Ani po rokoch sa nepodarilo dostať mýtny systém na Slovensku pevne do rúk štátu. Projekt, ktorý mal byť stabilným zdrojom peňazí na diaľnice, v súčasnosti skôr pripomína dlhodobo nedoriešený problém – s nejasným vlastníctvom, meškajúcim novým riešením a vysokými prevádzkovými nákladmi. V konečnom dôsledku nesú riziká, okrem štátu, aj vodiči.
Najvyšší kontrolný úrad vo svojej najnovšej správe pomenúva veci pomerne priamo. Štát podľa neho zaplatil za vybudovanie systému približne 250 miliónov eur, no dodnes ho nemá plne pod kontrolou. Ako upozorňuje jeho predseda Ľubomír Andrassy, stále existuje riziko, že za niektoré jeho časti bude musieť zaplatiť opäť.
Kontrolóri hovoria o opakovanom zlyhaní – či už v riadení, plánovaní, alebo v ochrane verejného záujmu.
Projekt od začiatku sprevádzali pochybnosti
Elektronický mýtny systém na Slovensku patrí už dlhé roky medzi najkritizovanejšie verejné projekty za posledné dve desaťročia. Jeho začiatky siahajú do rokov 2007 až 2009, keď vláda Roberta Fica pripravovala tender na zavedenie elektronického výberu mýta pre nákladnú dopravu.
Víťazom súťaže sa stala spoločnosť SkyToll zo skupiny ITIS Holding. Už samotný výsledok tendra však vyvolal výrazné pochybnosti, keďže úspešná nebola najlacnejšia ponuka. Lacnejší uchádzači boli zo súťaže vylúčení, čo od začiatku podnecovalo otázky o transparentnosti procesu aj o jeho výhodnosti pre štát.
Systém spustili 1. januára 2010 na základe zmluvy uzatvorenej na 13 rokov s možnosťou jej predĺženia. Postupne sa však ukazovalo, že zmluvné nastavenie je pre štát nevýhodné. Najvyšší kontrolný úrad neskôr konštatoval, že takmer polovica vybraného mýta smerovala prevádzkovateľovi systému, zatiaľ čo štátu zostávala len druhá polovica výnosov.
Závažným problémom zároveň bolo, že štát ani po rokoch fungovania systému nevlastnil jeho technologickú infraštruktúru, čo výrazne obmedzovalo jeho možnosti pri prípadnej zmene prevádzkovateľa.
S blížiacim sa koncom pôvodnej zmluvy preto začal štát pripravovať nové „mýto 2“. Národná diaľničná spoločnosť ho vyhlásila v roku 2020 s ambíciou zabezpečiť lacnejší model, ktorý by bol vo vlastníctve štátu a zároveň by prinášal vyšší podiel výnosov do verejných financií.
Aj tento proces však sprevádzali opakované námietky uchádzačov, zásahy Úradu pre verejné obstarávanie a zdĺhavé prieťahy. Výsledkom bolo, že nový systém sa nepodarilo zaviesť v pôvodne plánovanom termíne.
Dôsledkom týchto zlyhaní bolo opakované predlžovanie pôvodnej zmluvy so spoločnosťou SkyToll aj po roku 2022. Krajina sa tak ocitla v situácii technologickej aj zmluvnej závislosti od jedného dodávateľa.
Kľúčový problém: kto systém vlastní
Národná diaľničná spoločnosť nedokázala uzavrieť základnú otázku – kto vlastní systém financovaný z verejných zdrojov. Kľúčové časti vrátane kontrolného mechanizmu Enforcement zostávajú v rukách súkromnej spoločnosti SkyToll.
Štát podľa úradu nevyužil dostupné právne nástroje – neobrátil sa na súd ani aktívne nevymáhal svoje nároky. Namiesto toho sa spoliehal na právne analýzy a rokovania, ktoré sa ťahajú už viac ako päť rokov.
Do toho vstupuje aj meškajúci tender na nový mýtny systém. V súčasnosti sa ako reálny termín spustenia spomína až začiatok roka 2027.
Medzitým štát pokračuje v spolupráci so súčasným prevádzkovateľom. Tesne pred vypršaním zmluvy ju predĺžil do konca roka 2026.
„Ak by si diaľničná spoločnosť uplatnila opciu, ak by aktívne využila napríklad podanie žaloby na príslušnom súde, nemusela by v časovej tiesni uzatvárať dodatok, ktorý bol 70. v poradí, a to len tri týždne pred vypršaním účinnosti platnej zmluvy,“ približuje Andrassy.
Čísla pritom ukazujú reálnejší obraz. Od roku 2010 sa síce na mýte vyzbierali viac ako tri miliardy eur, no takmer polovica z tejto sumy išla na prevádzku systému.
Chýba metodika aj legislatíva
Jedným z najcitlivejších bodov zostáva riziko, že štát zaplatí za časť systému dvakrát. Mechanizmus Enforcement, financovaný z verejných zdrojov, totiž stále vlastní súkromná firma.
Správa upozorňuje aj na slabšiu transparentnosť pri nakladaní s výnosmi z mýta. Podľa kontrolórov jednoznačne chýba jednotná metodika a legislatíva presne neurčuje, na čo majú byť tieto peniaze použité.
„Je pre nás nepochopiteľné, že zodpovední manažéri diaľničnej spoločnosti uprednostnili právne analýzy pred transparentným súdnym sporom, a to aj preto, že ide o verejné financie a majetok, ktoré sú zástupcovia štátu povinní v maximálnej možnej miere ochraňovať či zveľaďovať,“ konštatuje šéf kontrolórov.
Preukazovanie využitia čistého výnosu z mýta tak zostáva nejednoznačné. Diaľničiari podľa Andrassyho nemajú jednotnú metodiku, čo znižuje transparentnosť a zvyšuje riziko nehospodárnosti. Legislatíva zároveň jasne neurčuje, že výnosy majú smerovať výlučne do diaľničnej infraštruktúry.
Aj po viac ako 10 rokoch tak platí pomerne jednoduchý záver: systém, ktorý mal byť stabilným pilierom financovania ciest, zatiaľ tento cieľ nenapĺňa.