V ten istý deň vydal Biely dom aj akčný plán s názvom Winning The Race, ktorého víziou je - okrem spomínaného exportu na trhy v zahraničí - aj podpora zrýchlenej výstavby dátových centier a tovární na výrobu polovodičov, „odstránenie prísnych federálnych predpisov, ktoré bránia rozvoju“ AI, a tiež sprísnenie pravidiel spolupráce s cieľom zaručenia slobody prejavu používateľom.
Ako nedávno pripomenul analytik Matěj Široký, svetovú verejnosť šokovalo zverejnenie čínskeho jazykového modelu DeepSeek, ktorého vývoj podľa dostupných informácií stál len šesť miliónov dolárov – „zlomok rádovo desiatok miliárd, ktoré pravidelne investujú americkí technologickí giganti“.
Tento krok zo strany Pekingu zároveň ohrozil obraz americkej dominancie v digitálnych technológiách, čoho dôkazom bola aj symbolická hodnota dátumu zverejnenia – 20. januára bola Trumpova inaugurácia.
O deň neskôr preto Trump oznámil založenie Projektu Stargate – investičného plánu za pol bilióna dolárov. Pri prezentácii bol prítomný jeden z predstaviteľov technologických gigantov Sam Altman, ktorého spoločnosť OpenAI vyrobila asi najznámejší model ChatGPT.
Hoci miliardár Elon Musk po odchode z Trumpovej vlády upadol do nemilosti, jeho spoločnosť xAI a model Grok sa pravdepodobne tiež bude podieľať na „dosahovaní americkej veľkosti“ v umelej inteligencii. Opakovane však spochybnil projekt „hviezdnej brány“, najmä pre angažovanosť Altmana.
Okrem OpenAI sa na spoločnom podniku (Joint Venture) majú podieľať aj firma Oracle a japonská SoftBank, ktorá do roku 2026 plánuje požičať 16 miliárd dolárov na podporu projektu.
Ako s umelou inteligenciou súvisí energetika
V rámci Stargate bude spoločný podnik investovať aj do výstavby elektrární v Texase, ako oznámil Trump 21. januára. Aj tejto téme sa už Štandard venoval, pričom sme upozornili, že AI spotrebúva energiu ešte predtým, ako začne fungovať – práve pri vývoji čipov.
Keďže výroba čipov a ich tréning bude s pokračujúcim vývojom vyžadovať čoraz väčšie množstvo energie, ako upozornil šéf Mety Mark Zuckerberg, „energia bude sitom číslo jeden“.
Spolu s riaditeľom Amazonu Jeffom Bezosom, Muskom či šéfom Googlu Sundarom Pichaiom sa zúčastnili aj na Trumpovej inaugurácii. Ako vyzdvihla demokratická senátorka Elizabeth Warrenová, išlo o „prehliadku miliardárov“.
Ich majetok – často viazaný vo fondoch – však nie je pre pochopenie Trumpových snáh až taký dôležitý. Rozhodujúce je odvetvie, v ktorom sú všetci menovaní premiantmi, a to - digitálne technológie.
Šéf Bieleho domu je určite rovnako stotožnený s cieľmi a plánmi jeho podporovateľov z radov Silicon Valley, keďže rovnakou mierou ako AI podporuje rozvoj ťažby fosílnych palív.
Trump ťažbu ropy a plynu považuje za rozhodujúcu pre všeobecný blahobyt, fráza „Vŕtaj, dievča, vŕtaj“ (Drill, Baby, Drill) sa do istej miery stala jedným z volebných hesiel. Okamžite po nástupe do Bieleho domu zrušil prakticky všetky Bidenove environmentálne opatrenia.
Aj preto v súčasnosti tlačí na Kongres, aby schválil všetky doterajšie republikánske nariadenia ako zákony. V opačnom prípade by ich hociktorý jeho nástupca mohol rovnako jednoducho odvolať.
Prezident počas inaugurácie podpísal nariadenie o uvoľnení Bidenových regulácií – Unleash The American Energy. Okrem obnovenia ťažby na kontinentálnom šelfe [oceánske dno siahajúce 370 kilometrov od pobrežia USA, pozn. red.] nariadil ministrovi vnútra Dougovi Burgumovi, aby zjednodušil ťažbu v národných parkoch a prírodných rezerváciách.
Nariadenie s tým istým motívom – zrušenie ochrany migrujúcich vtákov či klimatickej agendy v dokumentoch ministerstva – schválil Burgum 3. februára. Rovnako nariadil Geologickej službe USA (USGS), aby aktualizovala zoznam „minerálov vzácnych zemín“, ktoré sú „kritické“ pre americký priemysel – a potenciálne naň zaradila urán.
Burgum a ministerka poľnohospodárstva Brooke Rollinsová tiež dostali za úlohu „prehodnotiť“ vyňatie pozemkov z verejného pozemkového fondu s cieľom objaviť tie, ktoré sú vhodné na prieskum a ťažbu. Žiadosti o prenájom sa začali hrnúť takmer okamžite, ako vidno na správach ministerstva vnútra.
