi.
Na tento problém poukazujú aj štúdie z odvetvia, ktoré za vonkajšiu vrstvu ochrany považujú ploty a ochrankárov. Amazon sa však už obrátil na vlády Emirátov a Bahrajnu so žiadosťou o zvýšenie ochrany. Ochranku a plot tak môžu vystriedať systémy protivzdušnej obrany, pričom sa k tejto žiadosti údajne pripojili aj ďalšie firmy.
Zatiaľ sú však hlavnou odpoveďou na fyzické útoky evakuácia pracovníkov a presmerovanie prevádzky cloudu do bezpečnejšieho centra. Arabské monarchie v tejto fáze vojny nepovažujú dátové centrá za strategické objekty, v prípade ďalších útokov však túto politiku rozhodne prehodnotia.
To, či oznámenie o otvorení Hormuzského prielivu pre obchodné lode po dohode o prímerí v Libanone bude znamenať významnejší deeskalačný moment vrátane zastavenia útokov na dátové centrá, sa bude testovať v najbližších týždňoch.