Je to jedna z najnenápadnejších chýb finančného systému a zároveň jedna z najnákladnejších. Na nemeckých účtoch sa nachádzajú miliardy eur, ku ktorým nikto nemal prístup celé roky. Ide o bankové účty, účty s cennými papiermi či bezpečnostné schránky, ktorých majitelia zomreli alebo sa na ich existenciu jednoducho zabudlo.
Tento fenomén je známy ako nevyzdvihnutý majetok a zďaleka nie je zanedbateľný.
Štúdia, ktorú si objednalo nemecké ministerstvo školstva, odhaduje jeho celkovú hodnotu až na 4,2 miliardy eur. Nemecké združenie vyšetrovateľov dedičstva uvádza ešte vyššiu sumu, a to až deväť miliárd eur. Podľa súčasných právnych predpisov v krajine platí, že aktíva, ktoré už nie je možné priradiť k žiadnemu vlastníkovi, zostávajú po uplynutí približne 30 rokov v držbe bánk.
Nemecko je v tomto prístupe medzinárodne izolované. Spomedzi krajín G7 je jedinou krajinou, ktorá nemá právny rámec na takéto aktíva. Zatiaľ čo inde existujú jasné modely, Nemecko zostáva v regulačnej neistote. Výsledkom je tichý presun majetku od potenciálnych dedičov alebo širšej verejnosti do súvah bánk.
Väčšina je proti statusu quo
Verejná mienka v tejto otázke je pritom jasná. Reprezentatívny prieskum, ktorý si nechala vypracovať charitatívna organizácia SOS detské dedinky vo svete, ukázal, že 86 percent Nemcov si želá zásadnú zmenu. Podporujú, aby sa nevyzdvihnutý majetok po uplynutí stanoveného obdobia previedol do nezávislého sociálneho fondu, z ktorého by sa financovali charitatívne projekty.
Súčasný systém nemá takmer žiadnu podporu verejnosti. Len dve percentá respondentov sú za to, aby tieto prostriedky zostali natrvalo v bankách. Ďalších osem percent podporuje ich presun na štát. Zvyšok sa jednoznačne vyslovuje za použitie peňazí na charitatívne účely.
Čo vyniká, je šírka konsenzu. Túto zmenu podporujú takmer všetky skupiny spoločnosti bez ohľadu na vek, pohlavie alebo bydlisko.
V iných krajinách sú takéto modely dlhodobo zavedené. Napríklad v Spojenom kráľovstve sa neaktívne účty od roku 2008 prevádzajú do sociálneho fondu. Hlavný rozdiel oproti nemeckému statusu quo spočíva v tom, že pohľadávky majiteľov alebo ich dedičov zostávajú chránené na neurčitý čas. O vrátenie finančných prostriedkov možno požiadať kedykoľvek. Ide o mechanizmus, ktorý spája právnu istotu so sociálnym prínosom.
Nemecko o podobnej úprave uvažovalo prinajmenšom z politického hľadiska. Predpokladá to aj koaličná dohoda medzi CDU/CSU a SPD. Žiadny konkrétny zákon však zatiaľ neexistuje. Medzi politickým zámerom a skutočnou realizáciou zostáva priepasť.
Skutočný problém je bližšie k domovu
Paradoxom je, že napriek jasnému postoju k tejto otázke sa mnohí občania v každodennom živote správajú nedôsledne. Tá istá štúdia totiž odhalila štrukturálnu nedbalosť pri nakladaní s osobným majetkom.
Iba necelá tretina respondentov plne zdokumentovala svoj finančný majetok a diskutovala o ňom s príbuznými alebo potenciálnymi dedičmi. Štvrtina neurobila žiadne opatrenia, zatiaľ čo ďalšia štvrtina urobila len neúplné opatrenia. Štrnásť percent respondentov zase tvrdí, že zdokumentovali všetko, ale nikdy o tom s nikým nehovorili.
Vo výsledku tak po sebe zanecháva medzery v dokumentácii svojho majetku až 62 percent Nemcov. To je pritom presne tá situácia, v ktorej sa aktíva následne stávajú nevyzdvihnutými. Obzvlášť zarážajúce je, že tento problém sa netýka len mladších generácií. Dokonca aj medzi ľuďmi staršími ako 65 rokov má svoje záležitosti usporiadané len necelá polovica.
Petra Sorgeová-Boomsová, členka predstavenstva SOS detské dedinky vo svete, to zhrnula slovami: „Miliardy eur sú na účtoch, na ktoré si už nikto nepamätá, a každý rok pribúdajú nové. Každý, kto nezdokumentuje svoj majetok a neporozpráva sa o ňom s príbuznými, riskuje, že jeho úspory nebude možné nájsť.“
Organizácia preto požaduje nielen nový právny rámec, ale aj centrálny register, ktorý by dedičom uľahčil prístup k majetkovým nárokom. Zároveň tvrdí, že je potrebná väčšia informovanosť verejnosti, aby sa v prvom rade zabránilo tomu, že majetky budú v súčasne nastavenom systéme naďalej miznúť.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.