Úmrtnosť na Slovensku sa po období pandémie postupne ustálila. V roku 2025 zomrelo 53,5 tisíca ľudí, čo predstavuje najnižší počet od roku 2020 a zároveň hodnotu blízku dlhodobému priemeru z predchádzajúcich rokov.
Štatistický úrad Slovenskej republiky na základe najnovších dát hovorí o návrate k štandardnému vývoju po dočasnom narušení spôsobenom ochorením COVID-19.
V medziročnom porovnaní klesol počet úmrtí o 0,7 percenta, teda o 356 osôb. Úmrtnosť sa zároveň už tretí rok udržiava pod hranicou tisíc úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, keď v roku 2025 dosiahla úroveň 988. Počas pandémie pritom tento ukazovateľ výrazne vyskočil – v roku 2021 dosiahol hodnotu 1 350, najviac od polovice 20. storočia.
Ako uviedla riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva Zuzana Podmanická, vývoj posledných rokov naznačuje postupný návrat k stabilite: „Ukazovatele úmrtnosti zaznamenávajú kontinuálny pokles od roku 2021. Posledné tri roky potvrdili, že pandémia narušila predchádzajúcu relatívne stabilnú úroveň úmrtnosti len dočasne a aktuálne sa hodnoty vrátili na úroveň predpandemických dlhodobých priemerov.“
Muži stále dominujú, rozdiel sa však zmierňuje
Aj naďalej platí, že medzi zomretými prevažujú muži. V roku 2025 ich bolo 27,5 tisíca, čo je o 407 menej než v predchádzajúcom roku. Počet zomretých žien mierne vzrástol na 26,1 tisíca, pričom ich podiel predstavoval 48,7 percenta.
Rozdiel medzi pohlaviami sa však postupne zmenšuje. Kým počas pandémie bol výraznejší, v roku 2025 zomrelo o približne 1,4 tisíca viac mužov než žien.
„Ženy sa na Slovensku dlhodobo dožívajú vyššieho veku, čo vedie k ich početnejšiemu zastúpeniu vo vyšších vekových skupinách. Hoci úmrtnosť mužov zostáva vyššia, rozdiel v strednej dĺžke života sa postupne znižuje,“ vysvetľuje Podmanická.
Regionálne rozdiely pretrvávajú
Vývoj úmrtnosti nie je rovnomerný naprieč regiónmi. Medziročne sa počet úmrtí znížil v šiestich z ôsmich krajov, pričom výnimku tvorili Prešovský a Košický kraj. V porovnaní s obdobím pred pandémiou evidovali nižší počet úmrtí štyri regióny – Bratislavský, Nitriansky, Žilinský a Banskobystrický kraj.
Najnižšiu hrubú mieru úmrtnosti zaznamenal Bratislavský kraj (820 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov), zatiaľ čo najvyššiu Banskobystrický kraj (1 142). Nad celoslovenským priemerom sa pohybovali aj Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj.
Pozitívny trend je zreteľný najmä v skupine obyvateľov v produktívnom veku (15 až 64 rokov). Počet úmrtí v tejto kategórii medziročne klesol takmer o štyri percentá a v porovnaní s predpandemickým priemerom bol nižší približne o pätinu.
Na druhej strane, vo vyšších vekových skupinách pretrváva mierne zvýšená úmrtnosť. V kategórii 65 až 74 rokov bola o takmer 11 percent vyššia než pred pandémiou, u ľudí nad 75 rokov približne o päť percent.
Dominujú choroby obehovej sústavy
Najčastejšou príčinou úmrtí zostávajú dlhodobo choroby obehovej sústavy. V roku 2025 im podľahlo 24,1 tisíca ľudí, čo predstavuje približne 45 percent všetkých úmrtí. V porovnaní s predpandemickým obdobím ide o pokles o 5,5 percenta.
Na druhom mieste sa nachádzajú onkologické ochorenia s približne 13,3 tisíca prípadmi, čo tvorí štvrtinu celkovej úmrtnosti. Tretie miesto patrí chorobám dýchacej sústavy s podielom takmer deväť percent.
Tieto tri skupiny diagnóz spolu predstavujú rozhodujúcu časť úmrtnosti na Slovensku, pričom len choroby obehovej sústavy a nádory tvoria približne 70 percent všetkých prípadov.
COVID-19 ustupuje do úzadia
Úmrtia spojené s ochorením COVID-19 zaznamenali výrazný pokles. V roku 2025 zomrelo na toto ochorenie 50 osôb, čo predstavuje medziročný pokles o 75 percent. COVID-19 sa tak posunul až na 16. miesto medzi príčinami smrti a jeho podiel klesol na 0,1 percenta.
Napriek tomu si pandémia od roku 2020 na Slovensku vyžiadala viac ako 22,5 tisíca obetí.
Z historického hľadiska prešla úmrtnosť na Slovensku viacerými zmenami. Po extrémnych hodnotách počas druhej svetovej vojny nasledovalo obdobie poklesu, ktoré sa v 70. rokoch spomalilo najmä v dôsledku starnutia populácie.
Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa úmrtnosť pohybovala v relatívne stabilnom pásme až do príchodu pandémie.
Najnovšie dáta štatistikov naznačujú, že pandémia predstavovala skôr dočasnú odchýlku než trvalú zmenu trendu. Demografický vývoj sa tak opäť približuje k líniám, ktoré formovali slovenskú populáciu pred rokom 2020.
Slovensko patrilo k najviac zasiahnutým
Aj najnovšie údaje európskych inštitúcií naznačujú, že vývoj úmrtnosti na Slovensku sa po pandémii COVID-19 postupne stabilizuje a v mnohých ukazovateľoch sa vracia k úrovniam spred roka 2020. Podobný trend vidno aj v okolitých krajinách – v Česku, Maďarsku a Poľsku –, pričom vyplýva najmä z dát Eurostatu a Európskej komisie.
Pre medzinárodné porovnanie má osobitný význam štandardizovaná miera úmrtnosti (SDR), ktorá zohľadňuje vekovú štruktúru obyvateľstva. Práve tento ukazovateľ umožňuje porovnávať krajiny objektívnejšie, bez skreslenia spôsobeného odlišným demografickým vývojom.
Podľa údajov Eurostatu dosiahli štáty strednej Európy vrchol úmrtnosti v rokoch 2020 až 2022, pričom Slovensko a Maďarsko patrili v rámci Európskej únie medzi najvýraznejšie zasiahnuté krajiny.
Od roku 2023 sa nadmerná úmrtnosť postupne zmierňuje, pričom Slovensko zaznamenalo výrazný pokles a v roku 2024 sa v niektorých mesiacoch dostalo dokonca pod predpandemickú úroveň (2016 až 2019). Česko sa k týmto hodnotám vrátilo stabilnejšie a rýchlejšie, zatiaľ čo Maďarsko a Poľsko síce zaznamenali zlepšenie, no úmrtnosť u nich stále mierne prevyšuje predkrízový priemer.
Napriek návratu k nižšiemu počtu úmrtí zostávajú dôležité dlhodobé faktory, najmä starnutie populácie, ktoré prirodzene zvyšuje úmrtnosť. Zároveň pandémia zanechala trvalejšie následky v oblasti chronických ochorení, dostupnosti zdravotnej starostlivosti a prevencie.
Slovensko patrilo medzi najviac zasiahnuté krajiny počas pandémie, no v súčasnosti sa radí medzi tie, ktoré sa rýchlejšie stabilizujú. Rozdiely medzi krajinami však pretrvávajú a ďalší vývoj bude závisieť najmä od demografie a kvality zdravotných systémov.