Americký generál Dan Caine sa v decembri 2018 stretol s prezidentom Donaldom Trumpom. Ako jediný mu údajne povedal, že teroristickú organizáciu Islamský štát možno poraziť za tri týždne, a nie v rámci troch až piatich rokov, ako tvrdili „televízni generáli z Washingtonu“.
To aspoň tvrdí Trump v jednej z najobľúbenejších historiek, ku ktorým sa rád vracia v prejavoch. Práve Caine však koncom februára vyjadril obavy z chystaného útoku na Irán, a podľa zdrojov denníka Washington Post varoval, že USA trpia nedostatkom kritickej munície aj podpory islamských štátov na Blízkom východe.
Topgenerál proti vojne?
Predseda Zboru náčelníkov štábov, ktorého americký Senát potvrdil 11. apríla 2025, sa zúčastnil na uzavretom stretnutí s Trumpom, viceprezidentom JD Vanceom, ministrom vojny Peteom Hegsethom, šéfom diplomacie Marcom Rubiom, riaditeľom CIA Johnom Ratcliffom a ďalšími vrcholnými predstaviteľmi.
Ako poznamenala jeho kancelária, Caine poskytol „civilným predstaviteľom, ktorí rozhodujú o americkej bezpečnosti, celý rad vojenských možností“. Úrad pripomenul, že generál poskytol tieto hodnotenia „dôverne“.
Caine vyzdvihol ako jednu z obáv aj potenciálne straty na strane Spojených štátov – čo sa už aj naplnilo, keď po dronovom útoku na americkú základňu v Kuvajte zahynulo šesť vojakov.
Vyčerpané kapacity sú podľa Caineovho tvrdenia dôsledkom dlhoročnej podpory Ukrajiny a obrany izraelského vzdušného priestoru.
Trump tieto hodnotenia odmietol s tým, že Caine nie je proti vojne s Iránom. „Táto správa však neuvádza zdroj svojich informácií a je na sto percent nesprávna,“ vyhlásil v príspevku na svojej sieti Truth Social.
Caine je údajne toho názoru, že ak sa USA rozhodnú zaútočiť na Irán, „bude to ľahké víťazstvo“. „Nehovoril o tom, že by sme nemali zaútočiť na Irán, ani o falošných obmedzených útokoch, o ktorých som čítal. Vie len jedno, ako VYHRAŤ, a ak dostane takýto rozkaz, bude viesť útok,“ pokračoval Trump.
Okrem Washington Postu však rovnakým varovným tónom hovoril aj spravodajský portál Axios. Známy reportér a veterán izraelskej tajnej kyberjednotky 8200 Barak Ravid citoval dva anonymné zdroje, ktoré sa zúčastnili na rokovaní o národnej bezpečnosti a ktoré rovnako hovorili o Caineovom váhaní v otázke iránskej vojny.
Verejne však generál vystupuje v jednej línii s bezpečnostným vedením Spojených štátov. Na spoločnej tlačovej konferencii s Hegsethom 2. marca poznamenal, že víťazstvo nad Iránom a dosiahnutie amerických strategických cieľov (vrátane zmeny režimu) nenastane „za jednu noc“.
„Dosiahnutie vojenských cieľov, ktoré boli zverené Centrálnemu veleniu a spoločným silám, bude trvať určitý čas a v niektorých prípadoch to bude náročná a ťažká práca,“ dodal s tým, že Pentagón „očakáva ďalšie straty“, ktoré sa snaží minimalizovať.
Medzi praktickejšie obavy sa radí aj spomínaný nedostatok munície, najmä pre systémy protivzdušnej obrany ako Patriot či THAAD – ktorými Spojené štáty bránia Izrael a vzdušný priestor hneď niekoľkých arabských krajín.
Denník Wall Street Journal preto 1. marca zverejnil článok s mierne provokatívnym nadpisom: „USA sa ponáhľajú splniť misiu v Iráne, kým nedôjdu zásoby munície“.
Môže Irán vyhrať?
Američania a Izraelčania od začiatku vojny stoja pred pálčivou otázkou: „Čo považujeme za víťazstvo?“ Z pohľadu Tel Avivu je odpoveď pomerne jasná: okrem zmeny režimu zo šiitskej teokracie potrebuje židovský štát zastavenie jadrového programu, ktorý pôsobí ako „nukleárny hedging“, oslabenie balistických kapacít a koniec podpory militantných skupín.
Väčším úspechom by dokonca bolo, ak by sa Irán vnútorne rozpadol – podobne ako Irak či Sýria. Trieštenie na menšie etnické celky, ktoré nepredstavujú hrozbu, totiž Izrael považuje za najschodnejšiu cestu k statusu regionálnej veľmoci. Niekoľkí židovskí akademici tiež „vzorec Emirátov“ navrhovali aj pre palestínsky štát.
