Dôvodom sú aj 13. dôchodky
Agentúra odôvodnila svoje rozhodnutie kombináciou externých a domácich faktorov. Medzi hlavné riziká zaradila problémy najväčších obchodných partnerov Slovenska v Európskej únii, energetickú neistotu, ropnú krízu či celkovú globálnu nestabilitu.
Poukázala však aj na vnútorné faktory, najmä na vysoké verejné výdavky. Kriticky hodnotí predovšetkým „štedré sociálne transfery“, pričom konkrétne spomína aj zavedenie 13. dôchodkov. Tie sú podľa vlády jedným z pilierov jej sociálnej politiky.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zdôraznil, že podpora seniorov je prioritou kabinetu Roberta Fica a vláda na tomto nastavení neplánuje nič meniť. Zároveň odmietol, že by rozhodnutie agentúry znamenalo zhoršenie dôvery investorov voči Slovensku.
Vláda argumentuje lepším vývojom deficitu
Správa prichádza v čase, keď Eurostat potvrdil lepší než očakávaný výsledok hospodárenia Slovenska za rok 2025. Kým pôvodné odhady počítali s deficitom nad úrovňou päť percent HDP a rozpočet predpokladal schodok 4,72 percenta, skutočný deficit dosiahol 4,45 percenta HDP.
Minister financií to označil za dôkaz postupnej konsolidácie verejných financií. Podľa neho súčasná vláda znižuje deficit, ktorý prevzala od predchádzajúcich kabinetov na úrovni približne 6,5 percenta HDP.
Agentúra však upozorňuje, že napriek čiastočnému zlepšeniu zostáva konsolidácia náročná. Dôvodom sú najmä externé ekonomické tlaky a spomalenie hospodárskeho rastu, ktoré Slovensko nedokáže ovplyvniť.
Rast ekonomiky zostane slabý
Inštitúcia očakáva, že slovenská ekonomika porastie v roku 2026 len o 0,5 percenta HDP. V nasledujúcich rokoch by sa tempo rastu malo mierne zrýchliť, pričom v období 2027 až 2029 predpokladá priemerný rast na úrovni 1,9 percenta ročne.
Podľa analytikov je slabší výhľad spôsobený najmä vývojom v medzinárodnom obchode a vysokou závislosťou Slovenska od exportu. Negatívny vplyv majú aj geopolitické faktory vrátane napätia na energetických trhoch či obchodných opatrení veľkých ekonomík.
S&P zároveň upozorňuje, že deficity verejných financií môžu zostať relatívne vysoké, a to najmä pre rast sociálnych a obranných výdavkov a politický cyklus pred parlamentnými voľbami.
Opozícia hovorí o zlyhaní vlády
Opozičné strany interpretujú zníženie ratingu ako dôkaz zlej rozpočtovej politiky vlády. Podľa europoslanca Ľudovíta Ódora (PS) ide o potvrdenie, že konsolidácia verejných financií bola nedostatočná.
Opozícia varuje, že znížený rating môže mať reálne dôsledky pre ekonomiku vrátane vyšších nákladov na obsluhu dlhu, menšieho záujmu investorov a nižšieho priestoru na verejné výdavky. Viacerí predstavitelia preto vyzvali ministra financií na vyvodenie politickej zodpovednosti.
Kriticky sa vyjadrilo aj KDH, podľa ktorého ide o nepriaznivý signál o schopnosti štátu riadiť verejné financie. Podľa strany SaS zníženie ratingu potvrdilo, že konsolidačné balíky Ficovej vlády nefungujú.
„Občania boli nielen oklamaní, ale sú ešte aj viac zadlžení. Vláda brzdí rast konsolidačnými opatreniami, zvyšovaním DPH a neistotou, ktorú sama vytvára. Ak vláda nebude konať rýchlo a zodpovedne, čaká nás ďalšie zhoršovanie ratingu, drahšie požičiavanie štátu a nakoniec ešte väčší tlak na zvyšovanie daní pre obyvateľov a podnikateľov,“ doplnil podpredseda SaS Marián Viskupič.
Minister financií na vyjadrenia ostro zareagoval. Kritiku opozície a niektorých médií označil za prehnanú a účelovú, pričom tvrdí, že práve bývalé vlády nesú zodpovednosť za stav verejných financií.
V reakcii zároveň ostro kritizoval predstaviteľov opozície, najmä Ľudovíta Ódora, ktorého obvinil z nerealistických návrhov konsolidácie verejných financií. Tvrdí, že jeho opatrenia by znamenali rušenie viacerých sociálnych benefitov a zvyšovanie daní, čo by negatívne zasiahlo bežných ľudí.
Kamenický zdôraznil, že súčasná vláda sa snaží konsolidovať verejné financie s čo najväčším ohľadom na občanov a odmieta výzvy na svoje odstúpenie, pričom varuje pred návratmi politík, ktoré by podľa neho situáciu ešte zhoršili.
Slovensko zaostáva za regiónom
Po znížení ratingu sa Slovensko podľa niektorých analytikov ešte viac vzdialilo od krajín regiónu. V porovnaní s Českou republikou zaostáva podľa súhrnného hodnotenia troch hlavných agentúr o niekoľko stupňov, čo je najhorší rozdiel za viac ako dve desaťročia.
Podľa údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je aktuálny rating Slovenska najnižší za posledných 12 rokov. Krajina sa tak nachádza na úrovni štátov ako Litva, Lotyšsko či Chorvátsko. Na druhej strane, rating od S&P zostáva stále o jeden stupeň vyšší než hodnotenia agentúr Moody’s a Fitch, ktoré Slovensku zhoršili rating už v predchádzajúcich rokoch.
S&P upozorňuje, že ďalší vývoj ratingu bude závisieť najmä od schopnosti vlády znižovať deficit a stabilizovať verejný dlh. Negatívnymi faktormi by mohli byť aj oslabenie nezávislých inštitúcií alebo pokračujúci slabý ekonomický rast.
Naopak, zlepšenie ratingu by mohlo prísť v prípade výraznejšieho hospodárskeho rastu a úspešnej konsolidácie verejných financií.
Napriek aktuálnemu zhoršeniu zostáva Slovensko v investičnom pásme, čo znamená, že si stále udržiava dôveru finančných trhov.
(tasr, mja)
