Pro-liferi v USA čelili za Bidena zásahom štátu a mimovládok

Uplatňovanie zákona FACE Act

Zákon o slobode prístupu k zdravotníckym zariadeniam (FACE Act) bol prijatý v roku 1994 s cieľom chrániť prístup k zariadeniam, ako sú potratové kliniky, ale aj centrá pomoci tehotným ženám. Zakazuje používanie sily, hrozieb alebo fyzického blokovania vstupu do týchto miest.

Jeho uplatňovanie sa výrazne dostalo do popredia po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA v prípade Dobbs v. Jackson Women’s Health Organization z roku 2022. Týmto verdiktom súd zrušil precedens Roe v. Wade z roku 1973, ktorý dovtedy garantoval právo na potrat na federálnej úrovni ako súčasť práva na súkromie.

Najvyšší súd rozhodol, že Ústava USA takéto právo explicitne neobsahuje, a preto otázku regulácie potratov vrátil jednotlivým štátom. Tie následne začali prijímať vlastné zákony, čo viedlo k výrazným rozdielom medzi štátmi a zvýšenému napätiu v spoločnosti.

V tomto kontexte federálne ministerstvo spravodlivosti začalo častejšie využívať zákon FACE Act pri riešení incidentov súvisiacich s protestmi a aktivitami pred zdravotníckymi zariadeniami.

Zistenia o spolupráci s mimovládkami

Správa uvádza, že počas vyšetrovaní existovala úzka komunikácia medzi federálnymi orgánmi a organizáciami podporujúcimi právo na potrat. Medzi nimi sa spomínajú najmä National Abortion Federation, Planned Parenthood a Feminist Majority Foundation.

Podľa dokumentu tieto organizácie poskytovali informácie o aktivitách pro-life aktivistov vrátane ich verejných vystúpení, zhromaždení či cestovania. V niektorých prípadoch údajne zhromažďovali podklady, ktoré následne prispeli k vydaniu príkazov na prehliadky alebo k vzneseniu obvinení.

Medzi zverejnenými materiálmi sa nachádzajú aj konkrétne e-mailové komunikácie. Prokurátor Sanjay Patel podľa nich označil bezpečnostnú riaditeľku National Abortion Federation za významný zdroj informácií pri vyšetrovaniach.

V komunikácii sa objavujú aj požiadavky na doplnenie údajov o konkrétnych aktivistoch a ich spolupracovníkoch.

Postupy prokurátorov a priebeh konaní

Správa poukazuje aj na postupy prokurátorov. V niektorých prípadoch podľa nej zadržiavali dôkazy požadované obhajobou alebo sa snažili vylúčiť porotcov na základe náboženského presvedčenia.

Taktiež sa v nej spomínajú aj razantné zásahy pri zatýkaní, hoci obvinení boli podľa správy ochotní spolupracovať. Takéto postupy označuje za sporné z pohľadu štandardov spravodlivého procesu.

Výrazný rozdiel uvádza aj pri navrhovaných trestoch. Prokurátori žiadali v priemere 26,8 mesiaca väzenia pre pro-life obvinených, zatiaľ čo v prípadoch násilia zo strany podporovateľov potratov bol priemer 12,3 mesiaca.

Dokument zároveň konštatuje, že niektoré útoky na centrá pomoci tehotným ženám alebo náboženské objekty neboli riešené s rovnakou intenzitou ako prípady týkajúce sa potratových kliník.

Sledovanie pro-liferov a ich omilostenie

Správa sa vracia aj k obdobiu po nepokojoch vo Washingtone zo 6. januára 2021, keď dav vnikol do budovy Kapitolu počas potvrdzovania výsledkov prezidentských volieb. V nasledujúcich dňoch panovali zvýšené bezpečnostné obavy a federálne orgány venovali väčšiu pozornosť rôznym občianskym zhromaždeniam.

Podľa správy v tomto kontexte niektoré organizácie, najmä National Abortion Federation, aktívne komunikovali s úradmi a poskytovali im informácie o pro-life aktivistoch. V súvislosti s plánovaným pochodom za život March for Life úrady údajne dostali zoznamy osôb označených ako „záujmové“ vrátane známych aktivistov.

Dokument ďalej poukazuje, že sledovanie sa netýkalo len konkrétnych incidentov, ale aj širších aktivít, ako sú verejné vystúpenia, zhromaždenia či účasť na podujatiach. Samotný pochod March for Life sa napokon uskutočnil v obmedzenej forme bez narušenia verejného poriadku.

V januári 2025 prezident Donald Trump udelil milosť 23 osobám odsúdeným podľa zákona FACE Act. Medzi nimi boli viacerí známi aktivisti vrátane Lauren Handyovej, ktorá si odpykávala najdlhší trest v trvaní 57 mesiacov.

Po týchto krokoch ministerstvo spravodlivosti oznámilo zmenu prístupu k uplatňovaniu zákona. Nové smernice stanovujú, že trestné stíhanie podľa FACE Act má byť využívané len vo výnimočných prípadoch, napríklad pri závažnom násilí, vážnom ublížení na zdraví alebo rozsiahlych materiálnych škodách.

Rezort zároveň stiahol tri občianskoprávne žaloby vedené proti pro-life aktivistom a prijal personálne opatrenia voči niektorým zodpovedným osobám.

Aké budú ďalšie kroky?

Zverejnenie dokumentu vyvolalo rozdielne reakcie. Právnická organizácia Thomas More Society vyhlásila, že správa potvrdzuje ich dlhodobé tvrdenia o selektívnom stíhaní pro-life aktivistov. Niektorí z omilostených aktivistov reagovali vyhláseniami, v ktorých hovorili o možnosti opätovne verejne vystupovať a zapájať sa do diskusie o ochrane nenarodeného života.

Naopak, bývalá predstaviteľka ministerstva pre občianske práva Kristen Clarkeová odmietla závery správy. Uviedla, že rezort počas jej pôsobenia postupoval vyvážene a sústredil sa na riešenie násilia, hrozieb a obštrukcií spojených s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo spravodlivosti deklarovalo, že bude aj naďalej preverovať podnety od všetkých dotknutých osôb bez ohľadu na ich presvedčenie. Cieľom má byť zabezpečenie rovnakého prístupu k spravodlivosti a ochrana občianskych práv.

Úradujúci generálny prokurátor zároveň schválil čiastočné sprístupnenie interných materiálov, ktoré tvorili základ správy, aby si verejnosť mohla jednotlivé zistenia overiť.