Iránske víťazstvo by znamenalo v zásade len odrazenie útokov a zachovanie moci ajatolláhov a nábožensko-politických inštitúcií. Pravdepodobnosť tohto scenára podľa analytika Daniela DePetrisa rastie priamo úmerne s trvaním vojny.
Analytik inštitútu Defense Priorities, ktorý pravidelne prispieva do médií ako Chicago Tribune, Newsweek a American Conservative, zverejnil v britskom denníku Telegraph analýzu, podľa ktorej by stratégia odolávania vzdušným úderom „mohla fungovať“.
Teherán sa podľa DePetrisa spolieha na to, že USA a Izrael vyčerpajú svoje útočné kapacity, kým bude islamská republika dronmi ostreľovať základne na Blízkom východe a ropné zariadenia v arabských krajinách.
Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty aj Katar budú vystavené zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii rovnako ako perzská veľmoc a pravdepodobne začnú ako prvé vyzývať na prímerie.
Čo predikuje „čínsky Nostradamus“
Cieľom Teheránu je aj finančný šok na svetových trhoch s fosílnymi surovinami, ktorý následne nafúkne ceny energií na Západe. Drahú elektrinu si tak nebudú môcť dovoliť vývojári v oblasti umelej inteligencie, čím Trump stratí „prvenstvo v AI pretekoch“.
To je predpoveď muža, ktorého na sociálnych sieťach nazývajú „čínsky Nostradamus“. Profesor Süe-čchin Ťiang absolvoval filozofické a historické štúdium na Yaleovej univerzite, v súčasnosti žije a pôsobí v Kanade. V máji 2024 zverejnil na dnes už svetoznámom YouTube kanáli Predictive History video s troma predpoveďami o Trumpovi.
V prvom rade vyhlásil, že republikán vyhrá nad vtedajšou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Druhou predpoveďou bolo, že ho „geopolitické tlaky“ donútia k tomu, aby zaútočil na Irán, pričom obe sa splnili. Podobne o vojne s Iránom hovoril mesiac pred americkými voľbami aj známy extrémista Nick Fuentes, ktorého predpovede zvyknú byť presné.
Ťiangova tretia predpoveď však spočívala v konštatovaní, že Spojené štáty túto vojnu prehrajú. „V súčasnosti vedú opotrebovávaciu vojnu… a na tú sa Irán pripravoval 20 rokov,“ povedal v podcaste Breaking Points.
Iránci tiež majú „celkom dobrú stratégiu, ako oslabiť či dokonca zničiť americké impérium“, pokračoval Ťiang. Túto stratégiu vysvetlil tým, že Teherán nevedie vojnu s americkými vojskami, ale útočí na celú svetovú ekonomiku – tým, že uzavrel Hormuz a ostreľuje arabské ropné rafinérie, ktoré sú často čiastočne v americkom vlastníctve.
„Nakoniec sa zamerajú na odsoľovacie zariadenia, ktoré sú životne dôležité pre krajiny Zálivu, pretože nemajú zásoby čerstvej vody,“ predpovedal s tým, že Teherán „v skutočnosti ohrozuje samotnú existenciu Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Kataru“.
Ťiang ďalej vysvetlil, že štáty združené v Rade spolupráce Zálivu (Gulf Cooperation Council, GCC) sú hlavným pilierom americkej ekonomiky. Takzvané petrodoláre zarobené z predaja ropy reinvestujú v USA do akcií na burze a umelej inteligencie (AI). „V súčasnosti vieme, že celá trhová ekonomika je podporovaná investíciami do AI v dátových centrách,“ pripomenul.
„Ak teda štáty Zálivu nebudú môcť predávať ropu a nebudú môcť financovať túto AI bublinu v USA, táto bublina praskne – a s ňou aj celé americké hospodárstvo, ktoré je v tomto momente skutočne finančnou Ponziho schémou,“ vyhlásil s použitím oficiálneho názvu pre pyramídovú hru.
Ďalšie kroky
Spojeným štátom sa teda zatvára okno príležitostí na zvrhnutie teokratického režimu. Preto budú ochotní vyriešiť „iránsku otázku“ čo najrýchlejšie – hoci niektoré odhady pracujú s časovým rámcom „do spetembra“.
Zdroje týždenníka Politico z ministerstva zahraničia priznali, že Trumpova administratíva nebola pripravená na rozkaz prezidenta začať vojnu, o ktorej sa zatiaľ hovorilo, že potrvá štyri týždne. Centrálne velenie (CENTCOM), ktoré má operačnú pôsobnosť nad Blízkym východom, si tiež vyžiadalo najmenej stovku spravodajských dôstojníkov na obdobie najmenej 100 dní – a najviac do septembra.