Cieľom Trumpovho uvoľnenia pravidiel ťažby je zníženie cien energií. Spojenými nádobami sú v tomto prípade najmä ceny plynu a elektriny, ktoré sa vzájomne „kopírujú“, ako vysvetlila britská vládna charita na podporu inovácií NESTA.
„Cena elektrickej energie kopíruje cenu plynu, pretože výroba plynu určuje marginálnu veľkoobchodnú cenu,“ vysvetlila v otázke, „prečo je cena elektriny vyššia ako cena plynu“ v súvislosti so zelenými cieľmi vlády.
„Veľkoobchodná cena elektrickej energie je stanovená na základe nákladov na výrobu poslednej jednotky elektrickej energie potrebnej na uspokojenie dopytu. Takmer vždy ide o plynovú elektráreň s vysokými marginálnymi nákladmi.“
Ďalší dôvod je tiež prozaický: veľké mocnosti ako USA či donedávna Nemecko používajú na výrobu elektriny práve plyn. Predovšetkým na juhu a východnom pobreží Spojených štátov pritom stojí približne 1 900 plynových elektrární. Aj Úrad pre energetické informácie pri vysvetlení cien elektriny pracuje s tézou prepojenia cien plynu a elektrickej energie.
Digitálna veľmoc a sledovanie Američanov
Trump ohlásil svoj akčný plán v stredu v rámci prejavu, ktorý organizovalo Hill and Valley Forum – združenie investičných magnátov a politických predstaviteľov, ktorých cieľom je udržanie americkej konkurencie voči Pekingu.
Ide o spojenie názvov pahorku Capitol Hill vo Washingtone – kde sídli Kongres USA – a spomínaného údolia Silicon Valley v aglomerácii San Francisco v severnej Kalifornii. Združenie vzniklo v marci 2023.
Počas prejavu Trump vyzval k tomu, aby predstavitelia AI priemyslu urobili „všetko, čo je potrebné“, aby USA „vyhrali závod“ v oblasti umelej inteligencie, pripomenul portál Axios.
Ten si všimol aj časť publika: okrem viceprezidenta JD Vancea, ministra financií Scotta Bessenta a ministra obchodu Lutnicka boli medzi účastníkmi aj generálny riaditeľ spoločnosti Nvidia Jensen Huang a generálna riaditeľka spoločnosti Advanced Micro Devices Lisa Suová.
Jedným z predstaviteľov Hill and Valley Forum je aj známy miliardár Peter Thiel, o ktorého systéme Foundry na zber neutajovaných informácií o amerických občanoch už Štandard tiež informoval.
Práve Thielove iniciatívy spôsobujú najväčšie obavy na ľavej strane politického spektra, a to v súvislosti s potenciálnym sledovaním Američanov. Investičný a technologický magnát tiež dlhodobo spolupracuje s CIA či Pentagónom.
Ako Trump vyzdvihol v prejave 23. júla, v súčasnosti nám nie sú známe možnosti, ktoré prinesie celospoločenská aplikácia umelej inteligencie. Hoci najprepieranejšou témou je zatiaľ potenciálna strata pracovných miest, úvahy niektorých politikov, podnikateľov či iných mysliteľov sa uberajú aj ďalej.
Ešte v októbri 2021 uverejnil bývalý ideológ Kremľa Vladislav Surkov pojednanie o „ľudoprázdnej demokracii“, keď má v predpokladanom roku 2121 o dôležitých spoločenských záležitostiach rozhodovať „všemocný algoritmus“.
Podobne aj v Amerike dlhodobo pôsobí mysliteľ menom Curtis Yarvin, ktorý vo virtuálnom priestore vystupuje pod pseudonymom Mencius Moldbug. Ten, použijúc tolkienovské alegórie „hobitov“, „vysokých elfov“ a „temných elfov“ opísal spoločenskú situáciu v USA ako nadvládu nepreniknuteľnej politickej kasty (elfovia), v ktorej tí, „ktorí radi grilujú a vychovávajú deti“ (hobiti), nikdy nemôžu získať prvenstvo.
Títo „hobiti“ sa tak musia spoliehať na „temných elfov“, ktorí síce patria k spomenutej nadradenej kaste, sú však voči nej v ideologickej opozícii. Ako konečné štádium spoločenského vývoja Yarvin navrhuje bližšie nešpecifikovanú „techno-monarchiu“. Thiel niekoľkokrát označil Yarvina za „veľmi zaujímavého“.
Bez ohľadu na spoločenské myslenie či štátne zriadenie, ktoré bude prevažovať v nasledujúcom storočí, je to práve Donald Trump, ktorý nástupu „niečoho nového“ otvára dvere. Jeho cieľom je síce Amerika ako akési digitálne impérium, samotnú krajinu však môže zmeniť na nepoznanie.