Pentagón má týchto agentov presunúť do sídla CENTCOM v meste Tampa (štát Florida), podľa Politica to však odhaľuje nepripravenosť existujúcich štruktúr na izraelsko-americký útok na Irán. „Je to tiež znamenie, že Pentagón prideľuje financie na operácie, ktoré môžu trvať oveľa dlhšie ako pôvodný štvortýždňový rámec,“ poznamenal týždenník.
Oproti predvolebným sľubom sa tiež zdá, že Američania čoskoro vstúpia aj do pozemných bojov. Zatiaľ ide len o náznaky vo forme organizovania proamerických milícií v Irackom Kurdistane na severe krajiny, ku ktorým sa pridali aj správy o aktivácii vojsk Azerbajdžanu.
Dismembrácia Iránu?
V poslednom februárovom týždni sa v irackom exile stretli predstavitelia piatich kurdských militantných skupín z Iránu a založili Koalíciu politických síl Iránskeho Kurdistanu. Ich cieľom je zrejme vybojovať si prinajmenšom autonómiu. Podľa zdrojov Axiosu sa militanti začali presúvať na svoje iránske stanovištia.
Ravidovi priznal zdroj z Izraela, že Kurdov v severnom pohraničí koordinujú americká CIA aj izraelský Mosad. „Vojna sa začala kinetickou fázou amerických a izraelských ozbrojených síl, ale ako vojna pokračuje, Mosad a CIA podnikajú ďalšie kroky,“ povedal anonym.
„My Kurdov nezbrojíme. Ale s Izraelčanmi nikdy neviete,“ mal povedať Rubio na stretnutí s kongresmanmi. Vyjadrenia anonymných amerických predstaviteľov o zapojení americkej tajnej služby ako prvá priniesla televízia CNN.
Televízia Fox News v stredu vyhlásila, že „tisíce Kurdov“ prekročili iracko-iránsku hranicu a zaútočili na pozície iránskej armády Arteš a Revolučných gárd, čo však okamžite poprel vicepremiér vlády kurdskej enklávy Azíz Ahmad.
Nepoprel však, že sa iránski Kurdi organizujú za spoločnou hranicou s cieľom destabilizácie iránskej bezpečnosti. Aj susedný Azerbajdžan zaviedol prísne bezpečnostné opatrenia a hermeticky uzavrel hranicu s Iránom. Pripomeňme, že v Iráne žije najmenej 12 miliónov Azerov, zatiaľ čo vo svojom domovskom štáte len niečo viac ako osem miliónov.
Plány Spojených štátov a Izraela sa tak pravdepodobne spoliehajú na etnické pnutie. Kurdi by mohli bojovať za vlastný štát alebo aspoň za autonómiu. Azerbajdžanci by mohli chcieť posunúť hranicu na juh a „oslobodiť“ svojich súkmeňovcov, ktorí v súčasnosti žijú v Iráne, a aj ďalšie národy by sa mohli snažiť o svoj kus koláča.
Výcvik a organizácia pozemných operácií si však budú vyžadovať prítomnosť vojenských inštruktorov, čo by spĺňalo definíciu pojmu „topánky na zemi“ (Boots on the ground), znamenajúcu priame nasadenie vojsk.
A tak, ako nasadenie západných inštruktorov na Ukrajine odsudzuje Rusko, môžu sa konkrétne americkí inštruktori stať terčmi odvetných útokov iránskych ozbrojených síl. Reakcia Bieleho domu a Pentagónu by veľmi pravdepodobne znamenala rozšírenie operácií aj vojenskej prítomnosti a ďalej by situáciu eskalovala.
Cesta k možnej prehre v polčasových voľbách
Zároveň to však znamená, že Republikánska strana – ktorá voľby v roku 2024 vyhrala s posolstvom mieru a „nezačínania“ nových vojen – nebude mať dosť času na obnovenie protivojnovej volebnej propagandy.
V novembri tohto roka sa majú konať doplňujúce „polčasové“ voľby do oboch komôr Kongresu, a očakáva sa, že kontrolu nad najmenej jednou komorou prevezmú demokrati.
Trumpova domáca politika je teda na konci svojho snaženia. Cez opozičnú Snemovňu reprezentantov neprejde ani jeden z návrhov Bieleho domu, Demokratická strana môže spustiť vyšetrovanie zásahov proti migrantom, a prezidentské nariadenia o dvoch pohlaviach či náboženskej slobode môže zrušiť ďalší prezident. V neposlednom rade by Trumpa mohol čakať ďalší impeachment.
Americká verzia „špeciálnej vojenskej operácie“, ktorá podobne ako v prípade Venezuely nedostala povolenie Kongresu [Senát USA odmietol rezolúciu o vojnových právomociach 53 republikánskymi hlasmi, poznámka redakcie], tak bude mať dohru aj na domácom poli.